Pred istým časom sme sa s kolegom bavili o trojdňových dizajnérskych školách. Spomenul, že videl reklamu, kde vás za 3 dni vyškolia na bytového architekta/ dizajnéra. Dostanete certifikát a už môžete tvoriť ako „hotový certifikovaný dizajnér“.

Asi sa nastala nejaká chyba v programe. Prečo potom sme sa my ešte trápili trojdňovými talentovkami, aby sme sa vôbec do dizájnerskej školy dostali, nehovoriac ďalších 5 rokov (niekto 6) štúdia, kde nás preriedili statočne. Zopár z nás má aj doktorát (ďalšie 3 roky), plus prax, prax, prax...

Akosi sa ešte stále cítim ako dizájner, ktorý vie z tohto remesla len trošku. (Hlavne keď vidím, že na stránke stavebníctvo sa bavia vizualizátori medzi sebou aj o našom remesle a ja ani poriadne nerozumiem, o čom rozprávajú, alebo keď mi stolár ukáže pod malým rádiusom ohnuté LDTD (laminovanú drevotriesku) a keď sa ho pýtam, ako to robil, tak sa len usmeje popod fúzy).

Tí novopečení dizájnéri (týka sa to aj veľa iných remesiel, automechanikov, ktorí sa za 2 dni stali obkladačmi alebo naopak) mi pripomínajú chlieb, čo jeme. Kamarát, ktorý sa vyzná trošku v potravinárskom priemysle, sa ma spýtal, či viem, ako robia chlieb teraz? A ja múka, kvas, soľ, pár hodín odstátia... sa len  zasmial. Prášok, voda, ochucovadlo, E-čká. Rožok za sekundu - voalá. Dizájner za tri dni -voalá. Minulý týždeň mi volali z takej školy, aby som im robil lektora...  ...no nešiel som.

Keď si myslíte, že také školenia robia len „ garážové“ firmy, ste na omyle. Aj k nám do firmy sa hlásia dizajnéri. Minulý rok sa nám ozvala jedna slečna,  že má trojročnú školu  dizajnu v  Londýne, a druhá z nejakej renomovanej americkej dizájnerskej školy. Poslali mi svoje roboty, ja som im poslal, čo majú urobiť - už nikdy sa neozvali. Kde je chyba?

Žeby školský systém? Hnevať sa nato, je niečo, ako sa hnevať na dobu, lebo je zlá. Po mnohých rokoch som navštívil svoju alma mater, aby som videl práce študentov. Porozprávať sa s pedagógmi (zopár z nich sú mojimi bývalými spolužiakmi)...

...nebol som zhrozený, bol som len smutný. Vypustili počas tých rokov všetky technické predmety, aby zbavili od „balastov“ výuku nášho remesla. A teraz sú len ateliéry. Človek by očakával samé úžasné práce (ja nazývam také práce nováčikov turbolet motýľa) ... a nič.

Systém nedovolí, aby študentov vyhodili, lebo škola dostane kvôtu na ich hlavu. Ergo, všetci zostanú (aj plevel aj zdravé semiačka). Kde je chyba?

Pred rokom som prednášal študentom, nádejným dizajnérom (mimo Slovenska). Plánované moje „ukecávanie“ sa neplánovane  natiahlo do večerných hodín a mal som možnosť vyzvedať od študentov, čo si myslia naozaj o dizajne a o vnútornej architektúre. Zhrniem to: prevažne preto študovali tento odbor, lebo nič iné múdre im nenapadlo po strednej škole. Kde zostala zaujatosť, oduševnenosť? Naša generácia študovala dizajn, lebo to bolo našim snom a nie preto, lebo vonku pršalo a táto škola mala najbližšie strechu. Kým väčšina z mojich rovesníkov zostalo vo fachu a celkom úspešne sa uchytili, terajší absolventi sa väčšinou stanú len „plnkami do klobásy“. Zopár šťastlivcov vcucnú kuchynské alebo kúpeľňové štúdiá, ale väčšina nájde robotu úplne mimo ich štúdia (aj snov). Kde je chyba?

            Podľa mojich, oveľa mladších kamarátov aj kolegov, som len akýsi dinosaurus s mojimi  názormi na svet, na prácu, na klientov. Viem, že svet sa akosi rýchlejšie krúti okolo mňa, a keď nechcem vypadnúť z toho kolotoča, tak jednoducho musím študovať dianie okolo seba a akceptovať „nové pravidlá džungle“. Verím, že ten, ktorý je skutočný oduševnený blázon do svojho remesla a pracuje preto, lebo ho to baví, určite nájde uplatnenie (aj klientov). Veď je veľa ľudí, ktorí sú ochotní vyplatiť 70centov za skutočne dobrý jogurt aj vtedy, keď v hypermarketoch  „jogurty“ predávajú za polovicu.

 

Ing.Hruskó Krisztián, PhD.

Dizájner, prezident firmy Neopolis

 

www.neopolis.eu

 

obrázok (obývačka): prvá práca (turbolet motýľa) našej kolegyne Ing.Renaty Farbiakovej

Zobrazenia: 1959

Komentár


ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Február 16, 2011 na 18:52
alebo začnú robiť stoláry iba pre svoje rodiny a známych (už viem čo sú excentre - ujo google pomohol)

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 16, 2011 na 8:31

Plnej miere akceptujem cenu. Problém je inde. V potravinárskom priemysle za posledných 20 rokov ceny klesli o 50% kým zisk rástol o 50%. Zdá sa ti to paradox? Nie je. Výsledkom je chlieb ktorý sa len podobá na chlieb  a jogurty (trebárs nízkotučné) ktoré vyrábajú z takého odpadu čo pred 20rokmi ani prasatám nedávali kým neschválil hygienik. Základný problém je v tom že dostupnosť ku skutočnej kvalite je mizerná.

Ak si už niekedy kúpil šatník v krabici z nejakého obchodu, doma si namontoval pomocou skrutiek. Tak si ako keby papal "nizkotučný jogurt". Prezradím Ti v nábytku skrutky ako spojovací prvok nemajú čo hľadať. Na škole profesor skúšal nábytkové excentre od "veeeľmi" renomovanej nemeckej firmy - že sa im to dobre ukáže pri odborných publikáciách. Výsledky s porovnaním obyčajným kolíkom alebo lamielkami boli mizerné. Firma o škaredých číslach mlčala ako hrob ale excentre predávajú na tony... Potom ten istý klient ktorý namiesto Kiky (ale mohol by som povedať aj inú firmu) nabehne ujovi stolárovi do dediny a dostane cenovú ponuku ktorá je vyššia ako v obchode tak začína vyvádzať cirkus. Ako je to možné? Skúsený stolár ho pošle do Kiky lebo nie je ochotný znížiť ani kvalitu ani cenu. Ale veľa stolárov začne používať skrutky aby dokázali obdobné ceny produkovať ako v "obchode". Robím to 12 rokov poznám problematiku lepšie ako by som to chcel poznať. O 20  rokov keď stolárstvo bude chcieť prežiť bude musieť krabicovať a k normálnemu nábytku ťažko dopracuješ. Mliekárne alebo pekárne sa museli tiež znížiť aby prežili.


ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Február 15, 2011 na 23:50
všetko súvisí so všetkým :) , treba však rešpektovať aj ďaľší aspekt ak si niekto niečo "kupuje" a tou je cena - prečo by niekto nemal chcieť tie najlepšie jogurty ? ;)

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 15, 2011 na 23:34

huha ...od práškového rožku sme sa dostali k Autocadu, ...asi sme nejako deformovaní :) Alebo každá cesta vedie do "Rhína" (príp k Cadu)

Maťo, to práškové suši je akýsi podmas k článku (práškové suši = za 3 dni vyučený dizájnér) podľa mňa také zneuctenia remesla (kuchárskeho alebo dizájnerského) je hoden na sepuku. Príp kto si také kúpi si to aj zaslúži. :D

Milanovi len toľko že má pravdu: autocad sa dá naučiť naozaj za 3 dni (aj 3D) už akurát potrebuješ k tomu zopár rokov na "prstové cviky". ...cez skratky (nastavuje sa v acad.lsp) je oveľa efektívnejšie je kreslenie ako cez ikony.


ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Február 15, 2011 na 20:36
Chris: to video (ala sushi) sú budúci instantní dizajnéri ? :)

ŠTUDENT
Komentár osoby Matej Smetanka o Február 15, 2011 na 12:19
:) jasan.. tak to beriem.. to som aj písal.. :) a ten cad bol len príklad... :)

PROJEKTANT
Komentár osoby Milan Olšavský o Február 15, 2011 na 11:44
software nie je všetko :-( základy autocadu sa naučíš za deň usilovnej práce, na ďalší deň si už memoruješ kde aká ikonka je no a keď si snaživý tak začneš hľadať info ako svuju prácu v cade zefektívniš ale to len popri usilovnej práci na projektoch. Sám musíš vedieť čo ako nastaviť aby bola práca efektívna. Ale netreba zabúdať, že CAD programy sú len nástroj, len predĺžená ruka ktorá ti umožní spraviť veci rýchlejšie a spolupracovať s ostatními efektivnejšie. Dôležité je vedieť ako veci navrhnúť a to sa učí dlhšie ako to očom som písal vyššie

ŠTUDENT
Komentár osoby Matej Smetanka o Február 15, 2011 na 10:46

písal som že kvantita je fajn ale nie grál.. )svätý grál( :)) 

 

ja som ochotný makať.. ved aj to robím.. ale niekedy je od veci ak človek maká ako fredka a príde blb čo nič nevie a má viac roboty, má viac penazí (slobody - nemusí myslieť na to ako zaplatí nájom... ... ... ) 

 

napr.. moji spolužiaci (niektorý) ovládaju autocad tak že vedia naťahať čiary a koty dopisujú ručne.. ale oni si prácu našli lebo maju známych na správnych miestach.. ja ovládam autocad (netvrdím že ako profík, ale viem kopec veci nastaviť a využiť vo svoj prospech ale mám smolu) 

 

ja viem že to príde.. ale pôsobí to demotivujúco.. :) 

 

po škole som vypisoval dotazník na urade práce.. a tam bol jeden riadok na software.. ja som nenapísal ani 1/3 softwaru čo ovládam nezmestilo sa to tak.. som sa zabával na tom.. a potom som to zahodil a odišiel preč.. načo.. tha tak to je na našom Slovensku 


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 15, 2011 na 9:23

No milý Matej nepoteším Ťa. Keď si začiatočník vo fime, tak bohužiaľ prvý rok/dva je o kvantite. Naši začiatočníci tiež musia makať od rána do rána a ešte som aj "taký sviniar" že jeden konferenčný stolík alebo komódu dám 7-8 krát prerábať. V každá firma vyžaduje aj kvantitu aj kvalitu. Pomer závisí od vedenia firmy.

študenti by sa nemali flákať, keď ich to baví nech sa pracujú na seba - aj my sme takto robili (nie všetky naše predmety a pedagógovia boli geniálny) Akurát nás viac riedili. Nemusí byť ale nutné "motivovať" študenta Demoklesovým mečom - keď vie čo chce, tak do toho.

firmy potrebujú kvalitu (tá ktorá preto nesnaží nebude dlho na trhu) ergo potrebujú kvalitných, kvalifikovaných nadšencov - škola nato nemôže vyhovárať - je to alibizmus

firmy ktoré nenútia svojich zamestnancov ku kvalite (len kvantite) potrebujú personálne zmeny vo vedení (je tu zopár "šéfov" na stavebníctve tiež by o tom vedeli porozprávať) :)

 


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 15, 2011 na 8:34

Maťo, čo mi do ucha dostanú správy z jednej Bratislavskej VŠ, kde študenti odmietajú pripraviť papierové modely, lebo je to trapné... (odporúčam pracovnú konzultáciu s Gehrym). Zvolen vidím na vlastné oči keď príde absolvent za mnou (dizajn nábytku a drevárska fakulta) a nevie rozoznať buk od dubu. Dúfam že aspoň KE sa drží, (ale to by len študenti vedeli potvrdiť).

Jedno oko mi plače a druhé sa smeje. Smeje preto lebo šance budúcej konkurencie sú budú mizerné a pravidlá môžeme diktovať my. A plače preto lebo je mi ich ľúto lebo žezlo by sme tiež chceli odovzdať "next generácie". (Pomaličky už nepoznám nikoho, kto by vedel pripraviť komplet projekt na samonosné schody)

Dokážeme vychovávať ročne 2-4 dizájnérov. (na vlastné účely) Aj robíme. Ale trh by potreboval oveľa viac šikovných kvalifikovaných dizájnerov/architektov. Z čoho je úplne absencia: dizájner-manažér. (no nie novopečených absolventov ale skúsených harcovníkov) Poznám veľa firiem kde by ich potrebovali ako kus chleba.

Čo sa týka tvojho 15 ročného skejťáka - aj mne vysvetľoval 25 ročný dizájner od konkurencie ako treba dizájnovať nábytok a podnikať. :) Normálne mi to hrialo srdcde... :)

© 2024  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby