Imisie sú jednou z foriem zasahovania do vlastníckeho práva a sú upravené v ustanovení §127 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami.

            Dá sa povedať, že už snáď každý sa stretol so situáciou, kedy susedia obťažovali iných tým, že pálili lístie, neudržiavali v dobrom stave svoju kanalizáciu alebo si nahlas púšťali hudbu. Takéto a iné formy zásahov do vlastníckeho práva sa nazývajú imisie. Pojem imisie pochádza z lat. immission, čo znamená vnikanie alebo vpúšťanie. Tieto zásahy môžu byť tak priame ako aj nepriame. Z toho hľadiska možno za imisie považovať napríklad aj vnikanie chovaných zvierat na susediaci pozemok, prerastanie koreňov a vetví stromov na susediaci pozemok, ale tiež vykopanie studne v blízkosti susediaceho pozemku, tak že sa tým odvedie voda zo studne na susediacom pozemku a pod.[1]Dôležité je, že vlastníkovi sa poskytuje ochrana len vtedy, ak ide o obťažovanie týmito zásahmi nad mieru primeranú pomerom.

Obťažovanie hlukom sa hodnotí z viacerých hľadísk. Posudzuje sa intenzita hluku alebo či ide o jednorazové, opakované, úmyselné alebo iné rušenie alebo či ide o činnosť vykonávanú pre seba alebo pre iných. Hlučnosť sa dá zmerať a vyhodnotiť. Ak by išlo o úmyselné rušenie považovalo by sa to za šikanovanie. Je potrebné prihliadať jednotlivo na dané okolnosti, pretože ak si vlastník chalupy alebo chaty občas za pomoci cirkulárky prichystá primerané množstvo dreva, nejde o neprípustnú imisiu. Naopak ak by išlo o trvalé a nadmerné vyhrávanie audio zariadení alebo použitie cirkulárky pre niekoho iného, vtedy by sa dalo hovoriť o imisii.

            Pri obťažovaní hlukom ide najmä o hlučné používanie rozhlasových, televíznych, magnetofónových a iných zariadení produkujúcich hluk, ale sú to aj rôzne mechanizmy, ktoré sa využívajú na pracovnú činnosť, ako sú cirkulárky, motorové vozidlá alebo ťažké mechanizmy. Hluk môžu vytvárať aj nočné bary, reštaurácie, ale aj cirkusy či kolotoče. Samozrejme aj tu ide o rôzne situácie, ak majiteľ kolotoču alebo cirkusu príde na pár dní a naopak inak sa bude hodnotiť počínanie majiteľa nočného baru, z ktorého bude hrať každý večer hlasná hudba.

 Za obťažovanie hlukom sa môže považovať aj hra na hudobnom nástroji. V tomto prípade je dôležité či je hudobný nástroj používaný na určené účely, dĺžka doby hrania a denná doba. Osoba, ktorá používa hudobný nástroj by mala dbať na to aby susedom nebolo hrou znemožnené právo na obvyklé užívanie bytu. V takýchto prípadoch by bolo jednoduché vyriešiť to dohodou medzi susedmi, v ktorej by sa stanovila doba hrania na hudobnom nástroji.

 Ochrany proti rušeniu hlukom a vibráciami sa môže domáhať aj obec. „Obec, ako vlastník susednej nehnuteľnosti, je oprávnená domáhať sa ochrany pred obťažovaním hlukom alebo vibráciami. Občania majú schopnosť vnímať uvedené imisie a ak sú nimi rušení pri oprávnenom užívaní nehnuteľností vo vlastníctve obce, je nimi pri výkone svojho vlastníckeho práva rušená aj obec. Obec sa teda pri naplnení predpokladov uvedených v §127 ods.1 OZ môže voči vlastníkovi veci, ktorého užívaním vzniká hluk alebo vibrácia, právom domáhať toho, aby sa týchto imisií zdržal.“ (R 6/2001)

            Napr. vo veci sp. zn. 3 C 550/82 Okresného súdu v Dunajskej Strede sa žalobkyňa domáhala opatrenia na odstránenie hluku spôsobovaného pravidelným používaním šijacieho stroja žalovanou susedou. Súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom, spôsobovaným prevádzkou šijacieho stroja poháňaného elektrickým motorčekom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri prevádzke šijacieho stroja sa zistila hladina hluku 42 Db/A/, pričom najvyššia prípustná hladina hluku je 32 Db/A/, takže hygienická norma bola značne prekročená. Súd správne posúdil uplatnený nárok podľa ustanovenia §127 ods.1 OZ.[2]  

            Ďalším druhom imisií je šírenie prachu, popolčeku, dymu, plynov a pár. Takýto druh imisií môže predstavovať dym z ohňa alebo pecí, čo nepredstavuje až takú závažnosť ako v prípade tovární, elektrární alebo cementární, ktoré sústavným vypúšťaním dymu, plynov, či popolu a prachu z ich vysokých komínov spôsobujú ich rozširovanie na nehnuteľnosti občanov. Táto problematika často zasahuje do oblasti ekológie a môže dospieť až do štádia riešenia na úrovni ústredných orgánov alebo cestou medzinárodnej spolupráce, ak imisie presahujú hranice štátu. Pri posúdení danej situácie, treba zvážiť pomery v danom mieste a vzťah k určitému druhu činnosti. Ak sa dospeje k záveru, že ide o zásahy nad mieru primeranú pomerom, je možné uložiť zodpovednej osobe, aby sa zdržala takýchto zásahov, avšak súd nie je oprávnený takú činnosť zakázať.

            Imisiou je aj obťažovanie pachmi. Vznik takýchto imisií spôsobuje neprávne izolovaná žumpa alebo odpadový kanál, skládky odpadu, kompost, hnojisko. Inak sa bude hodnotiť skládka kompostu v záhradkárskej oblasti, inak hnojisko u susedov, ktorý chovajú hospodárske zvieratá, ale omnoho problematickejšie bude produkovanie pachov z priemyselného podniku vyrábajúceho napríklad chemikálie.[3]Stále to však treba vykladať v súvislosti nad mieru primeranú pomerom. Obťažovanie pachmi môže byť v mnohých prípadoch aj škodlivé a môže byť semeniskom hmyzu či hlodavcov, čo opäť zasahuje do oblasti ekológie. Na súde sa možno dožadovať len vyslovenia príkazu zdržať sa takého zásahu.

            Napr. vo veci sp. zn. 6 C 420/83 Okresného súdu v Dolnom Kubíne sa žalobcovia domáhali odstránenia pachu vychádzajúceho z odpadového kanálu. Súd po vypočutí účastníkov, po vykonaní ohliadky na mieste samom a na základe znaleckého posudku rozhodol tak, že žalovaného zaviazal „odstrániť závadný stav, odpadový kanál prikryť betónovými valcami a vyfugovať špáry po celej dĺžke kanála“. Na odvolanie žalobcov, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil; uvádzal, že na odstránenie pachu stačí úprava kanalizácie podľa znaleckého posudku, zodpovedajúca hygienickým predpisom, takže nebol dôvod na zmenu rozhodnutia.[4]

            Obťažovanie susedov môžu spôsobovať aj pevné a tekuté odpady. Tými sú odpadové vody, močovky, komposty. Takéto obťažovanie môže byť vo viacerých podobách: obťažovanie pachom, znečistenie podzemných vôd alebo tiež môže byť semeniskom hmyzu. Ako aj v ostatných prípadoch imisií, aj v tomto prípade, treba jednotlivé situácie posudzovať inak. Inak to bude v meste a na vidieku a inak v záhradkárskej oblasti a  v oblasti chovu hospodárskych zvierat. Postihnutý vlastník nehnuteľnosti  sa  takisto  môže  dožadovať  na súde, aby sa sused zdržal takého konania.

Krajský súd v Hradci Králové ako odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu v Jičíně, ktorým bola zamietnutá žaloba, aby žalovaní boli povinní „zdržať sa takých úprav svojich pozemkov, ktoré spôsobujú zatekanie vody a podmáčanie nehnuteľností žalobcov a povinní vykonať vhodné opatrenia zabraňujúce presakovaniu vody pod nehnuteľnosti žalobcov.“ Súdy dospeli k záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalovaní úpravami svojich pozemkov neobťažujú žalobcu nad mieru primeranú pomerom zatekaním vody a podmáčaním nehnuteľností žalobcov. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že stavby žalobcov síce skutočne dlhodobo trpia pôsobením povrchovej a podpovrchovej vody, nie sú to však terénne úpravy žalovaných vykonané na ich pozemkoch, ktoré sú príčinou tohto stavu. Úpravou svojich pozemkov žalovaní nevykonali ohrozenie výkonu vlastníckeho práva žalobcov.[5]

Obťažovanie svetlom, tienením a vibráciami. Tieniť môžu stavby, stromy alebo vysoké kry. V prípade stavieb však na to pamätá stavebný zákon, ktorý stanovuje pravidlá pri umiestnení stavby. V prípade stromov a krov to bude zložitejšie. Vzniká tu komplikovaná situácia, pretože tým, že strom rastie sa zväčšuje aj jeho tieň a na jednej strane v mnohých prípadoch má strom plody značnej hodnoty, no na druhej strane tieni na susedov pozemok, čím je mu zabránené plnohodnotné užívanie vlastnej nehnuteľnosti. Samozrejme pôjde o rôzne situácie ak by takýto problém vznikol v malej záhrade alebo rozľahlom sade. Riešením by mohlo byť vysádzanie menších krov alebo vysadenie stromov ďalej od hranice susedného pozemku. Pri imisiách tohto druhu, nejde vždy len o tienenie, ale takisto stromy, ktoré rastú blízko hranice pozemkov, odoberajú svojimi koreňmi živiny zo susedného pozemku, a tiež môžu poškodiť budovy na susednom pozemku. Ak by predsa len došlo k sporu medzi susedmi, súd musí starostlivo zvážiť všetky okolnosti a posúdiť situáciu s ohľadom na práva a oprávnené záujmy oboch susedov a porovnať ujmy vzniknuté na oboch stranách a rozhodnutie musí odôvodniť. Samozrejme nie je možné si predstaviť, aby súd nariadil zdržať sa takého konania, teda „zdržať sa tienenia“.

Svetlom sa má na mysli predovšetkým oslňovanie a iné osvetľovanie z umelých zdrojov, pomocou reflektorov a iných zariadení a to nielen v noci ale aj cez deň. Nie je však vylúčené, že by mohlo dôjsť k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom tiež odrazeným slnečným svetlom, pomocou zrkadiel, reflektorov a pod.[6]

Pod pojmom vibrácie môžeme rozumieť predovšetkým vibrácie mechanické vytvorené rôznymi strojmi.[7]

Vo veci, kde sa žalobcovia domáhali, aby súd žalovanému, ich susedovi uložil povinnosť na svoje náklady orezať alebo odstrániť na svojej záhrade niektoré porasty tak, aby žalobcu neobťažovali tienením alebo znečisťovaním, teda aby žalovaný naďalej žalobcu neobmedzoval a dlhodobo a trvale neoprávnene nezasahoval do výkonu ich vlastníckeho práva. Súd v Brně rozsudkom zamietol „návrh, aby súd uznal žalovaného povinným na svoje náklady orezať živý plot, po celej dĺžke plotu oddeľujúceho pozemok žalobcov a aby súd uznal žalovaného povinným na svoje náklady odstrániť čerešňu a čiernu borovicu nachádzajúcu sa na jeho pozemku bližšie k ľavému plotu žalobcu  a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Krajský súd v Brně ako odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, v ktorom navrhovali aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zistil, že dovolanie nie je prípustné.[8]


[1]Svoboda J., Občiansky zákonník, Bratislava, Eurounion, 1994, s. 135

[2]www.jaspiw2.justice.gov.sk,, sp. zn. 3 C 550/82

[3]Schelleová I., Sousedské spory a paragrafy, Praha, 2001, s. 22

[4]www.jaspiw2.justice.gov.sk,  sp. zn. 6 C 420/83

[5]Uznesenie Najvyššieho súdu v ČR sp. zn. 22 Cdo 1410/2005

[6]Holub M., Bičovský J., Sousedská práva, praktická príručka, Praha, 2006, s. 153

[7]Holub M., Bičovský J., Sousedská práva, praktická príručka, Praha, 2006, s. 153

[8]Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1490/2005

Autor : JUDr. Ján Nota 

Zdroj :www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora

Zobrazenia: 1555

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

 -----------------------------------

Udalosti

Sponzorský odkaz:

stavební komunita poskytuje prostor pro výměnu informací souvisejících se stavebnictvím, architekturou a designem.

 

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.

Výhodný predaj bytov Bratislava ponúka developer FINEP v rámci projektu Jégého alej IV!

Klimatizácie Daikin

Pri výbere klimatizácie dajte na kvalitu. Vyberte klimatizáciu Daikin.

© 2017  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby