Stavebný zákon č. 50/1976 Zb v znení zmien a noviel predpokladá následok stavebného povolenia v podobe konania, ktorým sa povoľuje užívanie stavby. Legálne užívanie stavby je následok v štandardnom prípade dvoch skutočností :


a.) Jednak formálny predpoklad a tým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Tu teba podčiarknuť, že stavebný zákon sa v § 140 odvoláva na správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb v znení zmien a noviel). Tento zákon pozná vylúčenie odkladného účinku odvolania a v kontexte stavebného zákona je
pri stavebnom povolení možné. Táto informácia má vysokú relevanciu, pokiaľ právnym predpokladom kolaudácie nie je stavebné povolenie, ale rozhodnutie podľa § 88 o dodatočnom povolení stavby. V tomto prípade môže kolaudačné konanie začať aj na základe neprávoplatného, ale
vykonateľného rozhodnutia.

b.) Druhým predpokladom je dokončenie stavby alebo jej časti.


V praktickom živote sa však môže vyskytnúť aj situácia, kedy stavba nie je dokončená, pričom chýbajú len niektoré časti stavby, ktoré nemajú dosah na užívateľnosť budovy ako takej. Stavebný zákon v § 83 pozná riešenie takejto situácie v podobe predčasného užívania stavby .


Veľkou nevýhodou tohto ustanovenia je jeho vágnosť. Uvedené ustanovenie znie:
„Stavebný úrad môže na žiadosť stavebníka vydať časove obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, pokiaľ to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Do 15 dní po odovzdaní a prevzatí takej stavby je stavebník alebo budúci užívateľ povinný podať stavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby.“

Z tejto dikcie ustanovenia vyplývajú zákonné znaky inštitútu predčasného užívania.

  • Ide o návrhové konanie t.j. konanie sa začne len na návrh účastníka
  • V konaní sa sleduje ochrana zdravia a života osôb
  • Predpokladom rozhodnutia je, že vykonané stavebné práce zabezpečili nehnuteľnosť natakej úrovni, že nevykonané nemajú vplyv na jej užívateľnosť
  • Je časovo obmedzené, pričom návrh na časové obmedzenie dáva navrhovateľ, avšak správny orgán ním nie je viazaný
  • Po ukončení všetkých prác a odovzdaní diela [i] má navrhovateľ povinnosť dať návrh na kolaudačné konanie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o prechodné riešenie, pričom správny orgán sa musí vysporiadať s viacerými otázkami. Najmä čo sa týka posúdenia bezpečnosti stavby, užívateľnosti a okruhu účastníkov konania.


Na úvod treba zadefinovať základnú rovnicu postavenia stavebného úradu. Stavebný úrad je orgánom štátnej správy, ktorý v dikcii čl. 2 ods. 2 Ústavy SR musí konať na základe zákona a v jeho medziach. S výnimkou pojmov, ktoré nie sú jasne definované zákonom (správna úvaha), nemôže postupovať nad rámec zákona. Podľa § 126 stavebného zákona v nadväznosti na § 140a o bezpečnosti stavby si stavebný úrad nemôže urobiť sám úsudok. Vychádzajúc z tejto ústavnej zásady, správny orgán musí vyhodnotiť okruh dotknutých orgánov štátnej správy v dikcii § 83 zákona. Ten dáva explicitne požiadavku na ochranu zdravia a života osôb. Ide o zákonnú požiadavku na konanie a to dokázať ochranu verejného záujmu vo veci ochrany života a zdravia. Podľa ustanovení správneho práva hmotného dotknutými orgánmi budú vždy:

a.) podľa § 27zákona č. 314 /2001 Z.Z o ochrane pred požiarmi v znení zmien a noviel je dotknutým orgánom štátnej správy Hasičský a záchranný zbor

b.) podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona NR SR č.125/2006 v znení zmien a noviel je dotknutým orgánom štátnej správy Inšpektorát práce

c.) podľa § 3 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 3 písm. f) zákona NR SR č.355/2007 Z.z v znení zmien a noviel je dotknutým orgánom štátnej správy Regionálny úrad verejného zdravotníctva


Tieto orgány majú povinnosť vyzvať na predloženie záväzného stanoviska. Na základe tohto postupu má byť vyriešený prvý zákonný znak, ktorým je ochrana zdravia a života osôb. Samozrejme, niektoré osobitné stavby môžu poznať aj iné dotknuté orgány (napr. jadrový dozor, právnické osoby pri letectve, pri vodných stavbách). Tieto alternatívy sú však prirodzenejšie pri tzv. skúšobnej prevádzke technologických zariadení .V poradí druhý okruh otázok je okruh týkajúci sa účastníkov konania . Podľa § 14 Správneho poriadku je účastníkom konania: "

  • o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať
  • alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;
  • účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“

V tomto okamihu treba veľmi pozorne skúmať predmet takéhoto konania, teda to, o čom sa vlastne rozhoduje a následne vyhodnotiť, koho práva môžu byť rozhodnutím dotknuté. Ako sme uviedli v prvom diely nášho seriálu, zákon chráni nielen verejný záujem, ale aj súkromný záujem. Tento sa prejavuje v okruhu účastníkov klasického stavebného konania, resp. územného konania. Účastníci môžu podávať námietky, podať odvolanie a pod., čím hája svoj záujem nerušene užívať svoju nehnuteľnosť. Schválením projektu vo forme právoplatného stavebného rozhodnutia stavebný úrad odsúhlasí mimo iného aj súlad stavby so súkromným záujmom, t.j. oprávneným záujmom susedov. Kolaudačné konanie a iné konania, ktorých predmetom je povolenie užívania stavby, už nemajú reálny dosah na užívanie susedných nehnuteľností. Preto zákon v § 78 vymenúva zúžený okruh účastníkov konania a tými sú:

  • stavebník
  • vlastník stavby, pokiaľ nie je stavebníkom
  • vlastník pozemku, pokiaľ nie je stavebníkom
Navyše v ods. 2 následne konštatuje, že ak sa zlučuje kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby pred dokončením, sú účastníci konania aj tí, ktorých by sa mohla stavba dotýkať. Prostriedkom výkladu práva dôkazom z opaku „argumentum a contrario“ je zrejmé, že iní účastníci konania, ako sú uvedení v §78, mohli svoje požiadavky na stavbu uplatniť v stavebných konaniach, pričom z užívateľských konaní (kolaudačné, predčasné užívanie a skúšobná prevádzka) sú vylúčení. Predmetom kolaudačného konania je povoliť užívanie stavby, ktorá je dokončená, alebo jej časti, ktorá je dokončená. Predmetom konania podľa § 83 je povoliť časovo obmedzené užívanie nedokončenej stavby. Z pohľadu práv a povinností, ktoré môžu byť rozhodnutím dotknuté, ide o identické konanie, ktorého rozdielna črta spočíva práve v časovom obmedzení, pričom až v kolaudačnom konaní sa skúma stavba vo všetkých súvislostiach stavebného povolenia. Teda môžeme konštatovať, že z pohľadu predmetu konania je účastníkom konania navrhovateľ, resp. vlastník stavby a pozemku, ak nejde o identickú osobu. Samozrejme, verejný záujem (záujem neurčitého počtu osôb) môže byť v konkrétnom prípade aj záujmom súkromným. Napr. hlučnosť prevádzky je jednak verejný záujem, ktorý chráni orgán štátnej správy (hygiena), ale môže byť aj súkromným záujmom konkrétneho suseda. Je zrejmé , že verejný záujem má aj v tomto prípade prednosť. Je to dané tým, že hygiena (orgán verejného zdravotníctva) má prostriedky na jasné a objektívne odmeranie hladiny hluku a má teda logicky prednosť pred subjektívnym pocitom suseda. Preto aj pri užívacích povoleniach nie je podstatný názor súkromného subjektu, ale iba orgánov, ktorým je zverená právomoc posúdiť veci vo verejnom záujme.


Skutočnosť, že účastník je len navrhovateľ, dáva zadanie aj ohľadne právoplatnosti rozhodnutia. V takomto konaní sa rozhodnutie môže stať právoplatným v momente vzdania sa odvolania jediným účastníkom konania.Osobitná otázka, ktorá sa riešila v konaní, je zákonný znak, že nedokončená stavba nemá podstatný vplyv na jej užívanie.Tento znak nie je definovaný stavebným zákonom a preto v nadväznosti na všeobecné princípy správneho konania správny orgán musí postupovať ako pri správnej úvahe v nadväznosti na § 3 ods. 4, ktorého prvá veta znie: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.“


Správna úvaha býva v zákonoch konštruovaná napr.:

  • demonštratívnym usporiadaním hypotézy právnej normy (naliehavý všeobecný záujem)
  • alternatívnym usporiadaním dispozície či sankcie právnej normy (napomenutie, pokarhanie alebo pokuta)
  • usporiadaním dispozície, či SO bude aplikovať právnu normu (môže, je oprávnený)
  • pojmom, ktorého definíciu zákon nepozná .
V tomto prípade je nutné skonštatovať, že taxatívny výpočet vylučuje správnu úvahu. Tento moment je dôležitý v konaní o predčasnom užívaní stavby najmä s ohľadom na okruh dotknutých orgánov. Platí zásada, že sa nemôže rozšíriť ani zúžiť rozsah verejného záujmu uvedeného v § 83 zákona. Nie je ani možné si zamieňať dotknuté verejné záujmy napr. s § 81 stavebného zákona. § 83 totiž nepoužíva formuláciu„najmä“, ktorá by asociovala demonštratívny výpočet a teda legitímnu úvahu o použití správnej úvahy.

Kde existuje priestor na správnu úvahu? Práve v pojme „užívateľnosť stavby“, resp. presnejšie „nebránenie
užívateľnosti stavby“. Veľkú časť úvahy mu pomôže vyriešiť stanovisko dotknutých orgánov v kontexte ochrany zdravia. Pokiaľ si stavebný úrad nemôže vzhľadom ku komplikovanosti stavby urobiť o tejto otázke záver v rámci správnej úvahy sám a nepostačuje na to ani prehlásenie stavebníka, má možnosť využiť v pochybnostiach §32 ods. 3 Správneho poriadku. V dikcii tohto ustanovenia správny orgán vyzve orgány štátnej správy, fyzické a právnické osoby, aby oznámili stavebnému úradu okolnosti dôležité pre rozhodnutie a v rámci procesu správnej úvahy okolnosti, ktoré podstatným spôsobom môžu ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Odvolaním sa na § 3 ods. 3 Správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.“ Správny orgán podľa § 27 ods. 1 určí správnu lehotu na oznámenie orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré majú podľa § 32 ods. 3 povinnosť súčinnosti, pokiaľ majú informácie alebo podklady dôležité pre rozhodnutie.

V tejto situácii však treba upozorniť, že akonáhle sa niektorý z oslovených orgánov vyjadrí, že je dotknutý, musí správny orgán – stavebný úrad rešpektovať zákonnú lehotu na podaniezáväzného stanoviska[ii]. Platí totiž zásada, že zákonná lehota má prednosť pred správnou lehotou. Nevylučuje to praktickú situáciu, že tento dotknutý orgán sa vyjadrí v lehote zákonnej, ale aj v lehote správnej.


Ako podporné dôkazy (podklady na rozhodnutie) môžu slúžiť aj odborné posudky, technické správy a znalecké
posudky (napr. statika).


Vyjadrenia orgánov štátnej správy však majú niekedy schopnosť konzumácie viacerých stanovísk. Napr. pre inšpektorát práce môže byť dôležitý statický posudok a pod. Z pohľadu efektívnosti konania nie je žiadúci prípad, keď je zrejmé, že stanovisko orgánu štátnej správy sa opiera o posudok iného orgánu štátnej správy žiadať extra tento posudok. Záver si totiž robí výlučne dotknutý orgán štátnej správy. Rozhodnutie o predčasnom užívaní na rozdiel od iných rozhodnutí však ma právne následky spočívajúce v nutnosti konania. To znamená nasledovnú časovú os:


a.) Je vydané právoplatné rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby

b.) Súčasne sa dokončujú nedokončené časti stavby

c.) Po skončení všetkých stavebných prác vzniká povinnosť začať kolaudačné konanie v lehote 15 dní .

Ignorovanie povinnosti podať návrh na kolaudačné konanie so sebou nesie následky porušenia zákona. V kolaudačnom konaní sa potom skúma komplexne stavba, najmä jej súlad so stavebným povolením, vrátane vyjadrení všetkých dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sa vyjadrovali k stavebnému konaniu. Kolaudačné
rozhodnutie totiž posudzuje stavbu ako celok a skúma splnenie všetkých kritérií, čo pri predčasnom užívaní logicky nie je potrebné.

Autor : JUDr. Martin Píry

Zdroj : www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora



[i] Pozri aj ustanovenie občianskeho a obchodného práva o zmluve o dielo


[ii] § 140b ods. 4

Zobrazenia: 4023

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

 -----------------------------------

Udalosti

Sponzorský odkaz:

stavební komunita poskytuje prostor pro výměnu informací souvisejících se stavebnictvím, architekturou a designem.

 

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.

Výhodný predaj bytov Bratislava ponúka developer FINEP v rámci projektu Jégého alej IV!

Klimatizácie Daikin

Pri výbere klimatizácie dajte na kvalitu. Vyberte klimatizáciu Daikin.

© 2017  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby