Priestupky v oblasti stavebného práva upravuje zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov  o územnom plánovaní  a stavebnom po

riadku tzv.  stavebný poriadok. Tieto priestupku upravuje v tretej časti zákona pod názvom Sankcie a zaoberá sa s nimi  §105, ktorý je označený ako Priestupky. Priestupkom podľa zákona o priestupkoch ( z. č. 372/1990 Zb.) je konanie, ktoré je zavinené a porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a musí byť za priestupok výslovne označené v zákone a páchateľom priestupku môže byť len fyzická osoba  a v stavebnom práve je to buď stavebník, vlastník stavby alebo oprávnená osoba užívať stavbu. To znamená, že na  priestupky v stavebnom práve sa vzťahuje i zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupok prejednáva miestne príslušný orgán v ktorého územnom obvode sa priestupok stal. Miestne príslušným na úseku stavebného práva je stavebný úrad (ktorým je obec, ktorý vykonáva túto pôsobnosť ako prenesený výkon štátnej správy) alebo inšpekcia.

Slovenská stavebná inšpekciaje osobitným orgánom štátnej stavebnej správy, ktorým ministerstvo vykonáva hlavný štátny stavebný dozor. Slovenská stavebná inšpekcia má na starosti napr. ochranu životného prostredia, zdravia, života a majetku.

Úlohy inšpekcie plní na stavbách aj Ministerstvo vnútra SR – stavby pre bezpečnosť štátu, na obranu ministerstvo obrany a tiež aj Úrad jadrového dozoru SR, keď to súvisí s jadrovým zariadením.

 Za niektoré porušenia stavebného zákona ukladajú stavebné úrady alebo Slovenská stavebná inšpekcia pokutu. Krajské stavebné úrady toto oprávnenie, nemajú. Pokuta je stanovená obligatórne. Podľa § 105 sú priestupky ako aj pokuty za ich spáchanie odstupňované na základe ich závažnosti či ide sa jedna o priestupok, ktorý sa vzťahuje napr. na jednoduchú stavbu alebo  jej úpravy alebo či ide o uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia. Pokuty sú v stavebnom poriadku uvedené ešte podľa starej meny ešte v Slovenských korunách a to vo výškach  do:

  a)     10 000 Sk

  b)     25 000 Sk

  c)     1 000 000 Sk

  d)     5 000 000 Sk

Stavebný poriadok však určuje iba hornú hranicu pokuty.

Priestupku do 10 000 Sk (cca 333 euro) sa dopustí, ten kto:

a) bez ohlásenia alebo v rozpore s ohlásením uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu , stavebné úpravy alebo udržiavacie práce. Kedy postačuje len ohlásenie je určené v § 55 ods. 2,

b) uskutočňuje terénne úpravy a práce a je potrebné na ne povolenie stavebného úradu, pretože sa týmito úpravami a prácami mení podstatne vzhľad prostredia a aj napriek požiadavke získania stavebného povolania ju vykonáva bez povolanie alebo v rozpore s ním,

c) nezabezpečuje podmienky na vykonanie štátneho stavebného dohľadu  či bráni jeho výkone a zaraďujeme tu i nesplnenie výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie, ktorému mu boli nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu.

Štátny stavebný dohľad  na základe stavebného poriadku § 98 zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri je užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác  a zariadení na základe stavebného poriadku.

Na základe § 99 orgánmi štátneho stavebného dohľadu poverení zamestnanci:

·         Slovenskej stavebnej inšpekcie

·         Stavebného úradu

·         Iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb

·         Krajského stavebného úradu

d) neudržiava stavbu aj keď bol opätovne na to vyzvaný orgánom štátneho stavebného dohľadu alebo  rozhodnutím stavebného úradu,

e) znemožňuje vstup na vlastný pozemok alebo na vlastnú stavbu  oprávneným osobám, ktorými sú poverení zamestnanci  orgánu územného plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie ako aj ďalšie orgány  štátnej správy, ktorý môžu vstupovať na cudziu stavbu  s tým, že vlastník stavby je o tom upovedomený. Alebo oprávneným zamestnancom orgánov štátnej správy, ktorí plnia úlohy, ktoré vyplývajú zo stavebného poriadku a týkajú sa tohto pozemku  alebo stavby,

f) vykonáva vedenie uskutočňovania stavby a napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu neplní svoje povinnosti,

g) uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné  alebo propagačné zariadenia bez povolenia alebo  v rozpore s ním.

Na základe stavebného poriadku bude uložená pokuta do 25 000 Sk (cca 830 euro) tomu, kto  ako stavebník bez toho aby mal stavebné povolenie od stavebného úradu alebo v rozpore s ním mení stavbu.

Ďalej sa toho dopustí aj ten kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím (pričom kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pri jednoduchých  stavbách, ako aj prístavbách a nadstavbách na základe § 55 ods. 2 kde je potrebné len ohlásenie. kolaudačné rozhodnutie je potrebné pre samotné užívanie dokončenej stavby, prípadne jej časti spôsobilej na samostatné užívanie).

Môže byť aj v rozpore so stavebným povolením aj vtedy ak vlastník stavby alebo niekto iný oprávnený na jej užívanie umožní niekomu inému  užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

Priestupku do tejto výšky sa dopustí aj ten kto odstránil stavbu bez príslušného povolenia na jej odstránenie, ktorý vydáva na to príslušný orgán.

Aj napriek výzve stavebného úradu predlžuje  bez vážneho dôvodu dokončenie stavby nad lehotu  určenú v stavebnom povolení ( jedna z náležitosti stavebného povolenia).

A nepredloží v určenej lehote na dokumentáciu potrebnú na nevyhnutné úpravy alebo nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy podľa § 87 stavebného poriadku. Nevyhnutnými úpravami sa na základe stavebného zákona rozumie taká úprava, keď stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a ohrozuje alebo obťažuje užívateľov  alebo okolie stavby.  A tieto úpravy nariadi vlastníkovi stavebný úrad a vykoná ich na vlastné náklady. Ak vlastník stavby v určenej lehote nepredloží dokumentáciu alebo podklady môže si ich obstarať stavebný úrad  sám na náklady povinného.

Pokutu do 1 000 000 SK (cca 33 333 euro) bude uložená tomu, kto:

            a) vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie a nemá ho alebo  ju vykonáva v rozpore s ním,

            b) bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním stavebník uskutočňuje stavbu,

            c) užíva stavbu bez toho aby bolo udelené kolaudačné rozhodnutie ak sa vyžaduje na jej užívanie,

            d) aj napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu  alebo rozhodnutiu stavebného úradu neudržiava stavbu až tak , že ohrozuje životy alebo zdravie osôb,

           e) mal na základe rozhodnutia o odstránení stavby vydaným príslušným stavebným úradom  stavbu odstrániť v lehote určenej v rozhodnutí o odstránení ale neurobil tak. Stavebný úrad nariadi vlastníkovi odstrániť stavbu, ktorá je závadna a ohrozuje život alebo zdravie osôb, vtedy ak nie je možne ju hospodárne opraviť. Nariadi odstránenie aj takej stavby, ktorá bola uskutočnená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez oznámenia stavebného úradu, ktoré sa týka stavieb, kde je potrebné len ich ohlásenie, potom stavby na ktoré bolo zrušené stavebné povolenie ( keď bola zistená neodstrániteľná  závada na stavbe, ktorá neumožňuje jej pokračovanie) a pri dočasnej stavbe, kde uplynul čas jej trvania alebo pominul účel.

Pokutou do 5 000 000 SK ( cca 165 970 euro), čo sú najzávažnejšie priestupky na úseku stavebného práva, bude potrestaný ten, kto bez toho aby mal stavebné povolenie uskutočňuje stavbu v chránenom území , ochrannom pásme (pričom v týchto častiach je zakázaná alebo obmedzená stavebná činnosť a  môžu byť vymedzené aj všeobecným záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu) alebo na pozemku , ktorý nie je určený na zastavanie. Takýmito pozemkami sú pozemky, ktoré sa užívajú na poľnohospodárske a lesné účely.

Pokuty za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu. Pričom pokuty uložené obcou ako stavebným úradom sú príjmom rozpočtu obce.

Literatúra: 

• zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov  o územnom plánovaní  a stavebnom poriadku
• Vrabko, M. a kol.: Správne právo. Procesná časť, druhé vydanie, Univerzita Komenského v Bratislave,  Právnická fakulta, Oddelenie edičnej a vydavateľskej činnosti, Bratislava 2009
• zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Autor : Lucia Skuhrová  

Zdroj : www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora