Stavebný poriadok svojimi ustanoveniami vo všeobecnosti upravuje proces uskutočňovania stavieb, ich zmien a udržiavacích prác na nich. Na väčšinu týchto úkonov sa vyžaduje stavebné povolenie (§ 58 a § 58a stavebného zákona), pričom zákon taxatívne vymenúva, pri akých stavbách postačí stavebnému úradu iba ohlásenie (podľa § 57). Ide prevažne o jednoduché stavby, drobné stavby a o stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení vzhľad ani spôsob užívania stavby.              

        Slovensko zažíva v posledných rokov stavebný boom a okrem veľkých developerských projektov a rozmohla aj výstavba bežných rodinných domov. Slováci sa z miest a z bytov sťahujú na predmestia a do domov. Ak dlhšiu dobu nestretávate na chodbe vášho suseda, je dosť možné, že si postavil dom a odsťahoval sa. Ak Vám zmizol jeden sused, druhý sused a aj Váš bratranec kúpil lacno vinicu a teraz sa tam chystá stavať, je načase postaviť si vlastný dom.

        Ak ste sa pre výstavbu rozhodli, zrejme viete čo Vás približne čaká. Projekt, územné konanie, rozhodnutie o umiestnení stavby, žiadosť o stavebné povolenie, stavebné konanie, stavebné povolenie a staviate. Avšak po celý čas uskutočňovania výstavby musíte dodržiavať všetky záväzné podmienky uvedené v územnom rozhodnutí, v stavebnom povolení, musíte dbať na bezpečnosť, ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, na stavebný materiál, na záväzné termíny, ..... A to sú situácie, kedy prichádzate do kontaktu práve so štátnym stavebným dohľadom.

        Štátny stavebný dohľad je teda inštitút, ktorý má zabezpečovať ochranu verejných záujmov, interpretovaných prostredníctvom dotknutých orgánov (akými sú napríkladkrajský pamiatkový úrad, regionálny úrad verejného zdravotníctva, obvodný úrad životného prostredia... ) a reflektovaných v ich záväzných stanoviskách, ktoré tieto orgány vydávajú. Štátny stavebný dohľad má tiež zabezpečovať ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré vyplývajú práve z uskutočňovania stavby, z jej zmien, z vlastností pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení. Je to špecifická činnosť orgánov štátnej stavebnej správy, ktorú pre bežné stavby (okrem stavieb povoľovaných špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi) vykonávajú poverení zamestnanci stavebných úradov, krajských stavebných úradov a Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 99 stavebného zákona), v istej miere nezávisle od seba.

To znamená, že štátny stavebný dohľad (pracovne ho môžeme nazvať ŠSD) a teda orgány, ktoré ho vykonávajú, majú podstatný vplyv na priebeh výstavby. Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci:

  • Slovenskej stavebnej inšpekcie
  • stavebného úradu
  • krajského stavebného úradu
  • iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb

Podľa § 98 ods. 2 stavebného zákona sú oprávnené zisťovať, či:

  • sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia
  • sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44, teda či je stavba uskutočňovaná len právnickou alebo fyzickou osobou oprávnenou na vykonávanie stavebných prác podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka (zapísanou v obchodnom registri, podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia) a či vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci.
  • sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebnú denník
  • sa dodržujú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky
  • sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí
  • sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave
  • sa dodržujú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác
  • sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia
  • sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich
Stavebník, vlastník stavby a oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu sú povinní umožniť orgánom ŠSD a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby, nazerať do stavebnej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu. Sú taktiež povinní  bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť, životy a zdravie osôb a ktoré môžu spôsobiť značné národohospodárske škody.

Orgány ŠSD sú oprávnené nariadiť na náklady stavebníka alebo vlastníka stavby odobratie a preskúšanie vzoriek, skúšky stavby a prizvať znalcov na posúdenie technicky náročných alebo neobvyklých stavieb.

Ak orgán ŠSD zistí na stavbe závadu, vyzve stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu alebo upozorní iný zodpovedný orgán,aby vykonal potrebné opatrenia. Ak títo nedbajú na výzvu orgánu ŠSD, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu. Možno tiež uložiť povinnosť zdržať sa činnosti, ktorá nad prípustnú mieru poškodzuje životné prostredie alebo povinnosť  vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Dovolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác, nemá odkladný účinok! Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.

Ak orgán ŠSD zistí na stavbe neodstrániteľnú závadu vzniknutú pri uskutočňovaní stavby, ktorá bráni pokračovať v prácach na stavbe, zruší stavebný úrad na jeho podnet stavebné povolenie a určí ďalší postup (§ 102 ods. 4).

Ak orgán ŠSD zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu a ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe. Podľa potreby upozorní príslušný orgán, že niektorý zo zodpovedných pracovníkov na stavbe nevykonáva svoju činnosť v súlade s verejnými záujmami a vyzve ich, aby mu oznámil, aké opatrenie na nápravu prijali. Oznámi stavebnému úradu, že oprávnené osoby nevykonávajú na stavenisku činnosť v súlade so svojím oprávnením a stavebný úrad môže dať návrh na ich preskúšanie.

Ak sa v rámci štátneho stavebného dohľadu zistí také porušenie stavebného zákona, ktoré napĺňa skutkovú podstatu priestupku alebo správneho deliktu, stavebný úrad začne konanie vo veci priestupku alebo správneho deliktu s následným uložením sankcie podľa § 105 - § 107. V minulosti bývalo zvykom stavebných úradov podmieňovať dodatočné povolenie stavby zaplatením takejto sankcie. Uvedený postup stavebných úradov však nemal oporu v žiadnom zákone (správny poriadok, stavebný zákon, zákon o priestupkoch).

  Sankcie za porušovanie stavebného zákona.
Za niektoré konkrétne porušenia stavebného zákona ukladajú stavebné úrady alebo Slovenská stavebná inšpekcia pokutu. Krajské stavebné úrady toto oprávnenie, resp. povinnosť nemajú. Pokuta je stanovená obligatórne, t.j. orgány sú povinné v prípade zistenia konkrétnych nedostatkov pokutu uložiť.
Priestupky. Porušenia stavebného zákona fyzickými osobami definuje § 105 stavebného zákona ako priestupky podľa zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupok môže spáchať len fyzická osoba, príslušné orgány ich prejednávajú podľa zákona o priestupkoch a v prípade preukázania viny ukladajú páchateľom pokuty. Správne delikty. Porušenia stavebného zákona podnikateľmi a právnickými osobami sú definované ako správne delikty podľa § 106 stavebného zákona. Horné hranice pokút sú rovnako ako u priestupkov odstupňované podľa závažnosti porušenia zákona. Postup príslušných orgánov pri ukladaní pokút za správne delikty je upravený zákonom o správnom konaní v nadväznosti na ust. § 140 stavebného zákona, ktorý zakotvuje subsidiaritu správneho poriadku.

Nedostatkom priestupkov a správnych deliktov je, že sú odstupňované vzhľadom na závažnosť porušenia zákona ale nie sú odstupňované aj vo vzťahu k nákladom stavby. tak sa môže stať, že stavebný úrad na východe republiky udelí rovnako vysokú sankciu za nelegálnu stavbu malej obchodnej jednotky (investičný náklad cca 300 000 Eur) ako stavebný úrad na západe republiky za stavbu komplexu niekoľkých objektov vo výške až do 22 podlaží (investičný náklad cca 10 miliónov Eur).

Stavebný zákon osobitne upravuje povinnosti orgánov štátneho stavebného dohľadu pri vstupe na pozemky a do stavieb ( § 134 stavebného zákona), podľa ktorého sú orgány až na výnimky dané zákonom oprávnené vstupovať na pozemky a do stavieb len s vedomím ich vlastníka a toto oprávnenie preukazovať preukazom (nedostatkom stavebného zákona je, že neustanovuje kto ho má vydávať a aké údaje má obsahovať). Zabránenie vstupu by však napĺňalo skutkovú podstatu priestupku alebo správneho deliktu. Výnimkou je situácia podľa § 91, § 94 a § 96 stavebného zákona, ak sú závadným stavom stavby bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie osôb, značné majetkové alebo kultúrne hodnoty a stavbu nemožno zachovať. Jedná sa o odstránenie stavby na základe ústne príkazu, kedy musí stavebný úrad najneskôr do 3 dní písomne oznámiť vlastníkovi stavby rozhodnutie a dôvody, pre ktoré bol príkaz vydaný. Ďalej sa jedná o nariadenie neodkladných zabezpečovacích prác, ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť a o vypratanie stavby. V takom prípade môžu osoby oprávnené na vstup vstupovať na ne bez vedomia vlastníka. Sú však povinné ho bez meškania o vykonaných úkonoch upovedomiť. Rozhodnutie o vyprataní stavby možno oznámiť ústne, no písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia sa musí bezodkladne doručiť. Odvolanie proti rozhodnutiu o vyprataní stavby nemá odkladný účinok. Ak pri činnosti vstupujúceho došlo k poškodeniu pozemku alebo stavby, musia byť uvedené, ak je to možné, do pôvodného stavu, inak platia o náhrade škody všeobecné predpisy (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Ako sme už na začiatku uviedli, jedná sa o špecifickú činnosť orgánov štátnej stavebnej správy, čiže o činnosť správnych orgánov. Podľa § 140 stavebného zákona, ktorým sa upravuje vzťah stavebného zákona a správneho poriadku, sa všeobecne predpisy o správnom konaní použijú vždy, ak nie je v stavebnom zákone výslovne uvedené inak.

            Štátny stavebný dohľad je ako inštitút zakotvený v § 98 až § 104 stavebného zákona a ani v jednom z daných ustanovení sa subsidiárna pôsobnosť správne poriadku nevylučuje a žiadne z týchto ustanovení nepopisuje osobitné náležitosti rozhodnutí vydaných orgánmi ŠSD. To znamená, že všetky rozhodnutia vydané orgánmi ŠSD sa musia vydávať v súlade so správnym poriadkom.

            Podľa § 46 zákona č. 71/1967 (Správneho poriadku) musí byť rozhodnutie vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať prepísané náležitosti. Náležitosti rozhodnutia správnych orgánov sú upravené v § 47 Správneho poriadku. Podľa tohto paragrafu musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).

            Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania (napr. konanie o odstránení stavby) a v prípade ak sa rozhodnutím ukladá stavebníkovi povinnosť na plnenie, musí sa v rozhodnutí určiť pre ňu aj lehota. Tá však nesmie byť kratšia, než ustanovuje zákon (napr.: zákonná lehota na podanie návrhu na vydanie stavebného povolenia uložená v územnom rozhodnutí).

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán ŠSD vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Poučenie o opravnom prostriedku musí obsahovať údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde ho možno podať. Musí obsahovať aj údaj o tom, či možno rozhodnutie preskúmať súdom.

V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa musí uviesť orgán, ktorý ho vydal, dátum vydania, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

Občania vo svojich podnetoch často namietajú nečinnosť stavebného úradu pri výkone štátneho stavebného dohľadu. Nezriedka sa stáva, že obec alebo mesto ako stavebný úrad neuskutoční štátny stavebný dohľad na stavbe a na žiadosť občana o vykonanie štátneho stavebného dohľadu vôbec nereaguje, čím môže dochádzať a aj dochádza k značným majetkovým škodám (schátrané kultúrne pamiatky – kaštiele, z ktorých sa nečinnosťou stavebného úradu stanú zrúcaniny, zrealizované inžinierske siete cez cudzie pozemky, ktoré bránia majiteľom pozemkov ich využívať v tej miere ako predtým a pod.). Najčastejšie je v menších obciach príčinnou mocenské postavenie starostu.

Autor : Lucia Miklánková

Zdroj : www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora

Zobrazenia: 5814

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

 -----------------------------------

Udalosti

Sponzorský odkaz:

stavební komunita poskytuje prostor pro výměnu informací souvisejících se stavebnictvím, architekturou a designem.

 

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.

Výhodný predaj bytov Bratislava ponúka developer FINEP v rámci projektu Jégého alej IV!

Klimatizácie Daikin

Pri výbere klimatizácie dajte na kvalitu. Vyberte klimatizáciu Daikin.

© 2017  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby