Nadobudli ste pozemok, vybavili stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu a prizvali ste geodeta. Ten vám vytýčil presné hranice pozemku a podľa projektovej dokumentácie vytýčil vonkajšie obvodové steny stavby, výškové osadenie stavby vrátane osadenia tzv. stavebných lavičiek príp. kolíkov. Teraz môžete začať kopať základy.


1.1. Geologický prieskum
Stretnutiu s geológom sa /pokiaľ chcete pokojne spávať/ nevyhnete. Geologické posudky po minuloročných záplavách a zosuvoch pôdy zažívajú svoju renesanciu. Najvýhodnejšie pre vás bude zaobstarať si geologický posudok ešte pred vypracovaním projektovej dokumentácie. Projektant na základe posudku vypracuje najvhodnejší spôsob zakladania stavby a pri výstavbe už nevzniknú žiadne problémy /teda pokiaľ sa neobjaví nepredvídateľná anomália/. Geologický prieskum popisuje pomery zeminy, vlastnosti a hĺbku podzemnej vody a stav hladín zeminy. Pre posudok je potrebné vykonať minimálne dve hĺbkové sondy, ktoré popíšu vertikálne usporiadanie geologických vrstiev. Hĺbka sondy by mala byť minimálne dvojnásobkom hĺbky založenia stavby. Pri bežnom type rodinného domu si vystačí geológ s kopanými sondami. Ak však hrozia zosuvy pôdy alebo sa ide do väčších hĺbok /suterén/, prípadne uvažujete o /vertikálnom/ tepelnom čerpadle je nutnosťou vŕtaná sonda, čo má samozrejme vplyv na cenu geologického posudku. Pred výstavbou je dobré ujasniť si či plánujete mať studňu tam vertikálne vrty slúžia aj na posúdenie výdatnosti vody pre studňu.  Geologický posudok vylúči aj nevhodné miesta na zakladanie stavby, medzi ne sa radia:

  • miesta kde hrozí zosuv pôdy
  • záplavové miesta alebo miesta ohrozené prívalovou vodou        
  • rašeliniská, bahnité pôdy
  • miesta kde bola nevhodná navážka pôdy
  • poddolované oblasti 
  • miesta označené ako archeologické náleziská

 

1.2. Projekt základov

Návrh základov je súčasťou projektovej dokumentácie a tvorí samostatný výkres. Určuje spôsob, prevedenie, hĺbku a materiálové prevedenie základov. Popisuje izoláciu základov /hydroizoláciu, tepelnú izoláciu, izoláciu proti radónu a pod./ K vyhotoveniu základov potrebujete aj projekt sietí, ktoré základmi prechádzajú  /napr. kanalizácia, elektro, bleskozvod, voda a.i. /

 

1.3. Základy

Základy ako také prenášajú váhu domu do podložia. Najčastejšie sa pri výstavbe rodinných domov používajú:

  • základové pásy /betónové, železobetónové/
  • základová doska
  • výnimočne aj pilóty
  • v suteréne s vysokou hladinou spodnej vody tzv. základovú vaňu

Plocha základov býva spravidla širšia ako plocha muriva, ktoré je na základ ukladané.  Hĺbka založenia vyplýva z viacerých faktorov ako sú typ zeminy, lokalita, spôsob zaťaženia základu a pod. Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia a jej rovnomernosť. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom porúch /praskliny, posuny/.

Základy zakladáme do nezámrznej hĺbky v našej lokalite cca. 80 - 130 cm. Hĺbka základu sa meria od terénu po základovú škáru. Vysvetlime si pojem základová škára -  je rovina, kde sa konštrukcia základov stýka so zemou. Nezamrznú hĺbku ovplyvňuje lokalizácia, druh zeminy a obsah vody v zemine. Šírka základu závisí od podložia ale aj od hornej konštrukcie stavby, navrhuje sa podľa veľkosti a spôsobu zaťaženia pôsobiaceho na základy.

 

 

1.4. Základné pravidlá pri zakladaní stavby

  • na základoch sa nesnažíme ušetriť, môže /a určite/ sa to neskôr prejaví na stabilite stavby
  • čo najrýchlejšie po vyhĺbení základovej škáry začať so spodnou stavbou  
  • vykopať základové škáry pred zimou a začať betónovať na jar je nevhodné!!
  • začistiť základovú špáru, mala by byť bez zabahnenia, bez zaplavenia vodou a zásypov
  • prizvať geológa aby prevzal základovú škáru, zapísať prevzatie do stavebného denníka
  • základovú špáru nehutníme
  • použiť štrkové lôžko na základe a v zmysle projektovej dokumentácie /Štrkové lôžko áno či nie? viď.: Fórum /
  • pri výskyte spodnej vody by mohlo dôjsť k zavodneniu základov, nezabudnite na drenáž !!!
  • pri nesúdržných zeminách je nutné použiť bednenie základovej škáry
  • pozor na prestupy sietí základmi!!
  • nezabudnúť na uloženie uzemňovacieho pásu pre bleskozvod

Veľký dôraz je nutné klásť na prestupy sietí základmi, pred samotnou betonážou je potrebné vyhotoviť najčastejšie drevené debnenie v miestach prestupov hlavne ležatej kanalizácie. Tú je potrebné uložiť tak, aby pri prípadnej poruche kanalizácie nedošlo k podmáčaniu základov. Prestupy sietí nachystať v zmysle a presne podľa projektovej dokumentácie. Pred betonážou je potrebné vykonať skúšku tesnosti rozvodov, kde sa tesnosť a nepriepustnosť položeného potrubia  overuje skúškou vodotesnosti naplnením vodou (po dobu 3 hodín). Následne môže dôjsť k samotnej betonáži základov. Pri betonáži je potrebné dať si pozor na vonkajšiu hranu základu vzhľadom na zateplenie stavby, aby nedochádzalo k nežiadúcim odskokom a hornu hranu základu vzhľadom na uloženie muriva.

 

1.5. Zabezpečenie základov 

Podceneným problémom, ktorý sa minulý rok razantne prejavil, bolo od kanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Pričom dažďová voda predstavuje čo sa týka stability základov jedno z najväčších rizík. Riešenie odvádzania dažďovej vody z pozemku má viac možnosti:

  • odvedenie dažďovej vody do vsakovacej šachty 
  • akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže
  • odvedenie dažďovej vody do dažďovej kanalizácie / je k dispozícii len vo vybraných lokalitách /
  • vyvedenie dažďových zvodov zo strechy na pozemok

Riešenie dažďovej vody vsakovaním nie je vždy možné, závisí od savosti zeminy a veľkosti pozemku, keďže momentálne je skôr trendom predávať menšie pozemky nie je toto riešenie veľakrát možné. Rizikom tohto riešenia je umiestnenie vsakovacej šachty, pokiaľ je blízko domu, môže dôjsť k podmáčaniu základov a k "sadaniu" stavby. Akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže je vhodným spôsobom pokiaľ zachytenú vodu budete využívať na polievanie záhrady a pod. Najmenej problémovým riešením je odvedenie dažďovej vody do obecnej /mestskej/ dažďovej kanalizácie, problémom však je že nie je všade vybudovaná a je nutné platiť za odvedené množstvo.    Realita je však taká, že do minulého roku veľa staviteľov potrebu odvedenia dažďovej vody z pozemku ignorovalo, hoci zákon to prikazuje, výsledkom boli podmáčané základy, zosuvy a pod. /samozrejme to bolo spôsobené aj inými faktormi/. 

 

1.6. Spodná základová doska - podkladný betón

Podkladný betón spájajúci základové pásy je horizontálnou konštrukciou, zhotovenou z betónu a výstužou /kari siete/. Betónovú dosku, ktorá spojuje základové pásy spravidla podsypávame štrkom. Plochu medzi základmi vysypeme štrkom, štrkopieskom a pod., je možné ho zhutniť, podľa projektovej dokumentácie. Štandardná hrúbka štrkového podsypu je cca. 20cm.         Ešte pred betonážou uložíme rozvody ležatej kanalizácie, vodovodu a ostatných sietí, podľa projektovej dokumentácie. Dôležité je presne dodržať predpísané sklony ležatých rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom. Ležaté rozvody zasypeme pieskom a štrkom. Až teraz je možné pristúpiť k samotnej betonáži podkladného betónu - betónovej dosky. Hrúbka dosky je individuálna, závisí od samotnej konštrukcie domu cca. 15 - 20 cm. Pre podkladný betón sa najčastejšie používa trieda betónu B20 a pre základové pásy z prostého betónu trieda betónu B15.  Na celú plochu dosky položíme kari siete a zalejeme vrstvou betónu. Naliaty betón zhutňujeme a nakoniec hornú vrstvu uhladíme. Štandardne sa takýto betón vždy kropil, avšak s rastúcou kvalitou a variabilitou materiálov dochádza k    tomu,  že kropiť musíme len za extrémneho tepla a pritom môžeme  betónovať aj v zime,      pri teplotách maximálne do -  C. Do betónu možno pridať takzvané zmäkčovadláktoré urýchľujú jeho tuhnutie a    práve to v zime potrebujemePozor ale na kvalitu výslednej betonáže. Povrch by mal byť rovný a hladký    predovšetkým  kvôli bezproblémovému prevedeniu vodorovnej hydroizolácie. Pokiaľ by povrch nebol dostatočne rovný hydroizolácia  by mohla zle priľnúť k povrchu a mohlo by dôjsť k jej mechanickému poškodeniu a prenikaniu nežiadúcej vlhkosti do  objektu.


1.7. Hydroizolácia spodnej stavby

Nadmerná vlhkosť konštrukcií je častým problémom nezriedka aj pri novostavbách. A to hlavne v prípadoch, kde bola zle navrhnutá izolácia spodnej stavby. Postavenie dobrej stavby závisí od vybudovania dobrých základov. Iba správne navrhnutá a zrealizovaná spodná stavba bude dlhodobo chrániť objekt pred nepriaznivými účinkami vody. Zárukou nepriepustnosti stavby je dôkladne vybudovaná hydroizolácia, ktorá zabráni trvalému poškodeniu a znehodnoteniu budovy. Izolovanie spodnej stavby proti vode je prvým krokom k výstavbe kvalitného objektu. Avšak ak izolácia spodnej stavby nebola použitá alebo urobená správne dochádza k prenikaniu vody do stavby a následnému vlhnutiu.
Vlhnutie sa väčšinou prejavuje v spodnej časti stavby, ktorá je v priamom kontakte s terénom alebo blízko terénu (napr. základy, suterény, prízemia, oporné steny). Nasiaknutá voda v murive môže spôsobiť zníženie jeho pevnosti premŕzaním, znížením tepelného odporu a zvyčajne aj estetickej kvality stien (napr. škvrnami na povrchu stien).

 

Rozdelenie hydroizolácií spodnej stavby:

  •  izolácie proti zemnej vlhkosti
  •  izolácie proti gravitačnej (stekajúcej) vode
  •  izolácie proti tlakovej vode
  •  izolácie proti agresívnej vode

Systémy ochrany pred prenikaním vody do spodnej stavby:


Membránové tesnenie – tesnenie z polymérových fólií zvarených do komplexnej membrány nachádzajúcej sa na vonkajšom povrchu stavebnej konštrukcie.
Výhody: odolnosť membrány voči veľkým posunom stavebnej konštrukcie počas jej životnosti.
Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu prevedenia. 
Vodotesný betón – tesnenie zabezpečuje vodotesný betón . Dilatačné škáry musia byť opatrené tesniacim profilom z flexibilného polyméru.
Výhody: jednokrokový systém zabezpečujúci požadovanú hydroizolačnú vlastnosť v okamihu vytvorenia nosnej konštrukcie.
Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu prevedenia. 
Vodotesná stierka – vodotesnosť zabezpečuje z vnútornej strany konštrukcie vodotesná malta aplikovaná v stanovenej hrúbke. Dilatačné škáry musia byť vybavené elastickým vodotesným systémom. Stierka je nenasiakavá a vo veľkom rozsahu prepúšťa vodné pary. Túto technológiu môžeme vo viacerých prípadoch použiť aj samostatne, avšak väčšinou predstavuje vhodný doplnok k inej technológii sanácie zavlhnutého muriva. Účinnosť a spoľahlivosť sanačných omietkových systémov býva veľmi vysoká.
Výhody: V prípade porúch finančne nenáročná oprava.
Nevýhody: životnosť je závislá od zloženia stierky 

Kryštalická izolácia – na hydroizoláciu konštrukcií, najmä betónových, ale aj murovaných, sa používajú aj tesniace (tzv. kryštalické) nátery, ktoré môžu byť povrchové alebo hĺbkové. Vytvárajú formáciu kryštálov nerozpustných vo vode s tesniacim účinkom. Chemická reakcia vytvárajúca kryštály preniká do značnej hĺbky betónovej konštrukcie a závisí viac od prítomnosti vody v konštrukcii a teploty konštrukcie než od priľnavosti k povrchu. Hydroizolačné nátery spravidla prepúšťajú paru.
Výhody: jednoduchá a nenáročná aplikácia. 
Nevýhody: účinok sa dostavuje so značným oneskorením po aplikácii.

Zobrazenia: 19024

Značky: ako stavat rodinny dom, geodet, geologický posudok, geológ, hydroizolácia, kanalizácia, projektová dokumentácia, rodinný dom, siete, spodná stavba, Ďalšie...stavba, staviame rodinny dom, zemina, základová doska, základové pásy, základy

Komentár


PROJEKTANT
Komentár osoby Marek Gaži o Marec 4, 2011 na 18:24

Velmi pekny prispevok...

Klobuk dole. Mozno len par strucnych komentov k tomu.

Mnoho ludi sa velmi brani vodotesnym betonom (vodostavebnym). Rozdiel na 1m3 betonu je cca 200-300 korun (co je cca 8 eur). Pri celkovych stavebnych nakladoch je to promile.

Vyhody vodotesnych betonov snad ani nemusim popisovat. Treba ale pripomenut dve veci.

1, Odfalknute prevedenie (nevibrovanie zmesi pri ukladani) vam uplne eliminuje vysledny efekt.

2, Vodotesny beton nepomoze proti radonu (hlavne ak sa bavime o casto vyuzivanych suterenoch, terasovych domoch a pod.)

 

Este jedna vec. Mnoho investorov realizuje zaklady domu spolu s podkladnym betonom na jesen, nasledne ostatnu hrubu stavbu na jar. Skusme na nich apelovat nech tie betony na jesen natru aspon asfaltovym penetrakom.  


PROJEKTANT
Komentár osoby Lea Procházková o Marec 4, 2011 na 12:07

Ďakujem za upozornenie na skúšku tesnosti som pozabudla: Čo sa týka skúšky tesnosti rozvodov, je samozrejme potrebná a tesnosť a nepriepustnosť položeného potrubia se overuje skúškou vodotesnosti naplnením vodou (po dobu 3 hodín). vkladám to aj do článku.

K zakladaniu: V prípade zakladania v málo priepustných zeminách nie je vhodné použiť "štrkové vankúše - podsyp" z toho dôvodu že spodná voda by sa mohla do nich sťahovať /al. vzlínať./ čím by došlo k zavodneniu základov.

 


STAVEBNÝ DOZOR
Komentár osoby Ing. Ján Žember o Marec 4, 2011 na 10:59

"ak staviame v priepustných a nesúdržných zeminách použijeme ako podsyp pre základy štrkodrvu cca. od 10cm

pri nepriepustných a súdržných zeminách nepoužívame štrkodrvu, mohlo by dôjsť k zavodneniu základov"

môžete mi vysvetliť prečo?

a ešte, pri položení kanalizácie pod podkladný betón treba urobiť skúšku tesnosti


PROJEKTANT
Komentár osoby Elena Marcinová o Február 28, 2011 na 10:10

Pekné a užitočné články, chválim autorku. Ku téme základov by som ešte priradila drenážne systémy, ktoré sa priam pýtajú pri zakladaní v nepriepustnej zemine a súčasne na svahovitom pozemku. Ich podcenenie vie narobiť poriadnu galibu. Jeden skúsený stavbár mi raz povedal múdru vetu: "Vode netreba brániť v ceste, vode treba ukázať, kadiaľ môže ísť."

 


PROJEKTANT
Komentár osoby Milan Olšavský o Február 27, 2011 na 18:18

No veru,  na odvodnenie stavby a pozemku sa zabúda :-(

Raz som sa stretol na stavbe s majiteľom realizačnej firmy, ktorý investorovi vysvetľoval, že aká je to už len hlúposť odvádzať vodu z pozemku preč, veď by mal byť predsa vďačný za tú vlahu čo mu pánbožko nadelil. No nevedel som zrazu čo skôr. Jednalo sa o 300 m2 zastavanej plochy.


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 27, 2011 na 18:00
:D

STAVEBNÝ DOZOR
Komentár osoby Ladislav Mihálik o Február 27, 2011 na 17:35

Lea: super! akoby to písal skúsený stasvbyvedúci s 30-ročnou praxou :-)

mne sa osobitne páčilo, že píšeš o tom odkanalizovaní, či už stavby, alebo aj staveniska, či základovej jamy. už x krát som zažil, že nič také nebolo riešené v POV (že vraj načo!) a po lepšom dáždiku bol z toho bazén plný bahna, ale nie liečivého.

 

Mr.President: tá jama na fotke nie je anomália, to len v objednávke na geologický prieskum vypadlo jedno "m" a tak namiesto 30mm bol použitý vrták s priemerom 30m. Tak to dopadne, keď investor šetrí na inžinieringu a chce si urobiť všetko sám ;-)   


FIRMA
Komentár osoby Peter Mihok o Február 26, 2011 na 13:24
Velmi pekny prispevok:)

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Február 25, 2011 na 22:17

Lea, čím viac toho píšeš tým viac sa teším na pokračovanie. (fakt dobré a zaujímavé čítanie) Trošku som sa poobzeral hľadajúc "nepredvídateľnú anomáliu" (jednu som našiel :))

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

 -----------------------------------

Sponzorský odkaz:

stavební komunita poskytuje prostor pro výměnu informací souvisejících se stavebnictvím, architekturou a designem.

 

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.

Výhodný predaj bytov Bratislava ponúka developer FINEP v rámci projektu Jégého alej IV!

Kvalitné vstavané skrine Vám pomôžu prerobiť Váš byt, či dom útulnejšie.

Každý dom by mal mať kvalitnú kuchyňu - rôzne vstavané kuchyne nájdete na luxdan.sk

© 2014  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby