V(h)odný svet?

Objekt na rozhraní historického centra a mestského parku bol postavený v rokoch 1957 až 1961. Bol to vtedy len štvrtý krytý bazén na Slovensku. Neskôr sa k plavárni pristaval areál s vonkajším 50-metrovým a detským bazénom. Svoju pôvodnú funkciu plnil objekt do konca sedemdesiatych rokov, kedy tok susedného Mlynského náhonu nahradila dopravná tepna. Vypustením koryta došlo k poklesu spodnej vody a narušeniu viacerých stavieb v okolí, vrátane statiky plavárne. Od roku 1992 bola zatvorená. Návrat vody do mesta je dnes jednou z hlavných programových línií Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Aj v tejto súvislosti mesto v roku 2010 vypísalo architektonickú súťaž na rekonštrukciu chátrajúcej plavárne pod názvom Vodný svet. Zámerom bolo zachovať architektúru pôvodnej stavby a programovo zlúčiť vodný svet ľudí s vodným svetom živočíchov. Z pôvodne plánovaného Vodného sveta sa vykľul svet umenia. Umenia, ktoré svojou koncepciou, inštaláciou, réžiou dokáže reagovať, obsadiť špecifický priestor. Prestavba plavárne na košickú halu umenia v celku aj mnohých detailoch kopíruje alebo zachováva jej pôvodné prvky; zo statických dôvodov museli byť zbúrané a nahradené novými konštrukciami len bočné krídla objektu. Centrálnemu priestoru naďalej dominuje „bazén“ – stopa predchádzajúcej funkcie. Zachované štartovacie stupne a travertínová obruba už nelemujú elegantnú formu pôvodného bazénového telesa, ale „rámujú“ scénu pre širokú škálu súčasného vizuálneho umenia. Typológia a charakteristické znaky starej plavárne silne ovplyvnili aj ostatné výstavné priestory, prevádzkovo koncipované ako prepojené alebo samostatné funkčné jednotky. Jedinou stálou expozíciou sú pôvodné nástenné mozaiky, rekonštruované a prenesené na rozšírenú galériu druhého podlažia.

Text: Andrea Bočková
Foto: Ľubo a Monika Stacho