Ako (ne)poskytovať služby - alebo o čom to celé je.

Pekne, úplne súhlasím, jednoduchý recept na budovanie úspešného podnikania v poskytovaní služieb .

+1

...čo nato povie väčšina dodávateľov (obchodníkov):

Karlos, mnoho ľudí si to tak aj myslí ako to píšeš a veľmi ľahko sa dokážu sa stým stotožniť, no bohužiaľ ich rozmýšľanie je veľmi objektívne  - práve preto názor väčšiny "bežného slovenského podnikateľa" : klienti = idioti . Nikto si ani nepremýšľa nad tým, že som ja niečo pokazil, alebo nedodal alebo meškal.

Plne súhlasím

plne súhlasím...denne to tiež riešim aj keď mam cenu prace rovnakú ako fuškár, ale ja ponukám komplet služby so zárukou.

Bohužiaľ vybudovali sme si systém čo je lacné to má prednosť, ale mali by sme sa pozerať viac na referencie, kvalitu a práve tá nám pri fuškároch a falošných "živnostníkov" uniká. Falošnými som to nazvala preto, lebo nedávajú doklad, často nie sú vyučení, odvedú neskutočne zbabranú prácu, alebo ju nedokončia vôbec.

... hlavne, že sa im (nám) to ide... :)

V poslednom čase sa na Stawebníctve rojí také množstvo zaujímavých článkov, že jeden ani nestačí reagovať. :–)  Tento ma tak zaujal, že sa vopred ospravedlňujem, ak dľžka môjho príspevku presiahne dľžku článku. :–)

„Predávanie“ služieb si ešte viem predstaviť pri projektovaní, kde výsledkom konzultácií s klientom predsa len je „výrobok“, čiže projektová dokumentácia.

Inžinierske činnosti (či už tzv. „vybavovačky“ rôznych povolení a rozhodnutí, alebo technický, či stavebný dozor) sú už aj podľa názvu naozaj len činnosťami, čiže v pravom význame slova službou. Tri okruhy zásad spomenuté v príspevku sú skvele vypichnutou podstatou KVALITNÝCH služieb. Chce ale vôbec náš slovenský klient niečo ako kvalitu, ktorá je u nás všeobecne považovaná za akýsi nadštandard, alebo mu ide hlavne o to, aby to bolo čo najlacnejšie?

Z vlastných skúseností musím potvrdiť, že známy výrok „nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť kupovať lacné veci“ u nás pochopil len málokto.  Aj u tých najväčších firemných investorov sa za úspešné obstarávanie považuje také, keď sa podarí tendrujúcich stlačiť evidentne pod hranicu rentability.  Hlavné je, že manažéri zodpovední za výber budú top-manažmentom pochválení a náležite odmenení. To, že sa dodávateľ potom zákonite musí pokúšať nejako „racionalizovať“ náklady na zhotovenie výrobku, či poskytnutie služby, čo sa následne tiež zákonite nemôže neprejaviť v jeho kvalite, je už druhoradé. Čoraz častejšie zažívam prípady, keď „víťaz“ výberového konania po ukončení elektronickej aukcie a vychladnutí hláv začne strečkovať a žiadať zmäkčenie zmluvných podmienok, ba dokonca radšej oželie zábezpeku a od projektu úplne odstúpi. A opakujem, to je prax u megainvestorov, čo potom „obyčajní ľudia“.

Žiť a nechať žiť? Win-win? Nedávno som kdesi čítal výstižné „Len vtedy môžeme mať spokojného pacienta, ak ho lieči spokojný lekár!“.  :–)

Ja to tiež „myslím vážne“ so svojou prácou, chcem v nej odovzdať maximum, lebo len tak ma bude napľňať, ale aby som sa jej mohol naplno venovať, musí mi odmena za ňu umožniť aspoň trochu slušne žiť. Predstavy zákazníkov o cenách, za ktoré by sme mali „predávať“ produkty projektovej, alebo inžinierskej činnosti sú na Slovensku veľmi silne zdeformované, ak sa mám vyjadriť spisovne. Možno za to môže móda výpredajov, keď zľavy bežne dosahujú „až 70%“. Takto si zákazníka vychoval obchod. A nám, ak to chceme neutešený stav v našej branži aspoň trochu zmeniť nezostane nič iné, len si našich klientov trpezlivou osvetou náležite prevychovať. :–)

Kvalita versus Cena - večná téma nielen na Stawebníctve :-) So službami na Slovensku je to žiaľ vážne tak ako píšete - málokto je ochotný zaplatiť kvalitné služby, hoci s cenami tovaru nemá najmenší problém. Ja v takomto prípade detailne vysvetľujem, prečo daná služba stojí koľko stojí. Argumenty však musia byť pravdivé a založené na reálnych číslach a skúsenostiach. Klient nieje blbý - dokáže si spočítať reálne dôsledky zlého (lacnejšieho) rozhodnutia ak ho na to niekto náležite upozorní (napr. nejakým odstrašujúcim príkladom, ktorý sa skutočne stal). Ak ani to nezaberie a ponuka je stále nízka, zvyknem klienta odkázať na konkurenciu, alebo ponúknuť iné riešenie - Niesme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť robiť lacné projekty.

Veru niesme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť ponúkať lacné služby. vERU hypermarkety ľudí naučili nakupovať tovar v zľave.

To musia cenové ponuky aj u nás vyzerať nasledovne ?

Bežná cena 100 , u nás len 85, ale tento mesiac v akcii za 75 prípadne sa môžeme ešte dohodnúť na 55 ak zaplatíte zálohu vopred  ?!?

Minule som mal možnosť vidieť na novopostavenej budove nápis "TOTÁLNY VÝPREDAJ BYTOV" :-(

Napadá ma či už niekto skúsil prísť do právnickej kancelárie a zjednávať 30 % zľavu pre bežný úkon ? Najskôr by nepochodil.

Milan, trh je ako hojdačka, na jednej strane je dopyt na druhej ponuka. Ak projektant je skvelý odborník obrovskou skúsenosťou a desiatkami a stovkami spokojnými klientami, tak nemusí vycapiť na kanceláriu "Totálny výpredaj". Ak si predstavujem hojdačku tak, že na jednej strane je nedostatok na druhej strane je prebytok, tak tú jemnú "nadváhu" čo prehodí buď na jednu buď na druhú stranu tú hojdačku sa volá SLUŽBY. Kvalita našich služieb určí či máme prácu (dobrú a veľa) alebo trpíme akutným nedostatkom.

povedal by som, že porovnávanie cien je nutnosť, tiež nekúpim v obchode prvú vec ktorú vidím...inak súhlas :)...k zľavám: ja to vidím i ako časť reklamného triku na spôsob, že nejak sa to povedať musí čo máme na predaj, zaujať...a možno by som pridal ešte jedno heslo na koniec: VYDRŽAŤ !

Pekny clanok sluziaci pre obchodnicku cinnost v tejto sfere. 

Pokial ide o cenu prace, tak si myslim, ze je potrebne danemu zakaznikovi vzdy co najdetajlnejsie vysvetlit z coho vsetkeho sa ta cena sklada, co ta konkretna zakazka v sebe odnasa. Jednoducho ukazat vsetko to, co za svoje peniaze zakaznik dostane (vyrobok alebo sluzbu).

súhlasím, ale ako konkurovať cenou aj pri detailnejšom vysvetlení, keď fuškár neplatí odvody a dane a má polovičné ceny prace? To sa jednoducho nedá ! Alebo ide dole cena alebo kvalita ak chceme prežiť na trhu.