Priateľom, ktorí sa zdržujú doma sporadicky som navrhol toto riešenie čistenia odpadových vôd. Postavili si ju sami.

Po úvodných krokoch projektu a stavebného povolenia môžeme začať stavať. Bude to koreňová čistiareň, informačný materiál je dostupný na webe , takže pristúpme k realizácii.
Jama pre čov by mala byť hlboká aspoň 80 cm od dna prítokovej šachty , plocha pre štvorčlennú rodinu asi 12 m2, ale to je v projekte. Dno a steny upravíme, aby netrčali korene a ostré kamene, okraje upravíme vodorovne asi 20 cm nad okolitý terén, aby tam zbytočne nevtekala dažďová voda. Dá sa to upraviť aj dreveným lemom na ktorý sa potom pripevní fólia. Jamy, ktoré majú pravidelný pôdorys sa robia so spádom stien 1:1.
Dno sa vystelie netkanou textíliou, ale použiť sa dajú aj staré koberce, cieľom je chrániť fóliu proti prederavenie od prípadných ostrých pred-metov v zemine.
Fólia sa rozprestrie na textíliu a podľa potreby spojí, ale niektorí predajcovia urobia fóliu pod-ľa požiadavky. Treba počítať s tým, že pri spáde 1:1 a hľbke 1 m má šikmá časť dľžku 1,5 m, takže treba na šírke pridať celkovo 1 m.

Nádrž 3x4 m, čo je asi plocha pre štvorčlennú rodinu potrebuje fóliu 4x5 m. Okraje fólie sa vyvedú na terén a prisypú zeminou alebo upevnia na podklad.
Najdôležitejším prvkom pri položení fólie je vytvorenie prestupov. Podľa potrebného priemeru , ktorý je od 70 do 110 mm sa dajú použiť prestupy, ktoré sa používajú na krytine striech. Vetracie komínky sú 70 mm a vpúste až do 125 mm. Na fóliu sa nalepia lepidlom na mäkčené PVC.
Umiestniť ich treba nad dno nádrže.

Po vytvorení prestupov sa pred a za čov urobia šachty. Prívodná slúži na kontrolu vtoku, umožní prečistiť rozdeľovacie potrubie v prípade zanesenia. Stačí rozmer 500x500 mm, hľhka by mala byť aspoň 800 mm, poklop je vhodný drevený alebo zaizolovaný. Čím je šachta hlbšia, tým väčší priemer je potrebný na manipuláciu v nej. Vyrábajú sa aj plastové, ja som dal klasické betonové, dno a spodok stien z vodostavebného betónu.
Trubka nátoku a výtoku je perforovaná buď narezaním alebo navŕtaním, s otvormi aspoň 10 mm.

Pohľad do nátokovej šachty, v pravom rohu je koleno nátokovej trubky. Je otočené smerom hore a zboku má vtokové otvory. Umožňuje to odtok splaškov v prípade zanesenia bočných otvorov.
Nátoková a výtoková trubka sa obalia netkanou textíliou, zabráni to zaneseniu, resp. upchatiu.

Na spodnom obrázku je výtoková trubka pred zakrytím a zaústením do odtokovej šachty.

Po zakrytí nátokovej a výtokovej trubky netkanou textíliou treba po celej dľžke trubky obložiť štrkom frakcie 32/125, to znamená väčšími kameňmi. Vhodný je riečny štrk, ale osvedčil sa aj lomový kameň. Niektorí autori tvrdia, že vápenec a dolomit sa priamo zúčastňujú v čistiacom procese ovplyvňovaním pH, znižovaním kyslosti. Stred nádrže sa vyplní štrkom frakcie 16/32. Táto štruktúra umožní cca 50% vyplnenie priestoru vodou.

Po týchto úpravách môžeme sadiť rastliny. Doporučené sú všetky rastliny, ktoré vo Vašom okolí rastú v potokoch a mokradiach. Najväčšiu odolnosť voči agresivite pracích práškov a dezinfekčných prostriedkov má však pálka širokolistá a pálka úzkolistá. (botany.cz/cs/typha-latifolia|
V literatúre je uvádzaná tolerantnosť k pH v rozmedzí 3-10 pH . Rastliny sa sadia v rozpone cca 30x30 cm, v priebehu roka sa dostatočne zahustia.
Na okraj nádrže, najmä v jej výtokovej časti sa dá zasadiť záružlie močiarne, je to veľmi vďačná rastlina na jar kvitne medzi prvými.
http://www.garten.cz/e/sk/161-zaruzlie-mociarne-caltha-palustris/

Najkrajšou rastlinou do čov je vodný kosatec, ale ten ešte nemám. www.kvetyazahrada.sk/vodne-kosatce.html

Ešte k získaniu rastlín. Najlepšie je vykopať korene na jar, keď je vegetácia minimálna. Pálka má článkové korene a každý článok pri dostatočnej kondícii vytvorí novú rastlinu. Takže aj keď zasadené rastliny „spadnú“ treba počkať, pri dostatočnej vlhkosti vyženú znovu.
Po zasadení rastlín môžeme čov hneď napustiť. Je dobré, keď sa zabezpečí základná voda pre čerstvo zasadené rastliny, pretože naplnenie splaškovou vodou bude trvať viac dní.
Tento stav sa dosiahne podľa vonkajšej teploty za 5-6 týždňov. Vľavo vidieť štruktúru kameniva obloženého nátoku.Výhodou tohoto riešenia je, že sa nestarajú o vývoz žumpy, nemusia kontrolovať funkčnosť a cykliku dúchadla, zapracovávať čov pri dlhodobom nevyužívaní a nepotrebujú prívod energie.

 

Zobrazenia: 3553

Komentár


STAVEBNÝ DOZOR
Komentár osoby Ing. Ján Žember o Marec 19, 2012 na 9:45

Pán inžinier Ruják, nepíšete, aké výsledky v odstraňovaní BSK5 takto málo využívaná čov dosahuje. V blízkom čase Vás čaká výmena membrán (japonský výrobca doporučuje po štyroch rokoch), ďalšia už po 2-3 rokoch. Rastliny sa uskromnia a vegetujú aj pri nedostatku živín, baktérie , vzhľadom na svoju veľkosť sú podstatne citlivejšie. Na vybudovanie koreňovej čov sú legislatívne podklady a úradníci ich dodržiavajú, viď. môj posledný príspevok na blogu. čistenie domových odpadových vôd


ARCHITEKT
Komentár osoby lubomir bobak o Máj 5, 2011 na 21:30
velmi zaujimave a prakticke riesenie.

STAVEBNÝ DOZOR
Komentár osoby Ing. Ján Žember o Marec 24, 2011 na 6:59

Koreňová čov ako vodná stavba podlieha bežnému povoľovaciemu režimu, buduje  sa z materálov, ktoré majú certifikáty a v prevádzke sa hodnotí dosahovaný výsledok podľa dosahovanej spotreby BSK5 a odstránenii NL.Tie užívateľ  2x ročne predkladá kompetentnej zložke. V stavebnom zákone nie je predpísaný spôsob čistenia, ale sú požadované parametre na výstupe. Koreňová čov vzhľadom na svoj objem má určitú zotrvačnosť a pretože dodávané kaly sú len časťou živín potrebných k existencii, v prípade prerušenia dodávky, dokáže "počkať". To balená čov nedokáže, a po zime ak nie je v objekte prevádzka je potrebné ju znovu zapracovať. Na to potrebuje určitý čas a moje skúsenosti hovoria, že objekty s prerušovanou prevádzkou nie sú vhodné pre balené čov.

Obsluhu potrebuje až čov nad 30 EO, návod na obsluhu koreňovej čov je v projekte. Rastliny sa skutočne zahusťujú, ale burina sa v nádrži neudrží a materiál získaný z čov sa dá spáliť alebo skompostovať.

Prevádzkové náklady sú neporovnateľné, pri 5 EO je už režim dúchadla trvalý , takže spotreba je cez 400kWh za rok.

Kolaudácia je rovnaká ako pri balenej čov, je to rovnocenný prostriedok čistenia odpadových vôd, v iných krajinách využívaný v oveľa väčšom množstve. Žiaľ, u nás ani kolegovia z odboru vodné stavby alebo TZB nevedia investorovi poskytnúť dostatočné informácie o tejto možnosti.


ODBORNÁ VEREJNOSŤ
Komentár osoby Ing. Pavol Ruják o Marec 23, 2011 na 21:16

Dobrý večer, pán inžinier!

Nápad s vašou ČOV stojí určite za zamyslenie, pri precíznej dômyselnej stavebnej konštrukcií si myslím, by to mohlo fungovať, ale neviem si predstaviť pri dnešných úradníkoch ako na takúto ČOV vybavíte stavebné povolenie ??? Úradník na ObÚŽP pýta ku kolaudácií certifikát od výrobcu a aj návod na obsluhu, prevádzkový denník a pri takomto zariadení vyrobenom prakticky "na kolene" bude ťažké úradníka presvedčiť o funkčnosti tohoto čistiaceho zariadenia.

Ja mám na chalupe ČOVku s dúchadlom - kompresorom, s riadnym prevádzkovým poriadkom a certifikátom kvality od výrobcu a stálo ma to dosť veľké úsilie, kým som vybavil povolenie na vodohospodársku stavbu, ObÚŽP Bojnice mi to schvaľoval.

Čo sa týka spotreby elektriny : kompresor má príkon 60 W, ČOV mám nastavenú v režime 2 hod vypnutý kompresor a 1 hod kompresor zapnutý - čiže 8 hod za deň mi beží kompresor, čo znamená spotrebu elektrickej energie do 500 W za deň,  15 kW za mesiac, čo je cca 2,5-3 Eurá.

Čo sa týka čistenia ČOV, mám ju 3 roky a teraz cez víkend sa chystám prvý krát odstrániť vytvorený kal - v zime som mal vodu aj WC odstavenú ale ČOV bežala v bežnom režime ako v lete, t.j. každú tretiu hodinu. Myslím, že tie vaše rastlinky v ČOV budú potrebovať väčšiu starostlivosť, bude treba ich postupne pretrhávať, aby sa jazierko nimi nezabujnelo.

Stále si myslím, že klasická ČOV od certifikovaného výrobcu je riešením jednoduchším, aj keď počiatočné náklady sú vyššie - pri vašej prírodnej ČOV vidím problémy hlavne s kolaudáciou.

 

Zostávam s pozdravom.

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

 -----------------------------------

Udalosti

September 2017
ŠPUSUPŠ
12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
       

Sponzorský odkaz:

stavební komunita poskytuje prostor pro výměnu informací souvisejících se stavebnictvím, architekturou a designem.

 

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.

Výhodný predaj bytov Bratislava ponúka developer FINEP v rámci projektu Jégého alej IV!

Klimatizácie Daikin

Pri výbere klimatizácie dajte na kvalitu. Vyberte klimatizáciu Daikin.

© 2017  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby