Na slovenskej architektonickej scéne je ateliér gutgut etablovaným tvorcom. Dá sa smelo povedať, že má svoj rozpoznateľný rukopis. Keby som ho mal charakterizovať, nazval by som ho low-tech „minimalizmom“ s prvkami ľudského rozmeru. S ortodoxným minimalizmom má v skutočnosti spoločné len akési oprostenie sa od zbytočností a život obyvateľa interiér ďalej dotvorí a nijako mu neublíži. Diela ateliéru bývajú zvyčajne bez prázdnych efektov, ktoré by sa pokúšali zachraňovať konvenčnú nudu. Architektmi často používanú frázu o „materiálovej pravdivosti“ gutguťáci napĺňajú vo svojich dielach do bodky. Sympatické na ich štýle pre mňa je, že nejde o ukričaný extrém, ale o vlastnú líniu v slovenskej realite a zároveň v globálnom mainstreame.…

V posledných rokoch sa v ČR vybudovalo niekoľko nových jedno alebo viacúčelových objektov zameraných na športové dianie, kde okrem profesionálnych športových aktivít dochádza aj k ponukám služieb z oblasti kultúry a celoročného využitia pre športové a rekreačné činnosti všetkých vrstiev obyvateľstva. Vo všetkých prípadoch išlo o náhradu jednoúčelových športových solitérov z 50. a 60. rokov minulého storočia, ktoré nespĺňali súčasné celospoločenské a užívateľské požiadavky. V tomto príspevku autor upriamil pozornosť na prefabrikované betónové konštrukcie pre výstavbu tribún a nadväzujúcich

obslužných priestorov, na ktorých sa projekčne podieľal.…

Tí, ktorí študovali manažment alebo ekonómiu asi poznajú prácu Douglasa McGregora, Teóriu motivácie zamestnancov. Popísal Teóriu X a Y. Stručná a veľmi zjednodušená rekapitulácia: Teória X hovorí, že zamestnanci pracujú len toľko, aby ich nevyhodili z práce a zamestnávatelia platia len toľko, aby zamestnanci neodišli. So zodpovednosťou nikto nechce mať nič spoločné. Asi mnohí z nás poznajú také firmy. (A je jedno či sa jedná o malú alebo veľkú spoločnosť). Teória Y predpokladá, že ľudia preto pracujú, lebo milujú svoju prácu a zamestnanci sú tvoriví a zodpovední. Utópia? V našej spoločnosti pre mnohých určite. Samozrejme, Japonci vylepšili aj túto teóriu a vymysleli teóriu Z, kde firmy zabezpečia celoživotné zamestnanie a starajú sa aj o rodiny zamestnancov – toto je už čistá sci-fi na naše pomery.

Ako to súvisí s dizajnom? Skoro každú profesiu sa dá vykonávať zo zotrvačnosti aj  so…

Prvou budovou vyhrievanou výlučne fasádnymi reaktory naplenenými riasami postavili v Hamburgu, Nemecko. Táto budova predstavuje prirodzené vyústenie niekoľkoročného výskumu potenciálu rias v transformovať slnečnú energiú na energiu tepelnú. Rýchlorastúce riasy pestované v "akváriách" umiestnených na fasáde budovy pohlcujú až tri štvrtiny dopadajúcej slnečnej energie.

BIQ house vykurovaný touto energiou a navrhnutý architektonickou firmou Splitterwerk je súčasťou tohtoročného Medzinárodného stavebného veľtrhu IBA v nemeckom Hamburgu. Celkom 200 m2 fasády pokrývajú reaktory orientované na juh a východ. Každý zo 129 reaktorov rozmerom 2,5 x 0,7 metra tvorí kontrolované prostredie pre rýchlorastúce riasy. Tieto "skleníky" sú kontinuálne prečerpávané oxidom uhličitým a výživou, čo predstavuje za prísunu slnečnej energie vhodné prostredie pre množenie…

25. apríla sa v kongresovej sále Slovenskej sporiteľne v Bratislave konal 3. ročník medzinárodnej odbornej konferencie s názvom Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe, ktorú organizuje Vydavateľstvo Eurostav. Konferencie, ktorej hlavná téma bola Inovácie v udržateľnosti v architektúre a vo výstavbe, sa zúčastnilo viac ako 170 účastníkov z radov architektov, projektantov a ďalších odborníkov z oblasti architektúry i stavebníctva. Aj tento rok okrem slovenských odborníkov na udržateľnú architektúru, predstavili svoju tvorbu, trendy a postoj k udržateľnej architektúre významní odborníci z Anglicka, Francúzska, Rakúska i Nemecka.

Odborný program

Odborný program konferencie, ktorá sa konala pod záštitou ministra dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja Jána Počiatka, otvoril svojou prednáškou s názvom Kam…

Japonský architekt Ryue Nishizawa nedávno v Tokiu dokončil svoj "Záhradný dom". Na výstavbu mu postačil pozemok v hustej obchodnej štvrti široký len 4 metre.  Na ňom vybudoval 5 podlažný objekt z betónu a skla, ktorý je extrémne minimalistický, ale zároveň zaujímavý tým, že je celý "prerastený" zeleňou.  

Ryue Nishizawa je známi aj tvorbou s  Kazuyo Sejima, s ktorým v roku 1995 založil slávne architektonické štúdio SANAA. Obidvaja architekti však dodnes projektujú aj samostatne pod svojimi menami.

Vzhľadom na šírku pozemku navrhol Nishizawa dom s presklennými stenami, aby sa čo najviac zabránilo zúženiu vnútorýnch priestorov. Nosné konštrukcie tvoria železobetónové stropné dosky a oceľové točité schodisko.  Požadované súkromie vnútorných priestorov zabezpečujú posuvné závesy na koľajniciach a "steny" z kvetín a zelene. Každé podlažie…

V hlavnom meste Dánska, začali v roku 2009 budovať unikátny mestský priestor, ktorý mal svojim stvárnením a za použitia predmetov každodennej potreby zobraziť globálnu mestskú rozmanitosť obyvateľov štvrte kde bol realizovaný.  Do užívania bol spustený v júni 2012. Tento projekt bol  začiatkom tohto roka ocenený medzinárodným ocenením za regionálny a mestský dizajn ústavom AIA Honor.  

Projekt je dielom ateliérov BIG, Topotek1 a umeleckej skupiny Superflex.  Úmyslom tvorcov bolo predovšetkým vytvoriť priestor pre miestnych obyvateľov, kde by sa mohli stretávať a oddychovať.  Koncept diela s názvom Superkilen…

Upozornenie na nový zákon č. 69/2013 :



Dňa 19.3.2013 bol vydaný nový zákon č. 69/2013 Z.z., ktorým sa okrem iných zákonov opäť mení a dopĺňa tiež zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov (ďalej v skratke EHB).

Zákon č. 69/2013 Z.z. je účinný od 1.6.2013.



V súvislosti s problematikou EHB, upozorňujem ctených…

Navrhovanie hydroizolácií spodných stavieb je podmienené súborom vstupných okrajových podmienok (hydrofyzikálne namáhanie, hydrogeologické podmienky, vplyvy okolitého prostredia), bez ktorých nie je možné presne určiť, navrhnúť a nadimenzovať hydroizolačnú ochranu spodnej stavby objektov.

Slovensko v oblasti navrhovania a realizácií hydroizolácií spodných stavieb trpí nedostatkom normového prostredia, ktoré by bolo vodítkom pre projektantov a realizačné firmy. V tejto oblasti sa môžeme inšpirovať napríklad od našich susedov z ČR, ktorí v tejto oblasti majú tradície a skúsenosti navrhovania hydroizolácií spodných stavieb premietnuté aj do predpisov. Ide o ČSN P 73 0600 Hydroizolace staveb – Základní ustanovení [1] a ČSN P 73 0606 Hydroizolace staveb – Povlakové hydroizolace – Základní ustanovení [2]. V súčasnej dobe sa uvažuje v kruhoch odbornej…

Mesto ako živý organizmus neustále obnovuje svoju štruktúru, staré nahrádza novým, prežité aktuálnym. Tento proces je nepretržitý, mení sa iba tempo a razancia, s akou tá-ktorá doba pristupuje k intervenciám. Čím je mestská štruktúra vyzretejšia, tým menej priestoru na zmenu ponúka. Na druhej strane heterogénna, neúplná štruktúra plná rozličných stavebných vrstiev vytvára predpoklad razantne vstúpiť do prostredia a vtlačiť mu aktuálnu architektonickú stopu. Pritom je dôležité rozpoznať a rešpektovať historické špecifiká prostredia a urbanistické súvislosti, uchovať kvalitu preverenú časom a pridať stopu súčasnosti.

Bratislava z pohľadu architekta má to „šťastie“, že ponúka nepreberné množstvo neúplných prevrstvených viac či menej nekompletných či zdevastovaných mestských území. Aj…