Dve budovy v rozdielnych európskych mestách so zasklenými halovými priestormi pre verejnosť, ktoré navonok demonštrujú svoju otvorenosť transparentnou oblúkovou fasádou, pristavanou k masívnej časti domu. Tvarovo príbuzné, ale odlišné funkciou, materiálom nosnej konštrukcie, konštrukčným systémom a spôsobom svojho vzniku – tak by sa dali charakterizovať objekty obchodného domu Peek & Cloppenburg v nemeckom Kolíne nad Rýnom a budova pôvodnej železničnej stanice s novou zasklenou halou vo francúzskom Štrasburgu.

Podobnosť medzi týmito objektmi je v tvare a v materiáli ich vonkajšieho transparentného obalu, ktorý tvorí sklená zaoblená škrupinka. Obidve zasklené haly sú výnimočné svojou konštrukciou, použitým materiálom, prepracovanými detailmi, a fascinujúcim vnútorným priestorom.

3D zakrivenie
Predsadená zaoblená sklená fasáda je pri obidvoch uvedených objektoch charakteristická zvislým zakrivením k vrcholu ale aj krivosťou v pôdoryse. Zasklená fasáda je v oboch prípadoch synonymom verejného priestoru, za ktorým sa odohrávainá funkčná náplň. Pri obchodnom dome Peek & Cloppenburg v centre Kolína nad Rýnom je to obchodná funkcia, ktorej pridanou hodnotou je vyhliadka z úrovne ktoréhokoľvek podlažia na historické mesto a oproti stojací neskorogotický kostol Antoniterkirche. Transparentná hala štrasburgskej stanice je výnimočná okrem svojej architektonickej a konštrukčnej kvality poskytnutím transparentného zastrešenia, rozptylového priestoru a tranzitných koridorov pre množstvo pasažierov medzi rozličnými typmi hromadnej dopravy. Obidve sklené novostavby dotvárajú a reagujú na historický kontext, ktorý sa nachádza v ich tesnej blízkosti. Kým obchodná päťpodlažná hala obchodného domu Peek & Cloppenburg je súčasťou novej budovy v historickom centre Kolína nad Rýnom, hala železničnej stanice v Štrasburgu dotvára pôvodnú stanicu z konca 19. storočia a je reakciu na nové požiadavky prepojenia hromadnej dopravy v dnešnej dobe.

Transparentnosť – fenomén verejných priestorov
Úmysel postaviť novú budovu obchodného domu v centre Kolína súvisí so zámerom Haro Uwe Cloppenburga, osvieteného majiteľa siete obchodných domov Peek & Cloppenburg, ktorý corporate identity svojich obchodných domov nezaložil na ich jednotnom výzore, ale na jedinečnosti, ktorá vyplýva z originálneho návrhu stavby a jej autora [1]. Na výstavbe obchodných domov Peek & Cloppen burg sa v Nemecku a v Európe podieľalo viacero renomovaných architektov. Pre návrh budovy do Kolína nad Rýnom oslovil talianskeho architekta Renza Piana. V návrhu obchodného domu Renzo Piano využil pre seba typické materiály – sklo a drevo zo sibírskeho smrekovca, ktoré tvoria materiál nosnej konštrukcie obalu. Západná a východná fasáda masívnej skeletovej časti obchodného domu je obložená terakotovým obkladom. V Kolíne sa pre túto novostavbu zaužívala prezývka „vajce“, pretože zo strany dopravne rušnej Cäcilienstrasse sa skutočne podobá na sklené vajce. Transparentná fasáda je ďalej rozvinutá pozdĺž fasády neskorogotického kostola až po pešiu zónu na Schildergasse v podobe zasklenej „cukety“. Pri vstupe do interiéru haly sa naskytne pohľad na magickú zasklenú fasádu, ktorá sa železobetónových podlaží dotýka iba pomocou subtílnych oceľových vzpier, čím pôsobí odľahče ne, akoby sa vznášala nad priestorom. Pôsobenie drevenej rebrovej filigránovej konštrukcie, ktorá vyrastá nad úrovňou parteru, osciluje medzi gotickým oporným systémom a high-tech skeletom. Celá sklená fasáda pôsobí magickým dojmom a vnútorná hala, ktorá svojou výškou nadobúda katedrálový efekt je právom označovaná ako „sklený dóm“.
Nová hala železničnej stanice
v Štrasburgu nadväzuje na historickú budovu stanice, ktorú navrhol berlínsky architekt Johann Eduard Jacobsthal a bola postavená v priebehu rokov 1878 až 1883. Prístavba novej zasklenej haly je súčasťou premeny stanice a pôvodného nevyužitého priestoru námestia na prestupný priestor medzi jednotlivými typmi hromadnej dopravy. Štrasburg sa v roku 2007 otvorením trasy TGV z Paríža stal súčasťou železničných staníc v rámci projektu medzinárodných európskych koridorov TEN – T (Trans-European Network for Transport). Európska únia venuje veľkú pozornosť a finančne podporuje budovanie nízkoemisnej hromadnej dopravy v Európe s čím súvisí aj modernizácia a budovanie nových železničných staníc kapacitne vyhovujúcich nárokom hromadnej dopravy v dotknutých metropolách. Pri hľadaní vhodného riešenia pre Štrasburg bolo hlavnou úlohou prepojiť priestor nástupíšť, tri pôvodné haly stanice pomocou eskalátorov výťahov a schodísk s pôvodnou nákupnou pasážou, podzemnými garážami, bicyklovými garážami, zastávkami trolejbusov, autobusov a stanoviskom taxíkov. Z hľadiska prevádzky bolo potrebné prekryť priestor pred hlavným priečelím pôvodnej historickej budovy stanice a pritom rešpektovať jej pamiatkovú hodnotu. Autormi architektonického návrhu sú francúzski architekti Jean-Marie Duthilleul a Francois Bonnefille, ktorí pre prepojenie jednotlivých typov hromadnej dopravy zvolili prístavbu vo forme transparentnej haly s atypickými tiahlovými oblúkovými oceľovými väzníkmi kotvenými v úrovni podlahy a nad úrovňou priečelia pôvodnej budovy. Kontrast ako metóda dostavby pôvodnej stanice v tomto prípade jednoznačne oddeľuje moderné od historického, pričom umožňuje ich autonómne pôsobenie v priestore haly. Priestor haly je názornou ukážkou pokroku vo vývoji obalových konštrukcií – od masívnej steny s otvormi až po transparentný obal na subtílnej oceľovej konštrukcii, ktorý nastal v priebehu 20. storočia.

Koncepty nosných konštrukčných sústav
Konštrukcia skleného plášťa na obchodnom dome Peek & Cloppen burg je tvorená dvoma sústavami. Nosná konštrukcia je od úrovne 4. NP tvorená sústavou ohýbaných drevených väzníkov zložených zo štyroch navzájom prepojených lamiel, ktoré sú vo vrchole spojené kĺbom. Sústava para- lelne kladených drevených väzníkov s premenným polomerom oblúkov zároveň vytvára konštrukciu zastrešenia sklenej časti objektu a je teda primárne nosnou konštrukciou. Zavetrovanie tejto sústavy je zabezpečené pomocou diagonálne vedených oceľových lán, ktoré prebiehajú pozdĺž celej sústavy nad úrovňou 4. NP. Od úrovne 4. NP smerom nadol pokračujú drevené ohýbané rebrá ako zavesená fasádna sekundárna konštrukcia, ktorá je stužená proti vodorovným účinkom vetra pomocou prútových vzpier ukotvených do stropov jednotlivých podlaží. Počet drevených lamiel v jednom rebre sa smerom nadol zmenšuje z troch na dve. Nosná konštrukcia fasády sa nedotýka úrovne terénu, ale je zavesená na obvod stropu 4. NP. V pozdĺžnom smere je konštrukcia zaistená vodorovne prebiehajúcimi stužidlami v podobe oceľovej rúrky. Vonkajší plášť je tvorený bodovo kotvenými sklenými panelmi šupinovo kladenými ponad seba. Jednotlivé panely sú rozmiestnené v zvislom smere v rozmedzí uhlovod 1,2° do 2,6°. Na každé podlažie pripadajú štyri rovinné sklené panely [2].

Geometria zasklenej fasády haly štrasburskej železničnej stanice je určená v zvislom smere krivkou, ktorá sa posúva okolo osi vo vodorovnom smere a jej plochu vymedzuje v priesečníkových bodoch s budovou pôvodnej stanice. Konštrukčnú sústavu tvorí 16 radiálne kladených ohýbaných oceľových väzníkov, ktoré sú na jednej strane ukotvené v úrovni podlahy a na strane historickej fasády sú ukotvené do štíhlych oceľových podpier, predsadených pred fasádu. Krivosť väzníkov zabezpečujú oceľové tiahla vychádzajúce zo šiestich bodov po ich obvode. Oceľové tiahla sú stiahnuté do špeciálnych oceľových terčov, ktoré sa nachádzajú v priestore pod oblúkovou plochou zasklenia. Sekundárnu konštrukciu tvoria filigránové nosníky prebiehajúce kolmo na hlavné väzníky po obvode určujúcej krivky, pričom zabezpečujú krivosť v pozdĺžnom smere haly. Tuhosť celej zakrivenej plochy sklenej fasády je zabezpečená pomocou diagonálne vedených oceľových lán vo všetkých poliach fasády. Zasklenie haly tvoria špeciálne ohýbané tabule jednoduchého vrstveného skla, ktoré boli vopred ohnuté, za studena laminované a vložené do ohýbaného oceľového rámu s požadovaným uhlom zakrivenia. Na ich výrobu boli vo Francúzsku potrebné špeciálne testy z hľadiska statických požiadaviek. Okrem špeciálneho spôsobu ohýbania na dosiahnutie požadovaného zakrivenia zasklenej obalovej plochy haly, boli špeciálne preverované účinky slnečného žiarenia na zasklenie v tomto priestore. V snahe predísť a eliminovať nežiadúce účinky slnečného žiarenia v extrémnych situáciách boli tabule vrstveného bezpečnostného skla v hornej časti zastrešenia pokryté farebnou potlačou, z vonkajšej strany bielou, z vnútornej čiernou a opatrené špeciálnou PVB fóliou [3]. Transparentnosť predsadenej sklenej haly mala čo v najmenšej miere narušiť pohľad na historickú fasádu stanice, v dolnej časti oblúka je preto použité číre zasklenie. Konštrukcia zasklenej haly je navrhnutá tak, že sa nedotýka historickej fasády. Oblúkové väzníky sú v najvyššom bode ukotvené do štíhlych podpier, ktoré preurčená v zvislom smere krivkou, ktorá sa posúva okolo osi vo vodorovnom smere a jej plochu vymedzuje v priesečníkových bodoch s budovou pôvodnej stanice. Konštrukčnú sústavu tvorí 16 radiálne kladených ohýbaných oceľových väzníkov, ktoré sú na jednej strane ukotvené v úrovni podlahy a na strane historickej fasády sú ukotvené do štíhlych oceľových podpier, predsadených pred fasádu. Krivosť väzníkov zabezpečujú oceľové tiahla vychádzajúce zo šiestich bodov po ich obvode.

Odlišné verzus spoločné
Na prvý pohľad tvarovo príbuzné fasády skrývajú za svojim fascinujúcim vzhľadom iné typy konštrukčných sústav, rozdielne materiálové vyhotovenia a úplne iné prepracovanie detailov zasklenia. Kým fasádu na obchodnom dome Peek & Cloppenburg možno priradiť k atypicky riešeným panelovým fasádam s použitím izolačných dvojskiel, hala štrasburskej stanice je atypickou roštovou pološtruktúrovanou fasádou s priznanou krycou lištou vo vertikálnom smere a štruktúrovaným spojom vo vodorovnom smere. Obe fasády sú riešené atypicky a zakrivený sklený povrch je v prvom prípade dosiahnutý vyskladaním z rovinných tabúľ izolačných dvojskiel, v druhom prípade použitím na mieru ohýbaného jednoduchého zasklenia.
Rozmanitosť konštrukčných riešení požadovaná na základe priestorových tvarov s rozličným zakrivením vyžaduje atypické detaily kotvenia zasklenia, ktoré dodávajú celkovému konštrukčnému riešeniu transparentného obalu neopakovateľný charakter a popierajú tézu o uniformite sklených fasád. Jedinečnosť riešenia konštrukcií atypických fasád a precíznosť detailov zasklenia vyplýva zo základnej vlastnosti skla – transparentnosti, ktorá podmieňuje prepracovanie na pohľad viditeľných detailov sklených konštrukcií až na úroveň konštrukčného umenia.

Ing. arch. Eva Vojteková, PhD. Fakulta architektúry STU Bratislava Foto: archív autorky

Literatúra:
[1] Jaeger, Falk: Kaufhaus Peek und Cloppenburg, Köln. In: Glas – Architekturund Technik, 1/2006, E 13910,
s. 39 – 45
[2] Helbig, Knippers: Fassadenentvicklung Kaufhaus Peek und Cloppenburg, Köln. In: Glas – Architekturund Technik, 1/2006, E 13910, s. 46 – 49
[3] Brehm, Jean-Claude: Bahnhof Srtaßburg – Gläserne Sichel als neue Halle. In: Glas – Architekturund Technik, 4/2008, E 13910, s. 36 – 49
[4] Vrabel, Eduard: Obchodný dom Peek & Cloppenburg – seminárna práca, Staviteľstvo 6, šk. r. 2011/2012

Zobrazenia: 1075

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

Udalosti

Sponzorský odkaz:

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt. 

Energetické projektové hodnotenie budov a teplotechnické posudky.

© 2019  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby