Pred vojnou 30 % obyvateľov hlavného mesta Poľska boli židia. Žili v tomto meste už po generácie, boli spolutvorcami jeho kultúry. Dnes má tisícročné dejiny tohto národa pripomínať Múzeum histórie poľských židov (Muzeum Historii Žydów Polskich), otvorené vo Varšave v apríli 2013. Počas niekoľkých vojnových rokov Varšava stratila dôležitú časť svojej identity – 400 tisíc židovských obyvateľov. Boli vyvraždení nacistami, ale tým sa proces ich odstránenia neskončil. V hlavnom meste, znovu budovanom z ruín, sa nenašlo miesto pre spomienku na židov: nová komunistická moc v Poľsku neplánovala zachovať pamiatku na národ, ktorý tvoril tretinu obyvateľov mesta. Územie židovskej štvrte, zmenenej v roku 1940 Nemcami na geto a potom prakticky celé zbúranej, bolo hneď po vojne určené na sídlisko Muranów v štýle socialistického realizmu. Pretože náklady na odvoz 1 250 000 m3 stavebného odpadu, ktorý sa tu nachádzal, by boli obrovské, nové domy postavili priamo na ruinách ich predchodcov. Desaťročia bol jedinou stopou existencie židovskej štvrte a neskôr geta Pamätník hrdinov geta (Pomnik Bohaterów Getta), postavený v roku 1948 na námestí s parčíkom v centre sídliska. Prvá koncepcia výstavby múzea pri pamätníku, ktoré by predstavilo dejiny života židovského národa v Poľsku, vznikla v roku 1996 v združení s názvom Židovský historický inštitút (Žydowski Instytut Historyczny). V ďalších rokoch Židovský historický inštitút získal podporu orgánov mesta Varšavy (dostal stavebnú parcelu) a poľského Ministerstva kultúry a v rámci verejno-súkromného partnerstva sa začala zbierka financií na túto investíciu. V roku 2005 sa uskutočnila medzinárodná architektonická súťaž na projekt budovy, už skôr bola vypracovaná koncepcia expozície. V roku 2009 sa začala výstavba Múzea histórie poľských židov.

Budova múzea bola postavená podľa projektu fínskeho architekta Rainera Mahlamäkiho (získal v súťaži prvú cenu). Vzhľadom na špecifické susedstvo sídliska s obytnými domami, architekt stavil na jednoduchosť: zvonku múzeum pripomína sklenenú kocku, ľahkú a priehľadnú, výškou prispôsobenú okolitým domom, farebnosťou zase priľahlému námestiu s parčíkom. Sklenené tabule na fasádach sú pokryté grafickým vzorom, na ktorom sa dá po dôkladnom prizretí prečítať slovo „Polin”, ktoré v hebrejskom jazyku a v jidiš znamená „Poľsko” (a doslovne „tu spočiniem”). Subtílna budova dokonale zapadla do okolia – jej silueta, bez monumentálnosti a pátosu, nevyčnieva, nie je efektnou „ikonou”, skôr skromným, ale aj nevšedným „znakom” v priestore. Najvýraznejším a najviac pútajúcim prvkom architektúry budovy je jeho vestibul. Vysoký 20 metrov, prechádzajúci celou dĺžkou budovy, je symbolom vôd Červeného mora, ktoré sa rozostupujú pred Židmi, hoci architekt tvrdí, že každý môže tento priestor interpretovať vlastným spôsobom. Organická, vinúca sa štruktúra stien vestibulu múzea pripomína prasknutie, štrbinu. Dôležitým prvkom tohto priestoru je mostík, nachádzajúci sa vysoko medzi vlniacimi sa stenami – metaforické spojivo medzi minulosťou a budúcnosťou.

Vlniace sa steny boli veľkou technickou výzvou: ich tvar bol dosiahnutý tak, že na kostre z oceľových rúr a kovovej sieti boli naložené dve vrstvy striekaného betónu. Farbu stien vybral architekt: nechcel, aby boli sivé. Betón bol teda zafarbený na príjemný pieskový odtieň. Hlavnou ideou projektu bolo vytvorenie priateľského, optimistického, teplého priestoru. Tragédia holokaustu bude totiž iba malým prvkom histórie, s ktorou sa bude dať oboznámiť pri prehliadke budovy. Tvorcovia expozície – medzinárodná skupina vedcov, historikov a kurátorov – svoju víziu nazývajú „Múzeum života”. Nesústreďujú sa na tému záhuby, ale chronologicky predstavujú tisícročnú históriu židov na poľskom území. V múzeu bude rekonštrukcia klenby synagógy zo 17. Storočia a uličky zo židovského mestečka, budú tu pamiatky po známych osobnostiach a obyčajných ľuďoch, návštevníci sa dozvedia, ako žili židia v stredoveku alebo v období Obrodenia. Formu expozície vypracovalo vyše sto ilustrátorov, grafikov a animátorov pod vedením autora projektu výstavy Mirosława Nizio.

Plocha budovy je 4 200 m2, z toho bude expozícia zaberať 3 300 m2. Zostávajúca časť, okrem kancelárií a technických miestností, je určená na vzdelávanie. Dôležitým prvkom pôsobenia múzea má byť totiž organizovanie podujatí – budú prinášať vedomosti o histórii a súčasnosti židovskej kultúry. Vedenie múzea predpokladá, že múzeum sa rýchlo stane dôležitým bodom na mape Varšavy (najmä od budúceho roka, kedy bude ukončená montáž expozície). Múzeum histórie poľských židov vzniklo s myšlienkou na návštevníkov všetkých národností – nie je ani „poľské”, ani „židovské”, má zaujať každého. Podľa prognóz 25 % návštevníkov budú tvoriť židia, ktorí tu budú hľadať svoju minulosť. Ale tri štvrtiny návštevníkov by sa tu malo mnoho dozvedieť o národe, ktorý bol kedysi spolutvorcom identity Poľska.

Anna Cymer
Preklad: Renata Majerčíková

Investor: Mesto Varšava a Ministerstvo kultúry Poľska
Autor: Rainer Mahlamäki / Lahdelma & Mahlamäki architects
Lokálni architekti: Kuryłowicz & Associates, Varšava
Plocha pozemku: 12 442 m2, zastavaná lplocha: 4 400 m2
Úžitková plocha: 18 300 m2, obstavaný priestor: 123 000 m3
Realizácia: 07. 2009 – 05. 2013
Náklady: 39 mil. €
Foto: Wojciech Krynski; Juha Salminen (s. 19 dole)

Zobrazenia: 547

Komentár


ODBORNÁ VEREJNOSŤ
Komentár osoby Ing. Pavol Ruják o November 11, 2014 na 22:42

Národ, ktorý si neváži svoju históriu, nezaslúži si mať ani budúcnosť.

Aj Prešporok bolo židovské mesto, v štyridsiatych rokoch min. storočia na Slovensku vládli ľudáci, s fašistickým Nemeckom mali priateľské vzťahy - keď stavali dnešný električkový tunel v r. 1940, priľahlý židovský cintorín nie len že nepoškodili - stojí dodnes, na pôvodnom mieste. Židovskú štvrť s Vydricou a synagógou nedali zbúrať ľudáci ani fašisti, ani nacisti, ale až komunistickí predstavitelia v 50-tych rokoch. 

V Bratislave by pasovalo postaviť historické múzeum "dobrých vzťahov medzi rozličnými národmi" - pred II.sv. vojnou v meste na  Dunaji spolunažívali Slováci, Maďari, Nemci, Židia - a namiesto toho, aby sa spomínalo na to, čo bolo v tomto spolunažívaní dobré, stále tuná niekto chce robiť zo Slovákov ľudí nepriateľských voči iným národom - pritom Židia v okolitých krajinách Poľsku, Maďarsku boli prenasledovaní neporovnateľne viac ako na Slovensku (samozrejme tým nechcem zľahčovať holokaust a popierať skutočnosť, že niektorí Židia boli z územia Slovenska odvezení do koncentračných táborov z ktorých sa už nikdy nevrátili...)


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Október 25, 2013 na 9:00

ps: ďakujem stavebnictvo, že tento projekt ste vyhodili, aj kvôli tomu sa oplatí aj sem chodiť.

ps2: keď vidím toto dielo, tak určite by stálo sa venovať aj tohtoročného CE.ZA.ARu. len kvôli porovnaniu... sekcia interiér určite stojí za povšimnutie...  ...k tomu by som tiež napísal zopár pekných slov :)


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Október 25, 2013 na 8:48

určite by bolo dobré publikovať viac obrázkov o budove, no čo vidím tomu sa hovorí ARCHITEKTÚRA. Pán architekt ukázal o čom je to remeslo - dychvyrážajúco sa hrá priestorom a hmotou. A to všetko zabalí do sklenenej kocky aby to zvonku odľahčil. Gratula.

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

Udalosti

Sponzorský odkaz:

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt. 

Energetické projektové hodnotenie budov a teplotechnické posudky.

© 2019  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby