V praktickom živote sa najviac frekventovaným omylom stáva omyl nesprávneho definovania predmetu konania. Sme svedkami toho, že správne konanie[i] sa stáva prostriedkom, cez ktorý sa snažia účastníci riešiť iné, ako administratívno-právne vzťahy (napr. majetkovoprávne vysporiadanie, resp. vymáhanie pohľadávok z iných vzťahov).
Iným často opakujúcim sa problémom je domnelá správa. Jedná sa o činnosť orgánov verejnej správy, ktorá sa neopiera o zákon, ale o pocit (napr. čo je pri stavbe estetické, alebo čo sa páči stavebnému úradu). Veľmi frekventovaná pocitová správa existuje pri činnosti pamiatkových úradov.

Aby sme jednoznačne definovali správnu správu, musíme hneď v úvode určiť mantinely pre rozhodovanie stavebného úradu. Základom činnosti správnych orgánov je znenie článku 2 Ústavy SR. Táto právna norma jasne definuje antagonistický vzťah správneho orgánu a spravovaného subjektu – účastníka konania. Správny orgán, v tomto prípade stavebný úrad, aj keď organizačne zaradený do samosprávy (v prvom stupni), je vykonávateľom preneseného výkonu štátnej správy[ii]. Teda sa na neho plne vzťahuje zásada čl. 2: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Teda správny orgán nemôže rozhodovať na základe pocitov, ale len v rámci a s obmedzeniami danými zákonom. Veľmi dôležité hneď v úvode je citovať aj ods. 3 predmetného článku: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“To znamená, že stavebníkovi nie je možné prikázať konať niečo, čo zákon neukladá. Dokonca v konaní podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. v znení zmien a noviel (ďalej len stavebný zákon), v tzv. konaní o dodatočnom povolení stavby sa skúma len rozpor s verejným záujmom. Zisťuje sa, či zákon nezakazuje dané projektové riešenie. Všetky tieto úvodné úvahy nám umožnia nastavenie ďalšieho myšlienkového sledu skúmania predmetu stavebného konania.

Stavebný úrad je správnym orgánom. Správny orgán, čo sa týka predmetu rozhodovania v kontexte § 1 Správneho poriadku, rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podporne môže slúžiť ako interpretačná pomôcka aj Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy č. (77). Obidva pramene práva však jednoznačne spájajú správny orgán s výkonom správy. Teda predmetom jeho rozhodovania bude vždy administratívno-právny vzťah. Inak povedané, právny vzťah daný normatívnymi právnymi predpismi správneho práva. Z tohto pravidla vyplýva, že z preskúmavania sú vylúčené právne vzťahy, ktoré sú zakladané inými právnymi odvetviami, a teda procesne je ich ochrana daná inému orgánu a ktoré nie sú explicitne upravené normami správneho práva (napr. majetkové nároky, pohľadávky).

Z „domnelej správy“ treba v tejto časti našich zamyslení o stavebnom práve uviesť jedno základné nastavenie vôbec celého správneho práva. Ide o inštitút správneho uváženia. Aj tento inštitút, ktorý určuje, kedy je ponechané na voľnom zvážení správneho orgánu, akým povoleným zákonným spôsobom sa rozhodne konať, má svoje pravidlá. V prvom rade, musí isť o alternatívne rozhodovanie, ktoré zákon/právna norma vôbec pozná. Teda je exaktne vylúčená subjektívna úvaha alebo subjektívny názor úradníka. Použitie musí vychádzať z objektívne zisteného stavu [iii].

Tu si dovolíme len krátku analýzu pojmu objektívne zistený stav. Ide o také zistenie, ktoré vychádza z objektívnych skutočností a predovšetkým v stavebnom práve z merateľných skutočnosti. Napr. povolená výška budovy daná územným plánom. Možnosť, kedy správny orgán môže použiť správne uváženie, je napr. úsudok o právnom stave územného plánu. To jest, či niektoré jeho časti nie sú obsolentné. Ak si však správny orgán urobí úsudok o obsolentnosti časti územného plánu (resp. aj celého), aj táto úvaha musí mať svoje pravidlá. Legitímnou je zrejme aj otázka, či bola splnená požiadavka § 30 stavebného zákona o povinnej aktualizácii. Ak na základe správnej úvahy dospeje správny orgán k výroku o obsolentnosti, de facto vykoná územný plán územným rozhodnutím. Sme svedkami toho, ako sa nepriamo novelizuje územný plán územným rozhodnutím, pričom pri takejto“tvorbe“ práva treba mať na zreteli jednak verejný záujem v mestách s akcentom na pamiatkovú starostlivosť a jednak zásadu §3 Správneho poriadku, ktorý tiež hovorí o zásade „nie rozdielne v rovnakej veci“.

Všetky ostatné úkony správneho orgánu sa musia so zreteľom na predmet konania (administratívno-právny) držať zásady čl. 2 Ústavy SR. Predmet dokazovania v konaní podľa stavebného zákona je možné rozčleniť do troch základných skupín.

Vlastnícke právo, resp. iné právo k veci (súkromný záujem).
Technické požiadavky, súlad s osobitnou legislatívou a súlad s osobitným záujmom (verejný záujem).
Súlad s územným plánom (verejný záujem).

V kontexte jednotlivých konaní sú viac alebo menej zvýrazňované niektoré skupiny. Osobitnou skupinou dokazovania v stavebnom konaní je ochrana práv a právom chránených záujmov tretích osôb, najmä účastníkov konania - susedov.

Na stavebné konanie sa v plnej miere vzťahuje v zmysle zásady „lex specialis derogat lex generealis“ zákon č. 71/1967 o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Zásadný rozdiel je okrem iného v dokazovaní. Nie je možné, aby si stavebný úrad sám urobil mienku o súlade so zákonom vo všetkých osobitných okruhoch, ktoré sú skúmané. V stavebnom práve sa na tento účel zaviedol systém záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Preto v 140a Správny poriadok jasne definuje postavenie dotknutých orgánov.

Ide o :

orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá,
vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.

O ich postavení sa budeme ešte zmieňovať, v tejto časti je potrebné si zadefinovať osobitné záujmy chránené zákonom. Ich výpočet pozná § 126 ods. 1: „Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.“

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu má potom charakter podkladu pre rozhodnutie podľa správneho poriadku. Zásadný záver, ktorý vyplýva z vyššie uvedeného, je výpočet záujmov, ktoré sa skúmajú v konaní. Správny orgán (stavebný úrad) je stanoviskom viazaný.

Ďalšou skupinou, ktorá sa skúma v rámci konania, je vlastnícke, resp. iné právo k nehnuteľnosti. Platí zásada, že stavba môže byť umiestnená len na pozemku, ku ktorému ma stavebník relevantný právny vzťah. Tým je podľa dikcie § 139 ods. 1 okrem vlastníckeho práva:

užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, [iv]
užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Dôkazom existencie relevantného vzťahu je najmä list vlastníctva, zmluva, a podobne. Z dokazovania je vylúčené skúmať napr. to, či bola zaplatená kúpna cena kúpnej zmluvy, či a v akom rozsahu je poskytovaná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom. Stavebný úrad sa v dokazovaní obmedzí len na existenciu, resp. neexistenciu právneho vzťahu. Nezrovnalosti ohľadne ceny a podobne rieši súd (napr. § 4 Občianskeho zákona). Toto konštatovanie má význam najmä pri námietkach účastníkov konania, ktoré sa môžu dotýkať aj inej, ako administratívno-právnej povahy (rôzne občianskoprávne alebo obchodnoprávne nároky). Takéto námietky musí správny orgán zamietnuť, keď už pre nič iné, tak práve pre znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže správny orgán (stavebný úrad) nemá kompetenciu skúmať iné, ako administratívnoprávne vzťahy.

O osobitnom vzťahu k územnému plánu sa zmienime v inej časti nášho seriálu.

Samotný predmet jednotlivých konaní je daný predmetom rozhodnutia, teda o čom sa rozhoduje v rámci samotného konania. Pri územnom rozhodnutí je daný tento predmet § 39 Stavebného zákona, ktorý znie: „V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.“

V samotnom stavebnom konaní už máme výrazne presnejšie definovaný predmet konania a to dikciou § 62 ods.1 ktorá znie:

„V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä:

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,

c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.“

Čo teda je predmetom stavebného konania? Ako z vyššie uvedeného vyplýva, jednoznačne stavba a jej umiestnenie v reálnom prostredí, jej technické riešenie a súlad tohto umiestnenia jednak so súkromným záujmom (vlastnícke právo, resp. iné právo k veci), jednak s verejným záujmom daným osobitnými zákonmi v závislosti od umiestnenia stavby, najmä však ochranou života, životného prostredia, pamiatkovej starostlivosti a pod. Predmet stavebného procesu (konania) treba však vykladať aj v kontexte právomocí a kompetencií stavebného úradu. Tie sú určené jednak zákonom 608/2003 Z.z v znení zmien a noviel, a tiež stavebným zákonom. Základom je však úvodná definícia stavebného orgánu ako správneho orgánu.

V ďalších častiach nášho seriálu už v nadväznosti na úvodné konštatovania ohľadne predmetu stavebného konania budeme hlbšie analyzovať, ako aj poukazovať na najčastejšie chyby, ktoré sa vyskytujú v konaní. Nielen pomenovať, ale aj poukazovať je úlohou nášho seriálu. Veríme, že aj úvodom do tohto seriálu sme vzbudili váš záujem a v ďalšom len potvrdíme a vylepšíme nastúpený trend.

JUDr. Martin Píry


Zdroj : www.pravnarevue.sk


[i] Zákon č. 71/1967 Zb . v znení zmien a noviel o správnom konaní § 1

[ii] Čl 71 Ústavy SR

[iii] §3 Správneho poriadku

[iv] Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov

Zobrazenia: 792

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

 -----------------------------------

Udalosti

September 2017
ŠPUSUPŠ
12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
       

Sponzorský odkaz:

stavební komunita poskytuje prostor pro výměnu informací souvisejících se stavebnictvím, architekturou a designem.

 

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.

Výhodný predaj bytov Bratislava ponúka developer FINEP v rámci projektu Jégého alej IV!

Klimatizácie Daikin

Pri výbere klimatizácie dajte na kvalitu. Vyberte klimatizáciu Daikin.

© 2017  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby