Abstrakt

Cena v stavebníctve sa uzatvára dohodou z myšlienky pretvorenej do formy projektu. Obsahuje projekt všetky informácie, ak nie je jeho súčasťou aj výkaz výmer? Je možné konštatovať, že nie. Množstvo úkonov nutných pre stavebnú činnosť nie je možné zachytiť iba v grafickom vyjadrení projektanta. Dobrý rozpočet však musí popísať a zachytiť všetky technologické, konštrukčné aj bezpečnostné prvky, tak by stavba ako celok bola realizovateľná za ekonomicky primeranú cenu.

1               Vplyv súčasnej krízy na ceny stavebných prác a stavebných materiálov na Slovensku

Od prelomu milénia zažívalo stavebníctvo vo svete ako aj na Slovensku svoje „zlaté časy“. „Medzi rokmi 1997 a 2006 vzrástli podľa národného indexu cien domov S&P/Case-Shiller ceny domov v USA o 124%. Amerika nemala najnafúknutejší trh s nehnuteľnosťami: v tom istom čase ceny nehnuteľností v Británii vzrástli o 194%, v Španielku o 180% a v Írsku o 253%.“^[1] Z globálneho hľadiska sa Slovensko pripojilo k tomuto trendu pomerne neskoro. „Po miernom raste od začiatku dekády zažilo stavebníctvo v rokoch 2005 až 2008 nebývalú prosperitu. V reálnom vyjadrení priniesla v priemere 12-percentné medziročné prírastky stavebnej produkcie a 14-percentné rasty tržieb.“^[2] Na Slovensko sa preniesla kríza s ročným oneskorením. Paradoxne bol rok 2008, ktorý priniesol rozšírenie finančnej krízy do Európy, zároveň aj rokom v ktorom tržby za vlastné výkony a tovar v stavebníctve na Slovensku dosiahli objemom 10 333 752 610€^[3] vrchol. 

2               Index cien stavebných prác a materiálov

Štatistický úrad SR zverejňuje index cien stavebných materiálov na mesačnej báze (k 7.11.2012 bol najnovší údaj k júnu 2012). Ceny stavebných materiálov zaznamenali výrazný pokles v roku 2009, kedy počas desiatich mesiacov (január 2009 až október 2009) poklesli o 8.73%. Od svojich maxím v auguste 2008 poklesli o 10,55% behom sedemnástich mesiacov (február 2010) a dosiahli úrovne z apríla 2006.

Trh so stavebnými materiálny preukázal značnú prispôsobivosť na podmienky krízy. V posledných dvoch rokoch (2010-11) rastú ceny stavebných materiálov v priemere o 1.54% ročne. Tomuto trendu zodpovedá aj doterajší vývoj cien stavebných materiálov v tomto roku (2012). Vzhľadom na pretrvávajúce problémy v stavebníctve nepredpokladáme výraznejší nárast týchto cien. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami stále nedokázal absorbovať všetky byty vystavané medzi rokmi 2006-2008. Záujem o už postavené veľké byty je slabý.[4] Mnohé projekty sa z dôvodu zhoršeného prístupu k financiám oneskorili za plánom. Väčšina zámerov prezentovaných tesne pred prepuknutím krízy nebolo zrealizovaných. Stavbári sa spoliehali na veľké projekty výstavby infraštruktúry, avšak tieto projekty sa realizujú s oneskorením v dôsledku zmeny vlády v roku 2010 a 2012. Už vytendrované projekty sú cenovo o desiatky percent nižšie ako boli odhadované náklady zo strany ministerstva. Firmy sú ochotné ukrojiť si zo svojich ziskov a aj z nákladov na bezpečnosť stavby (pád mostu na úseku diaľnice D1 Jánovce – Jablonov, „predpokladaná cena 95 mil. eur, realizovaná cena 60 mil. eur.“[5]) Tieto udalosti nám umožňujú predpokladať iba pozvoľný rast cien stavebných materiálov aj v rokoch 2013 a 2014. Na zmenu tohto trendu je potrebné robustné oživenie hospodárskeho rastu v národnej ekonomike. Výrobcovia stavebnín sa nemôžu spolieha ani na zahraničný dopyt. Najmä tradičné odbytištia, krajiny južnej Európy, zažívajú ekonomický šok spôsobený výraznou zmenou fiškálnej politiky ich vlád.

3               Zisťovanie ceny stavebných prác

 Na to, aby sme vedeli pracovať so stavebnými rozpočtami, musíme ovládať ako vzniká cena. Musíme pochopiť, z akých prvkov sa cena skladá a aké podklady používajú uchádzači pri stanovovaní ponukovej ceny a čo to vlastne je cena. Pod pojmom kalkulácia sa označuje kalkulovanie ako činnosť, ale aj výsledok tejto činnosti, to znamená spracované výpočty a vyplnené kalkulačné listy.

V stavebnej praxi sú kalkulácie v širšom zmysle slova účelovo zamerané výpočty. Predstavujú súhrn postupov a metód, ktorými sa zisťujú a vypočítavajú náklady potrebné na dosiahnutie výsledného stavebného diela. Kalkuláciami v užšom zmysle slova sú postupy, pomocou ktorých sa vypočítavajú náklady a ceny na kalkulačnú jednotku. Kalkulačná jednotka predstavuje nositeľa konkrétnych úžitkových vlastností. Je ňou určitý výkon vymedzený presným popisom, technickými, kvalitatívnymi a inými vlastnosťami a jednotkou množstva, na ktorú sa kalkulujú vlastné náklady, cena, prípadne len jednotlivé nákladové položky.

V stavebnej výrobe a v investičnej výstavbe sa používa veľké množstvo kalkulačných jednotiek s rôznym stupňom podrobnosti. Od kalkulačných jednotiek označujúce základné činnosti napríklad doprava 1 t štrkopiesku autom, cez čiastkovú stavebnú produkciu napríklad 1 m³ základovej pätky z betónu, až po finálnu produkciu napríklad bytový dom - 40 bytových jednotiek, ktorému môžeme priradiť jednotku množstva ako m³ obstavaného priestoru, m² úžitkovej plochy bytu. Bežnými kalkulačnými jednotkami sú stavebné konštrukcie a práce, ktoré sú definované podľa Triednika stavebných konštrukcií a prác, alebo podľa Klasifikácie produkcie a tiež stavebné objekty, ktoré sa triedia podľa Jednotnej klasifikácie stavebných objektov.

Cena v najvšeobecnejšom zmysle slova je peňažným vyjadrením hodnoty tovaru. Cena každého jednotlivého tovaru, služby, alebo práce sa nemusí rovnať' hodnote, ale sa môže od nej odkláňať' smerom nahor alebo nadol a to v závislosti na situácii na trhu.

Ponuková trhová cena vychádza z ceny vstupov, čiže vynaložených nákladov ako peňažných prostriedkov zaplatených za opotrebovanie strojov, spotrebované materiály, suroviny, energiu a vynaloženú živú prácu. Cena pozostáva z dvoch základných položiek a to z vlastných nákladov a zo zisku. Vlastné náklady ako súčasť' ceny ovplyvňujú výšku ceny a naopak, cena vstupov má vplyv na výšku vlastných nákladov. Vlastné náklady sú všetky náklady  súvisiace s prípravou a riadením výroby, so zhotovením produkcie a jej odbytom.

Kalkulácie v investičnom procese sa delia z viacerých hľadísk. Cenové kalkulácie sú tie, ktorými sa určuje cena stavebnej produkcie a to buď čiastkovej alebo finálnej. Cenové kalkulácie vypracúvajú nezávisle na sebe investor aj dodávateľ, každý pochopiteľne z hľadiska svojich ekonomických záujmov, ktoré sú odlišné. Investor má záujem na čo najnižšej cene výsledného diela, lebo predstavuje jeho náklady, kým zhotoviteľ sa snaží získať čo najvyššiu cenu s cieľom čo najvyššieho zisku. Nákladové kalkulácie sú kalkulácie, pomocou ktorých sa určuje výška vlastných nákladov alebo jednotlivých položiek nákladov na kalkulačnú jednotku, ktorou sú najčastejšie stavebné objekty. Vypracúva ich zhotoviteľ. Tieto kalkulácie sa používajú na plánovanie, usmerňovanie a kontrolu vlastných nákladov v stavebnom podniku a na riadenie stavebnej výroby. Z časového hľadiska sa kalkulácie rozdeľujú na predbežné a výsledné. Predbežné kalkulácie sú cenové a nákladové kalkulácie, ktoré sa vypracúvajú pred realizáciou stavebných prác. Predstavujú predpokladanú  plánovanú výšku  nákladov. Výsledné kalkulácie sa vypracúvajú v priebehu realizácie diela a po jeho ukončení. Predstavujú skutočnú výšku nákladov na stavebné dielo. Podľa spracovateľa rozoznávame kalkulácie vypracúvané investorom a zhotoviteľom. Pre investora je dôležité, aby vedel čo najskôr a to už v priebehu spracovania štúdie a koncepčného riešenia stavby približnú výšku investičných prostriedkov, ktoré bude potrebovať na financovanie diela. Za tým účelom vypracúva prepočet celkových nákladov stavby. V súhrne sú to celkové náklady stavby, ktoré musí investor jednorázovo vynaložiť' na obstaranie stavby. Prepočet stavebného objektu je predbežná cenová kalkulácia zameraná na výpočet predbežnej  orientačnej ceny stavebného objektu, ktorá sa najčastejšie tvorí pomocou cenových ukazovateľov. Prepočet sa dá realizovať aj na základe porovnania s nákladmi už realizovaných porovnateľných stavieb doma alebo v zahraničí.

Cieľom investora je obstarať stavbu požadovaného účelu v primeranom čase a za najnižšiu cenu. Preto treba venovať veľkú pozornosť výberu dodávateľov a to dodávateľov projektovej dokumentácie ako dodávateľov stavebnej a technologickej časti stavby. Cena stavebného objektu sa určuje rozpočtom. Rozpočet stavebného objektu je predbežná cenová kalkulácia v ktorej sú jednotlivé stavebné konštrukcie a práce v rozsahu podľa výkazu výmer ocenené jednotkovými cenami a v súhrne predstavujú cenu stavebného objektu.

Rozpočet, ktorý spracováva investor pre svoje potreby nazývame kontrolným rozpočtom a rozpočet spracovaný zhotoviteľom nazývame ponukovým rozpočtom. Skutočná cena sa môže a nemusí líšiť od predbežne vykalkulovanej a dohodnutej ceny.

3.1      Metodika spracovania cenových kalkulácií

 Štruktúru nákladov na stavebné práce a dodávky môžeme rozdeliť na:

- náklady na priamy materiál

- náklady na priame mzdy zhotoviteľa

- náklady na stroje

- ostatné priame náklady zhotoviteľa

- výrobná réžia zhotoviteľa

- správna réžia zhotoviteľa

započítaný zisk

Kalkulačné vzorce

Kalkulačné členenie nákladov je vhodné na kalkuláciu ceny, pretože umožňuje rozdeliť náklady na tie, ktoré sa dajú priradiť ku kalkulačnej jednotke priamo a ktoré sprostredkovane napr. pomocou percentuálnej sadzby. Pri používaní kalkulačného vzorca si treba uvedomiť, že náplň jednotlivých položiek nie je predpísaná, preto môže byť upravená podľa potreby a to rozdeliť položky kalkulačného vzorca do niekoľkých samostatných položiek, zaradiť nové položky,  vypustiť položky bez náplne, zlúčiť niekoľko položiek do jednej a pod.

Vzhľadom na už spomínanú nezáväznosť používaných kalkulačných vzorcov je skutočne vhodné zvážiť ich využitie, prípadne zvoliť individuálny, skutočnosti zodpovedajúci kalkulačný vzorec. V žiadnom prípade sa neodporúča dlhodobo konať bez aplikácie vhodného, konkrétneho kalkulačného vzorca.

3.2      Kalkulácia priamych nákladov

 1. Náklady na priamy materiál:

Spravidla tvoria podstatnú časť nákladov v jednotkových cenách stavebných prác. Preto je potrebné venovať ich oceneniu primeranú pozornosť. Pre určenie nákladov na priamy materiál je potrebné najprv určiť druhy a množstvá jednotlivých materiálov, potrebných na realizáciu danej stavebnej práce.

Množstvo jednotlivých druhov materiálov potrebných na realizáciu oceňovanej kalkulačnej jednotky možno určiť podľa technických noriem spotreby materiálu alebo odborným prepočtom. Možno použiť aj normy spotreby materiálov - Nsm spracované ešte ÚRS, za overeného predpokladu, že ich výška reálne zodpovedá skutočnej spotrebe. Množstvo materiálu sa v odôvodnených prípadoch zvýši o straty. Stanovené množstvá materiálu sa ocenia pokiaľ možno cenou dohodnutou s konkrétnym dodávateľom na obdobie plánovanej spotreby, t.j. cenami, za ktoré bol materiál obstaraný (v konkrétnej parite - parita A = vrátane naloženia u dodávateľa, parita B = vrátane naloženia a dopravy na určené miesto). Ak nie sú k dispozícii potrebné informácie, materiál sa ocení orientačnou cenou. Náklady na obstaranie (mimostaveniskovú dopravu) sa môžu kalkulovať osobitne a zahrnúť do ostatných priamych nákladov. Do kalkulácie ceny stavebnej práce sa zahrnie cena materiálu bez DPH. Výnimkou sú iba zhotovitelia stavebných prác, ktorí nie sú platiteľmi DPH. Tí si do ceny svojej produkcie zakalkulujú cenu materiálu vrátane DPH. Vzhľadom na to, že pri niektorých materiáloch je obtiažne stanoviť ich množstvo (napr. tzv. spojovací materiál) je vhodné takéto materiály zahrnúť do kalkulácie paušálnou čiastkou ako "ostatný materiál." Do položky "priamy materiál sa kalkulujú aj náklady na materiál, ktorý sa do stavebného diela nezabuduje, ale sa spotrebováva postupne (debniaci a lešenársky materiál).

Náklady na tento materiál sa zakalkulujú pomernou čiastkou z ich celkovej ceny. Pomerná čiastka sa vypočíta na základe predpokladaného počtu použitia materiálu, do času jeho úplného opotrebenia.

2.  Náklady na priame mzdy

Patria sem náklady na mzdy výrobných robotníkov a osádky stavebných strojov a zariadení. Pre určenie nákladov na priame mzdy je potrebné určiť optimálne zloženie pracovnej čaty a to i v pracovno-kvalifikačnom zatriedení. Spotreba času sa stanoví na základe výkonových noriem, alebo odborným prepočtom. Najvhodnejšie je množstvo spotreby času stanoviť podľa normatívov času práce. Tak sa najlepšie zohľadnia všetky špecifiká konkrétnych podmienok stavebných a montážnych prác. Tiež je možné využiť normatívy technologicky podobnej stavebnej práce.

Množstvo spotreby času sa ocení sadzbami pri slušnej tarifnej stupnice (sadzby si podnikateľ stanoví individuálne). K tarifnej mzde sa pripočítava pohyblivá zložka mzdy stanoveným percentom jednotne alebo diferencovane podľa profesií. Do tejto položky sa započítavajú aj mzdy posádok stavebných strojov a zariadení. V súčasnosti sa problematike seriózneho sledovania a merania objektívne nutnej spotreby času práce nevenuje dostatočná pozornosť.

3. Náklady na prevádzku stavebných strojov a zariadení

Náklady na prevádzku stavebných strojov a zariadení sa započítavajú na základe potreby času stroja na kalkulačnú jednotku stavebnej práce, oceneného príslušnou sadzbou strojohodiny.

4. Ostatné priame náklady

Sú náklady, ktoré vznikajú z odvodov priamych miezd za zamestnancov na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie v nezamestnanosti vrátane garančného fondu. 

3.3      Kalkulácia nepriamych nákladov

Do tejto položky sa započítavajú všetky prvotné aj druhotné náklady, ktoré súvisia s priamym riadením výroby, rozpočtované a účtované ako výrobná réžia a súvisiace s riadením a správou organizácie, rozpočtované a účtované ako správna réžia, ktoré nemožno stanoviť (zistiť) priamo na kalkulačnú jednotku. V stavebnej praxi sa v súčasnosti takmer bez výnimky kalkulujú režijné náklady tzv. prirážkovou metódou. Jej použitie je jednoduché. Výška režijných nákladov na kalkulačnú jednotku sa vypočíta pomocou percentuálnej prirážky - sadzby určenej podnikovým rozpočtovníctvom. Režijné náklady možno kalkulovať aj normovou metódou, ktorá je menej používaná vzhľadom na obtiažne normovanie režijných nákladov. V tomto prípade sa výška výrobnej réžie zakalkulovanej do ponukovej ceny zákazky plánuje na jednotlivé nákladové položky výrobnej réžie. Na výpočet výšky výrobnej réžie plánovanej napr. na jeden mesiac výstavby sa použijú normy režijných nákladov, prípadne limity alebo odborný odhad. Pri plánovaní výrobnej réžie konkrétnej zákazky kalkulant musí vychádzať z konkrétnych podmienok stavby a staveniska. Tento postup kalkulácie výrobnej réžie je v porovnaní s prirážkovou metódou oveľa náročnejší na čas a získanie podkladov pre výpočet. Vyžaduje dôkladné poznanie zákazky, podmienok na stavenisku, plánovanej technológie, pracovných postupov, požiadaviek na zariadenie staveniska, počtu pracovníkov, harmonogramu prác, plánovanej lehoty výstavby apod. Tieto a ďalšie údaje by mal kalkulant získať z prípravy výroby. V čase spracovania ponukovej ceny však obvykle nie je dosť času na podrobnú prípravu stavby a preto by v tejto etape mali kalkulantovi poslúžiť na vykalkulovanie výrobnej réžie najmä existujúce normy režijných nákladov. Prepravné náklady, ktoré zahŕňajú náklady na vnútrostaveniskovú dopravu (presun hmôt), prípadne aj mimostaveniskovú dopravu. Náklady sa stanovia na základe individuálneho rozboru a ocenia sa podľa taríf cestnej resp. železničnej nákladnej dopravy, príp. sadzbami dopravcu. Z odpisov predmetov postupnej spotreby, sú tvorené najmä odpismi súprav oceľového debnenia, lešeňových súprav, ak neboli zahrnuté do nákladov na priamy materiál. Náklady sa stanovia na základe denného nájomného (podiel ceny súpravy a počtu dní jej životnosti) a počtu dní využívania súpravy na stavbe. finančne ohodnotiť a nie sú v iných častiach započítané a všetky ostatné vzniknuté náklady, ktoré sa dajú priamo vecne aj finančne ohodnotiť a nie sú započítané v iných položkách kalkulačného vzorca.

           Alternatívne môže byť správna réžia stanovená pre objekt alebo stavbu absolútnou hodnotou, odvodenou z celkovej potreby správnej réžie organizácie. V prípade ak nie je určená samostatná položka zásobovacia réžia, zahŕňa sa táto do položky správna réžia, resp. výrobná réžia. Ide o náklady spojené so zásobovaním.

3.4      Kalkulácia zisku

Podľa ustanovenia § 2, odsek 3, písmeno b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách je možné do cien stavebných prác zakalkulovať len takzvaný primeraný zisk. Primeraným ziskom sa rozumie zisk vychádzajúci z vývoja obvyklého podielu zisku tuzemského tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby alebo obehu a vývoj dopytu na trhu. V cenách stavebných prác platných do 31.12.1990, bol započítaný zisk vo výške 20 % zo spracovacích nákladov (súčet priamych miezd, ostatných priamych nákladov, výrobnej a správnej réžie). Teraz v orientačných cenách je započítaný zisk stanovenou percentuálnou prirážkou zo spracovacích nákladov vo výške 10 - 20 %.

4               Záver

 Ceny stavebných prác majú vo svojom obsahu zakódované viaceré funkcie, v prvom rade ide o porovnanie s konkurenciou, tzv. konkurenčná výhoda. Náplň kalkulačného vzorca nám dopredu ešte pre samotným začiatkom stavebných prác presne špecifikuje normospotreby – práce, materiálu, strojov z čoho nám vyplýva a je definovaná normová kvalita zhotovovaných stavebných výkonov a zabudovaných materiálov. Kontrolu množstva alebo rozsahu zhotovovaných prác na stavbe môže vykonať poverená osoba stavebníka resp. obstarávateľa – stavebný dozor, samotný stavebník resp. obstarávateľ alebo projektant. V prípade, že sa cena prác stanovuje a  odsúhlasuje dodatočne, zaznamenáva pracovník  poverený vedením resp. uskutočňovaním stavby alebo stavbyvedúci zhotoviteľa práce do stavebného denníka s uvedením či sa jedná o práce dohodnuté v zmluvnom rozpočte alebo ide o tzv. naviac práce. (spolu zisťujú dôvod a pôvod vzniku týchto prác) Tu sa zaznamená druh práce spolu s rozsahom, pričom stavebný dozor preverí kvalitu a rozsah realizovaných prác a v stavebnom denníku to potvrdí.

referencie:

Knihy / Monografie

 [1]    Bollová G. a kol.: Oceňovanie stavebných prác a projektových prác,      Stavebná fakulta STU Bratislava 2001.

 [2]    NAGY, J. a kol.: Oceňovanie stavebných prác, Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o., Bratislava, 2010, ISBN 978-80-970019-0-2

Článok zo zborníka a monografie

 [3]    NAGY, J: Kalkulovanie a riadenie nákladov a cien v stavebnom podniku. In: Zborník z 12. medzinárodnej vedeckej konferencie Q-2010 „Príprava, výstavba a financovanie cestnej diaľničnej siete“ 29. – 30. 04. 2010, ŽU v Žiline, str. 95 – 104, ISBN 978-80-970138-4-3, EAN 9788097013943

 [4]    NAGY, J: Rozpočtové náklady na obnovu obalových konštrukcií budov, ich kontrola a spôsoby fakturácie. In.: Zborník z konferencie z medzinárodnou účasťou, „Poruchy a obnova obalových konštrukcií budov“, 13.-15.4.2011, Podbanské, ISBN 978-80553-0651-3

Články v elektronických časopisoch a iné príspevky

 [5]    http://www.metrostav.sk/sk/aktuality/aktualne_informacie/detail?id=267

http://www.teraz.sk/ekonomika/zlukac-na-situaciu-v-stavebnictve/932...

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stavebnictvo-2011-kr...

http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-21/kriza-v-stavebn...

http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/kriza-v-stavebnictve-sa-za...

http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/15-03-2012/stavebnictvo-stavbar...

http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/betonari-skoncili-so...

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-58301090-ceny-bytov-po-dvoch-rokoch...

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-58300990-za-vyssimi-cenami-stoja-vy...

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=55720

http://ekonomika.sme.sk/c/6597219/velke-byty-a-komplexy-mozu-zlacni...

Normy, zákony

 [6]    Obchodný zákon č. 513/1991 z 5.11.1991,  v znení neskorších predpisov.

 [7]    Občiansky zákon č. 40/1964 Zb., v znení neskorších predpisov.

 [8]    Zákon NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.

 [9]    Vyhláška MF SR č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cenách v platnom znení.