Stavebné dielo, resp. stavba je na rozdiel od bežných výrobkov a spoločenských produktov jedinečná, a to už svojim umiestnením do krajiny a na pozemku, s rôznymi podmienkami pre jej uskutočnenie. Pretože sa stavebné dielo uskutočňuje vždy na určitom mieste a v určitom čase – lehote, cena diela je závislá od rozličných faktorov. Cena za stavebno-montážne práce zodpovedá podmienkam jednotlivých firiem, ako majú vybudované vlastné technické zázemie, ako uskutočňujú vedenie stavieb, akú kvalitu dosahujú a pri akom stupni vzdelanostnej úrovne pracujú so svojimi zamestnancami pri daných podmienkach na trhu práce.    

           Ponuková trhová cena vychádza z ceny vstupov, čiže vynaložených nákladov ako peňažných prostriedkov zaplatených za opotrebovanie strojov, spotrebované materiály, suroviny, energiu a vynaloženú živú prácu. Cena pozostáva z dvoch základných položiek a to z vlastných nákladov a zo zisku. Vlastné náklady ako súčasť ceny ovplyvňujú výšku ceny a naopak, cena vstupov má vplyv na výšku vlastných nákladov. Vlastné náklady sú všetky náklady  súvisiace s prípravou a riadením výroby, so zhotovením produkcie a jej odbytom.

           Na to, aby sme vedeli pracovať so stavebnými rozpočtami, musíme ovládať ako vzniká cena. Musíme pochopiť, z akých prvkov sa cena skladá a aké podklady používajú stavebné firmy pri stanovovaní ponukovej ceny a čo to vlastne je cena. Pod pojmom kalkulácia sa označuje kalkulovanie ako činnosť, ale aj výsledok tejto činnosti, to znamená spracované výpočty a vyplnené kalkulačné listy.

V stavebnej praxi sú kalkulácie v širšom zmysle slova účelovo zamerané výpočty. Predstavujú súhrn postupov a metód, ktorými sa zisťujú a vypočítavajú náklady potrebné na dosiahnutie výsledného stavebného diela. Kalkuláciami v užšom zmysle slova sú postupy, pomocou ktorých sa vypočítavajú náklady a ceny na kalkulačnú jednotku. Kalkulačná jednotka predstavuje nositeľa konkrétnych úžitkových vlastností. Je ňou určitý výkon vymedzený presným popisom, technickými, kvalitatívnymi a inými vlastnosťami a jednotkou množstva, na ktorú sa kalkulujú vlastné náklady, cena, prípadne len jednotlivé nákladové položky.

Zákon o cenách   v § 3 ods.2) definuje tovar: „pri dohodovaní ceny je záväzné vymedzenie tovaru názvom, prípadne aj číselným kódom, jednotkou množstva, kvalitatívnymi alebo inými dohodnutými podmienkami medzi kupujúcim a predávajúcim“.  Jednoznačné vymedzenie prác ako je uvedené v zákone je uľahčením pre kvalitnú dohodu partnerov, pretože na základe nepresnej objednávky zhotoviteľom vypracovaná ponuková cena je tiež nepresná a nevhodná na zmluvné dohodnutie ceny alebo aspoň zvyšuje požiadavky na kvalitné dohodnutie platnosti takejto ceny.

Práve kontrola zmluvne dohodnutého rozpočtu kvalifikovanou osobou, ktorú je vo veľkej väčšine prípadov technický dozor objednávateľa nám odhalí technické a technologické zvládnutie stavebného procesu.  

V prípade, že zhotoviteľ zistí, že stavebník stavbe nevenuje patričnú pozornosť a prejaví neznalosť zmluvy,  pričom nemá povereného odborného zástupcu,  snaží sa zhotoviteľ svoj zisk z realizovaných stavebných prác maximalizovať.

Kontrolu množstva alebo rozsahu zhotovovaných prác na stavbe môže vykonať poverená osoba stavebníka resp. obstarávateľa – stavebný dozor, samotný stavebník resp. obstarávateľ alebo projektant. V prípade, že sa cena prác stanovuje a  odsúhlasuje dodatočne, zaznamenáva pracovník  poverený vedením resp. uskutočňovaním stavby alebo stavbyvedúci zhotoviteľa „naviacpráce“ do stavebného denníka. Tu sa zaznamená druh práce spolu s rozsahom, pričom stavebný dozor preverí kvalitu a rozsah realizovaných prác a v stavebnom denníku to potvrdí.

Ak sa  rozsah naviacprác stanovuje vopred, je na odbornom pracovníkovi, zastupujúcom stavebníka alebo obstarávateľovi, aby rozsah a tiež kvalitu a opodstatnenosť preveril. Záleží od zmluvných podmienok aký postup sa pri odsúhlasení vykoná. Od dôslednej kontroly realizovaného rozsahu závisí aj konečná výška nákladov. Fakturácia prebieha až po etape odsúhlasenia, a to zmluvne dohodnutým spôsobom.

Predpokladom na zmenšenie rozsahu stavebných prác a výšky úhrady je kvalitne spracovaná úplná projektová dokumentácia, najlepšie v podrobnosti realizačného projektu, bez vád. Iba v takejto podrobnosti možno jednotlivé stavebné a montážne práce a dodávky kvalitne podchytiť vo výkaze výmer. V praxi sa osvedčilo, hlavne pri rekonštrukciách stavieb, ak rozpočtár vykoná s projektantom dôslednú obhliadku stavby a aktívne sa zúčastní prípravy.

Pri zisťovaní dôvodov na  práce naviac prídeme na to, že príčin vzniku naviacprác je  viac.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúci dôvod ďalších prác na stavbe patrí  nedostatočná projektová dokumentácia. Môže ísť o tzv. vadu projektu, keď projekt nie je vypracovaný s náležitou pedantnosťou a  kvalitou ako by mal byť alebo ide o ten prípad, že  projekt na stavebné povolenie je spracovaný zjednodušene, v takom rozsahu a  podrobnosti, aby úradmi pri schvaľovacom konaní  „prešiel“, s tým, že v realizačnej fáze sa dopracuje.

Ak investor na takýto projekt  zostaví prepočet, aby zistil, výšku finančných prostriedkov, ktoré  si má na danú stavbu pripraviť, vo fáze realizácie stavby príde na  to, že časť prác, ktoré je potrebné vykonať (aby sa dielo mohlo ukončiť), nie je v projekte zohľadnená a tým nie je ani finančne krytá.

Naviacpráce môžu vzniknúť ako požiadavky investora vznesené a  spresnené až po podpísaní zmluvy o dielo, prípadne ako priama požiadavka investora na zmenu alebo technické spresnenia predložené investorom v priebehu prác alebo ako ďalšie požiadavky investora, medzi ktoré môže patriť aj zámena a doplnenie zariadení a zariaďovacích predmetov, napr. aj interiérov.

Naviacpráce  v priebehu realizácie stavby môže vyvolať aj sám zhotoviteľ, napríklad nedostatočnou koordináciou prác a zámenou subdodávok. V prípade, že zhotoviteľ na realizáciu niektorých technologických častí uprednostní svojho subdodávateľa osvedčeného z iných zákaziek, môže takáto zmena subdodávateľa znamenať zmenu súvisiacich technických riešení  s dopadom na čas realizácie ale hlavne na cenu.  Aj samotná  kvalitatívna zmena technológie môže mať dopad  na súvisiace technické riešenie a tým aj  na cenu.

Podľa povahy a charakteru stavby, či sa jedná o novostavbu alebo rekonštrukciu objektu sa môžu vyskytnúť aj ďalšie naviacpráce tzv. nepredvídateľné, ktoré nevie vopred -  v projekte špecifikovať nielen projektant ale ani stavebník či zhotoviteľ.

Pri novostavbách ide väčšinou o zemné práce a zakladanie objektu. Pri rekonštrukciách objektov je tento problém širší, nakoľko založenie objektu a nosné konštrukcie  aj napriek vykonaným prieskumom a sondám nie je mnohokrát možné preukázateľne preveriť v celom rozsahu.

 Naviacpráce často vzniknú ako dôsledok chybne vypracovaného výkazu výmer, ktorý stavebník – objednávateľ resp. obstarávateľ predkladajú ako podklad pre stanovenie ponukovej ceny pri výbere budúceho zhotoviteľa. V prípade, že zmluva je uzavretá tak, že neumožňuje niektoré práce dodatkovať ako naviacpráce, riziko  prípadného neuhradenia týchto prác prechádza na stranu zhotoviteľa.  I  keď  výkazy výmer spracováva pre objednávateľa projektant, väčšinou na nekompletný alebo nesprávny výkaz výmer doplatí zhotoviteľ. Preto je pre zhotoviteľa dôležité pri stanovení ponukovej ceny sústrediť sa na kľúčové – rozhodujúce položky, ktorých je  približne 20 %, čo predstavuje asi 80 % objemu všetkých ponúkaných prác.