V roku 2007 sa začala komplexná obnova NKP barokovo-klasicistického kaštieľa v miestnej časti Tomášova – Majorháza. Noví majitelia sa rozhodli obnoviť zdevastované šľachtické sídlo a adaptovať ho pre účely nadštandardného hotela. Počas hľadania optimálneho konceptu obnovy bolo potrebné hneď v úvode definovať základnú propagačnú ideu obnovy. Objekt, ktorý prešiel viacerými vývojovými etapami bolo potrebné prezentovať tak, aby bol funkčný, atraktívny a spĺňal aj požiadavky pamiatkovej ochrany.

Marketingovým ťahom pre návštevníkov bol už samotný názov ART hotel Kaštieľ, ktorý ponúka štýlové art decové apartmány a izby pripomínajúce buržoázny prepych kaštieľa z 30. rokov 20. storočia, ako aj barokové apartmány s pôvodnými nástennými maľbami honosného „piana nobile“ nostalgicky evokujúce šľachtický komfort z 18. storočia. Majitelia dlho uvažovali, do akej miery bude rentabilné zariadenie tohto typu v blízkosti hlavného mesta. Rozhodli sa však využiť atypické riešenia, ktoré zároveň ponúkli marketingu kultúrneho turizmu ako súčasť témy „Šľachtické sídla Podunajska“. Vzhľadom na to, že šľachtických sídel v okolí Bratislavy je viac, rozhodli sa v atypickosti pokračovať ďalej – poskytli prednáškovú sálu so zázemím pre cca 150 návštevníkov. 

História kaštieľa

Pôvodný rozsah barokového parku s objektom kaštieľa (neskôr prestavaný do dnešnej podoby klasicistického
kaštieľa s romantickým parkom) a systémom hospodárskych a rekreačných budov zaberal plochu v rámci troch meandrov slepého ramena Dunaja. Dnešný stav sa zachoval ako severozápadný fragment parku v bezprostrednej blízkosti budovy kaštieľa a je značne poznačený neúdržbou. Z pôvodných stavieb panského sídla sa zachoval objekt kaštieľa a fragmenty bývalého hospodárskeho areálu. Úplne bola zničená pôvodná komunikačná osnova parku, ostatné historické objekty, ako aj prevažná časť pôvodných drevín. Vodný režim pôvodne inundačného územia bol v polovici 20. storočia zregulovaný vodným kanálom, v dôsledku čoho slepé ramená vyschli. Počas I. svetovej vojny bola v kaštieli vojenská nemocnica. V 40. a 50. rokoch 20. storočia slúžil ako ubytovňa solventných turistov. Po roku 1946 bola v kaštieli škola a rôzne inštitúcie. V roku 1953 bol kaštieľ upravený a nadstavovaný v duchu historického romantizmu a stal sa sídlom detského domova, neskôr výchovného ústavu pre chlapcov, ktorých sem premiestnili z Hlohovca. V roku 2008, keď začali projekčné práce, bol objekt značne zdevastovaný. 

Architektonické riešenie 

Pred začatím projekčných prác si investor uvedomoval veľký rozsah rekonštrukčných prác a preto spočiatku počítal s etapovitým riešením areálu. Počas projekčných prác sa nakoniec rozhodol, že areál obnoví v rámci jednej etapy. Predmetom riešenia a následnej realizácie bola samotná budova kaštieľa, nový suterén pod nádvorím kaštieľa, nové spevnené plochy komunikácií a parkovísk a sadové úpravy s obnovenou pôvodnou konfiguráciou terénu. Na základe vypracovaného pamiatkového výskumu boli všetky stavebné a architektonické zásahy do objektu kaštieľa navrhnuté tak, aby sa maximálne rehabilitovala jeho klasicistická slohová podoba zo začiatku 19. storočia, s akceptovaním úprav z prelomu 19. a 20. storočia a nadstavby nad dvorovými (pôvodne jednopodlažnými) krídlami z polovice 20. storočia. Novostavba prednáškovej sály a wellness bola navrhnutá ako podzemný objekt pod nádvorím kaštieľa, s minimálnou pohľadovou exponovanosťou oproti historickému objektu zvonku. Z hľadiska architektonického sa ako najväčší problém javilo skĺbenie rôznorodosti štýlov, ktoré bolo možné akceptovať, prípadne obnoviť, ako aj návrh podzemnej prednáškovej sály s kruhovým svetlíkom vo foyeri. V realizáciách podobného typu sa štýlovosť objektu koncipuje zväčša ako jednotná, dosahovaná zväčša používaním historických originálov, či replík. Bolo zrejmé, že investor by sa v žiadnom prípade nestotožnil s modernistickými zásahmi do historického objektu. Preto sa po mnohých konzultáciách pristúpilo k pomerne neobvyklému riešeniu – dôsledne sa obnovili barokové a klasicistické časti kaštieľa a priestory z pol. 20 storočia sa riešili ako reminiscencia štýlu art deco. Pohybovať sa v intenciách rôznych štýlov tak, aby z toho v konečnom dôsledku nevznikla heterogénna zmes architektonických trendov bolo značne náročné. V mnohých prípadoch pomohlo umelecké nadsadenie so zámernou dekadenciou. Práve táto odvaha supervisora vtlačila interiérom jedinečný charakter, vytvárajúci atmosféru zaniknutého a zároveň súdobého. V hoteli sa nachádza reštaurácia, kaviareň, vináreň v suteréne, štýlovo zariadené izby a apartmány, salóny, kaplnka, prednášková sála a wellness spojené s oválnym priestorom bývalej saly terreny. Technické vybavenie dopĺňajú novovybudované výťahy, priestory kuchyne, strojovňa tepelných čerpadiel a strojovne VZT, kde boli kladené zvýšené akustické nároky na deliace konštrukcie. 

Rekonštrukcia historického objektu kaštieľa (ktorý bol pôvodne bez izolácií a následne devastovaný nevhodnými stavebnými úpravami), riešenie nových podzemných priestorov a snaha  o zachovanie pôvodných historických prvkov si vyžadovala špecifický prístup a dôslednú koordináciu všetkých zúčastnených ako projektového tak aj realizačného tímu.

Riešenie nového suterénu pod nádvorím (prepojeného s pôvodnými zaklenutými priestormi barokového kaštieľa) so sebou nieslo viacero dôležitých statických a stavebno- konštrukčných zásahov. Okrem podchytenia nosných obvodových konštrukcií bolo potrebné aj dočasné podchytenie vorového rizalitu a pôvodných schodísk pilótami v kombinácii s oceľovými prvkami. Dôležitou časťou bolo skĺbenie sanácie pôvodného objektu s možnosťou uplatnenia nových hydroizolácií. Vzhľadom na zložitosť a jednotlivé nadväznosti konštrukcií bola použitá kombinácia sanačných metód (dodatočné vloženie izolácie podrezaním muriva, elektroosmóza) a povlakové resp. náterové izolácie. Špecifickou kapitolou boli vonkajšie a vnútorné povrchové úpravy od umelecko-remeselného obnovenia zachovaných historických omietkových prvkov a reliéfov cez reštaurátorsky obnovené pôvodné výmaľby barokových apartmánov až po nové sanačné a klasické omietky, ktoré realizovala spoločnosť M.S.P.–SK, s. r. o. Za neobvyklé je možné považovať aj umiestnenie hygienických kontajnerov do barokových reštaurovaných apartmánov, riešených ako reverzibilné a transparentné kontajnery. Rekordne rýchla realizácia so sebou priniesla aj viacero problémov. Nepodarilo sa zachrániť ani jednu pôvodnú drevenú výplň – všetky dverné aj okenné výplne boli realizované ako repliky. Tiež sa podľa predkladaného návrhu nezrealizoval priestor prednáškovej sály s foyerom. V návrhu sa počítalo s využívaním obdobných materiálov, aké boli využité pri celom kaštieli. Vstupný foyer bol navrhnutý ako reprezentačný, s tehlovou čelnou stenou, doplnenou iluminovaným umeleckým dielom. Počas realizácie sa však navrhované úpravy podlahy nahradili kobercami a nevhodnými povrchovými úpravami stien, nekorešpondujúcimi s pôvodným zámerom.

Lokalita:
Tomášov, okr. Senec
Obstarávateľ:
Miloš Turac, spol. s r. o., AGEM Computers,
spol. s r. o.
Architektonicko-historický
a umelecko-historický výskum:
Mgr. Marian Havlík, Mgr. Elena Sabadošová,
PhDr. Veronika Vágenknechtová,
PhDr. Veronika Nováková, 2007
Spracovateľ:
G+G PROJEKT – obnova pamiatok, s. r. o.
Autori:
doc. Ing. arch. P. Gregor, PhD.,
Ing. arch. J. Gregorová, PhD.
Spoluautori:
D. Kočlík, P. Paulíny, V. Kyjovská
Hlavný zhotoviteľ:
V-STAV TRSTICE, s. r. o.
Stavebná časť, HIP:
Ing. V. Viglašová
Statika:
Ing. V. Kohút
Metodický dozor:
PhDr. P. Jurkovič, KPÚ Bratislava
Supervisor:
J. Lenhart
Realizátori interiéru:
Dimun_Bobíková architekti s. r. o.
Lehota realizácie:
2009 – 2011

Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.,
Ing. Vlasta Viglašová
Fakulta architektúry STU Bratislava
Foto: Jana Gregorová,
Eugen Lipka