Stavby zo slamy ako hlavnej stavebnej konštrukcie majú svoju históriu a začínajú vyrastať po celom svete aj v súčasnosti. Keď som rozprával ľuďom o výhodách ekologických stavieb, konkrétne stavbách zo slamených balov väčšinou neboli touto možnosťou nadšený. Ako prvá prišla na rad otázka "A čo plamene ? Veď taký požiar zametie so slameným domčekom za pár sekúnd.". Nasledujúcim článkom sa pokúsim tvrdenie, že konštrukcie zo slamy sú z požiarného hľadiska nevyhovujúce. Podarilo sa mi nájsť veľmi pekne zdokumentované skúšky a priebeh testu požiarnej odolnosti konštrukcie zo slamy. Tento test bol vykonaný v USA, podobné testy už prebehli aj v Nemecku ale bohužiaľ som nenašiel k týmto testom žiadnu dokumentáciu.

        Prvé stavby zo slamených balov boli postavené pred viac než sto rokmi európskymi osadníkmi v Piesočných Horách Nebrasky. Mnohé z týchto domov tam dodnes stoja v pomerne dobrom stave. Nájdeme ich aj v iných častiach sveta, kde sa v nasledujúcich desaťročiach objavili stroje na balíkovanie. Pred 20 rokmi zažil Západ USA znovuzrodenie tohto záujmu ktorý bol najprv len sporadický, no rozšíril sa po celom svete. Dodnes však existovalo len málo zdrojov, ktoré by architektom a inžinierom pomohli pri navrhovaní stavieb zo slamy. V odpovedi na otázku ako sa bude takáto budova správať sme sa doposiaľ spoliehali viac na intuíciu a orálnu históriu. V roku 2001 získala nezisková Ekologická Stavebná Sieť (EBNet) od štátu Kalifornia rozsiahlu dotáciu na vykonanie seizmických, tepelných testov a testov odolnosti voči vlhkosti, ktoré by zodpovedali základné otázky ohľadom stavieb zo slamených balov. V roku 2006 poskytla nadácia Airsheer dodatočné zdroje na posledný a najdôležitejší test – oheň. Predpisy definujú protipožiarnu bezpečnosť stien ako funkciu odolnosti voči ohňu -  to znamená, ako dlho môže na jednej strane horieť požiar, kým sa nevytvorí dostatočne vysoká teplota prenesená cez stenu, aby zapálila materiál na druhej strane aj keď sa plamene ako také cez stenu nedostali.

     Plnohodnotný požiarny test stenovej konštrukcie Americkej spoločnosti pre testovanie a materiály (ASTM)  pozostáva z presne stanoveného postupu. Testované stenové konštrukcie sú vbudované do pohyblivých oceľových rámov pece. Následne po vytvorení konštrukcie sa na vonkajšiu aj vnútornú stranu nanesie omietka, ktorá tvrdne  po dobu minimálne 28 dní. Takto vytvorená konštrukcia v pohyblivom oceľovom ráme sa upevní k testovacej peci s otvorom 3 x 3 metre a po utesnení sa spustia horáky.

     Počas celej doby trvania testu je meraná teplota v peci a taktiež teplota na vonkajšom povrchu testovanej konštrukcie. Vonkajšia povrchová teplota je sníma pomocou 9 rovnomerne rozmiestnených tepelných snímačov a ani na jednom nesmie teplota stúpnuť o viac ako 93°C. Po uplynutí asi 20 minút stúpne teplota v peci  na viac než 927 °C a udržiava sa na tejto hodnote po celú dobu trvania testu. Po uplynutí predpísanej doby sa stena odsunie od pece do polohy, kde je možné ostriekať  pomocou hasiacej hadice opálenú časť steny, pričom sa vyvinie tlak, ktorý overí štrukturálnu stabilitu testovanej steny.  Tlak hadice je dostatočný na to, aby zvalil z nôh dospelého chlapa. Konštrukcia by nevyhovela testu ak by teplota na vonkajšej strane konštrukcie prekročila predpísanú hodnotu, alebo ak by prúd vody z hasiacej hadice prenikol cez stenu a porušil by jej stabilitu.

Ecological Building Network testoval odolnosť stavebných konštrukcií zo slamených balov voči požiaru. Testovanie bolo vykonané 19 – 20 júla 2006  v inštitúcii Intertek testing Services  San Antonio, Texas

Testovaná skladba slamenej stenovej konštrukcie bola nasledujúca :

• Vápenno-Cemntová omietka hr 25 mm
• Šesťuholníkové  pozinkované pletivo (nosič omietky)
• Slamené baly naskladané na hrany hr 400 mm
• Šesťuholníkové  pozinkované pletivo (nosič omietky)
• Vápenno-Cemntová omietka hr 25 mm

     Testovaná stena zo slamených balíkov omietnutá VC omietkou, bola umiestnená pracovníkmi do správnej polohy a upevnená k peci. Podľa detailného popisu testovacieho postupu boli na vonkajšiu stranu steny v 9 miestach umiestnené termálne senzory. Žiaden z týchto senzorov nesmie zaznamenať nárast teploty o viac než 93 °C, čo sa počas testovania nikdy nestalo. Najvyšší nárast teploty bol nameraný na vonkajšej strane konštrukcie o 37 °C. Test sa začína zapálením vysoko-účinných plynových horákov v spaľovacej komore pece, ktoré sú umiestnené rovnobežne s povrchom steny – nie kolmo na neho –. Po 20 minútach od spustenia testu začala omietka praskať.

       Na vonkajšej strane sa z prasklín šírila para a dym. Para pochádza z vlhkosti v baloch a omietke, dym z tlejúcej slamy a omietky v peci. Po testom predpísaných dvoch hodinách boli horáky odstavené a stena bola následne čo najrýchlejšie odopnutá a odsunutá od pece. Po odopnutí steny a uvoľnení tlaku opadali z balov časti omietky. Po uhasnutí plameňoch sa odhaľuje spálený povrch slamených balov, ktorý sa ihneď podrobí testu hasiacou hadicou. Postup pri hasení, tak ako aj pálenie, je v testovacom protokole prísne predpísaný, pričom je nutné prúdom vody postupovať z boka na bok a z hora na dol po spálenom povrchu steny. Priesaky sú povolené, no samotný prúd vody sa počas dvoch a pol minúty hasenia nesmie dostať na druhú stranu testovanej steny. Rozdiel medzi spáleným a nespáleným povrchom bol zarážajúci. Po odstránení omietky z nespálenej strany boli baly pod ňou nespálené! Tento test ukázal, že počas požiaru sa slamené baly chovajú ako masívne drevo – vonkajší povrch prehorí, zuhoľnateje a chráni pred plameňmi ďalšie vlákna pod povrchom.

Skladba slamenej steny s VC omietkou vyhovela testu a splnila predmetnú normu ASTM E119-05a po dobu 2 hodín.

Obdobne bol vykonaný aj test s hlinenou omietkou, dĺžka testu bola stanovená na jednu hodinu.

Testovaná skladba slamenej stenovej konštrukcie bola nasledujúca :

• Hlinená omietka hr 25 mm bez pletiva
• Slamené baly naskladané na plocho hr 600 mm
• Hlinená omietka hr 25 mm bez pletiva

Test prebiehal podobne ako pri prvej konštrukcii. Taktiež po 20 minútach od spustenia testu začína omietka praskať a čiastočne aj tlieť v spaľovacej komore. Po dokončení testu  sa pri oddelení steny od komory oddeľuje spálená omietka a na krátky čas vzbĺknu plamene. Pri hodinovom teste ostrekuje prúd vody z hadice stenu po dobu jednej minúty.

 Stena zo slamených balov s hlinenou omietkou vyhovela norme ASTM E119-05a, doba horenia 1h.

V oboch prípadoch bol výsledok oveľa lepší, ako bolo predpokladané. Slamené konštrukcie vyhoveli požiarnej skúške. Taktiež test poskytol mnoho dôležitých dát o tom, ako sa steny zo slamených balov správajú pri extrémnych teplotách a pri požiari.

Viac informácií a kompletné výsledky testov nájdete na

www.ecobuildnetwork.org

Pevne verím, že aj na Slovensku v dohľadnej budúcnosti podobné skúšky prebehnú a nadšenci, ktorí sa rozhodli pre stavbu slameného domčeka budú môcť svoju stavbu skolaudovať :-)

čítaj tiež  : Vlastnosti stien zo slamených balíkov