Odsek 2 §127 Občianskeho zákonníka hovorí, že: ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

            Účelom tohto ustanovenia je zamedziť obťažovaniu suseda a predísť hroziacim škodám.

Postaveniu oplotenia na vlastnom pozemku nebránia nijaké prekážky z hľadiska občianskoprávneho. Čo sa však týka povinnosti oplotiť pozemok, tá sa v minulosti riadila tzv. pravidlom pravej ruky. V súčasnosti ide o opatrnú a pružnú úpravu, kedy je daná možnosť súdu nariadiť takúto povinnosť. Konanie pred súdom sa začína len na návrh suseda, ktorý sa ako vlastník susediaceho pozemku domáha, aby jeho sused postavil plot. Na druhej strane stojí odporca, ktorým je vlastník susediaceho pozemku. Súd môže nariadiť vlastníkovi pozemku, aby svoj pozemok oplotil za splnenia podmienok: ak sa oplotenie javí ako potrebné a oplotenie nebude vadiť účelnému využívaniu susedných pozemkov alebo stavieb. Vždy však treba prihliadať konkrétne na dané záležitosti, na dodržiavanie dobrých mravov, posúdenie polohy, povahy pozemku, jeho využitia a susedských vzťahov. Oplotenie môže byť nariadené kdekoľvek, ak je to v súlade so stavebnými predpismi, čiže v Občianskom zákonníku nie je výslovne uvedené, že by oplotenie malo byť nariadené len v intraviláne, t.j. v zastavanej časti obce.

 Ak nariadi súd vlastníkovi jedného pozemku, aby v záujme susediaceho pozemku postavil, resp. zriadil plot, znamená to v podstate obmedzenie jeho užívacieho práva. Nejde pritom o užívanie v tom zmysle, aby niečo strpel alebo aby sa niečoho zdržal, avšak nariaďuje sa mu vykonanie aktívnej činnosti, zriadenia plotu, pričom ide o obmedzenie trvalého rázu, s tým, že plot má existovať, pokiaľ budú trvať pomery, pre ktoré k jeho zriadeniu došlo.[1]Ak sa nezmenili pomery je rozhodnutie o povinnosti oplotiť pozemok záväzné. Táto výslovná povinnosť oplotiť pozemok sa týka len tej časti pozemku, ktorá bezprostredne susedí so žalobcovým pozemkom. Povinnosť oplotenia môže byť za určitých v zákone uvedených podmienok založená súdnym rozhodnutím. Vlastník pozemku, ktorý si postaví na ňom oplotenie, toto oplotenie sa stáva jeho vlastníctvom a je povinný udržiavať oplotenie v riadnom stave a umožniť susedovi vstup na pozemok z dôvodu opravy oplotenia. Súd posudzuje povinnosť oplotenia z občianskoprávneho hľadiska a je povinný si vyžiadať stanovisko stavebného úradu, ktorým súd nie je viazaný, ale je povinný prihliadať naň. Súd sa zaoberá vecnou aktívnou a pasívnou legitimáciou. Susediacimi pozemkami sa rozumejú nielen bezprostredne susediace pozemky, ale aj  pozemky, ktoré sú v susedstve tak, že je medzi nimi zachovaná miestna súvislosť. V konečnom dôsledku, zdroj rušenia musí vychádzať z pozemku, ktorý má byť oplotený.

            Otázne však je, čo je to plot a kedy je oplotenie potrebné. Plot nie je nijak presne definovaný, v Občianskom zákonníku sa stretávame s názvom oplotenie. Pozemok je potrebné oplotiť z toho dôvodu, aby sa oddelilo užívanie dvoch susediacich pozemkov alebo stavieb a aby to zároveň nebránilo účelnému využívaniu susediacich pozemkov. Poznáme rôzne druhy plotov, môže ísť o ploty z pletiva, dreva, alebo panelov, ale tiež aj o živí plot, ktorý však z občianskoprávneho hľadiska nemožno považovať ako celok za vec.

            Ak je právo žalobcu rušené prelietavaním lôpt, či dokonca úmyselným vrhaním lôpt proti jeho stene, za ktoré zodpovedá žalovaný, a ak sú splnené aj ďalšie podmienky v zákone uvedené (najmä ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb a ak nie je zriadenie plotu zjavne v rozpore verejným, najmä stavebným právom) má žalobca právo domáhať sa, aby žalovanému bola uložená povinnosť oplotiť pozemok.[2]

            Tak to bolo vo veci sp. zn. 5 C 1076/82 Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi príčinou sporu bolo oplotenie, pretože lopty zo susediaceho futbalového ihriska  padali do dvora žalobcov a obmedzovali ich v užívaní rodinného domčeka. Súd rozsudkom zaviazal žalovaných „oplotiť ihrisko po celej dĺžke od začiatku plota po vráta susediace s rodinným domčekom žalobcov do výšky 4 metre najneskôr do pol roka“. V odôvodnení rozsudku sa uvádzalo, že pri loptových hrách chovancov detského výchovného ústavu sú žalobcovia nielen obmedzovaní vo vlastníckych právach (v užívaní rodinného domčeka), ale vzniká im aj škoda. Súd pochybil, keď si pred rozhodnutím nevyžiadal stanovisko príslušného národného výboru.[3]

 

[1]  Holub M., Bičovský J., Sousedská práva, praktická príručka, Praha, 2006, s. 177

[2]Rozhodnutie Najvyššieho súdu  ČR sp.zn.22Cdo 1614/2005

[3]www.jaspiw2.justice.gov.sk, sp. zn. 5 C 1076/82

Autor : JUDr. Ján Nota 

Zdroj :www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora

Zobrazenia: 4016

Sponzorovaný odkaz

Sponzorovaný odkaz

 -----------------------------------

Udalosti

Sponzorský odkaz:

stavební komunita poskytuje prostor pro výměnu informací souvisejících se stavebnictvím, architekturou a designem.

 

svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.

Výhodný predaj bytov Bratislava ponúka developer FINEP v rámci projektu Jégého alej IV!

Klimatizácie Daikin

Pri výbere klimatizácie dajte na kvalitu. Vyberte klimatizáciu Daikin.

© 2017  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby