Z druhej vety §127 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník veci nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku. Toto ustanovenie zakazuje akúkoľvek činnosť na pozemku alebo stavbe zbavujúcu susedovu stavbu alebo pozemok náležitej opory, teda spravidla takú činnosť, ktorá vyvoláva pohyb, poprípade zosunutie pôdy alebo stavby na nej zriadenej. Za nesplnenie povinnosti dostatočného opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku je zodpovedný ten, kto pozemok či stavbu upravuje. Pokiaľ sused upravujúci pozemok či stavbu nesplní svoju povinnosť vykonať dostatočné opatrenie na upevnenie stavby a ak v dôsledku toho hrozí škoda, je ten, koho stavba alebo pozemok sú ohrozené, oprávnený vykonať aj vhodné opatrenie a pritom má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú takto utrpel.

            Môže ísť napríklad o nevhodné vyhĺbenie priekopy, čo môže spôsobiť zosuv pôdy na susedný pozemok, alebo môže ísť o nevhodné vyhĺbenie odtoku dažďovej vody, ktorý bude ohrozovať zaplavením alebo zabahnením susedného pozemku a pod. Vlastník pozemku nemá zákonom zakázané takéto úpravy, ale je povinný vykonať dostatočné opatrenia, aby susedný pozemok alebo stavbu neohrozil.

            Ak k činnosti došlo neoprávnene (čierna stavba), súd nie je viazaný rozhodnutím správneho orgánu, ale naopak správny orgán bude viazaný názorom na dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku pri svojom rozhodnutí, či a za akých podmienok povolí úpravy, a samozrejme môže uložiť ďalšie podmienky.[1]

            Úpravy stavby alebo pozemku nie sú v zákone nijak špecifikované, v tomto prípade teda môže ísť o akékoľvek úpravy. Osoba, ktorá nevykoná potrebné opatrenia, môže dostať v rámci vykonávacieho konania pokutu, a to bez ohľadu na to, že povinný mal na vykonávanie úprav stavebné povolenie. Ak v dôsledku úprav dôjde ku vzniku škody na stavbe alebo pozemku v dôsledku úprav na susednej stavbe alebo pozemku, postupuje sa podľa ustanovení o náhrade škody, možnej aj vo forme uvedenia do pôvodného stavu.

            Napr. vo veci sp. zn. 7 C 911/83 Okresného súdu v Rožňave, sa žalobca domáhal ochrany bez určitého návrhu, s tým, že žalovaný bez ohlásenia drobnej stavby postavil na susednom, vyššie položenom pozemku betónový múr, ktorý na úseku medzi hospodárskymi budovami žalobcu bol porušený. Vytvorenou medzerou v čase väčších zrážok nahromadená povrchová voda pretekala na pozemok žalobcu a podmáčala hospodárske budovy. Súd konanie ukončil schválením súdneho zmieru, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal do 14 dní vyplniť medzeru v betónovom múre, čím sa odstráni zatekanie. Súd však mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, o ktoré zákonné ustanovenia sa opieral nárok žalobcu.[2]