V rámci analýz problémov stavebného práva sa nedá nevyhnúť aktuálnej otázke, ktorou je kriminalizácia niektorých javov v stavebnom práve. Iste aj z dôvodov medializovaných „čiernych“ stavieb sa vynára otázka vymožiteľnosti práva na Slovensku. Návrh, aby čierna stavba bola považovaná za trestný čin je návrh, ktorý odborná verejnosť môže vnímať veľmi kontroverzne. Z materiálneho pohľadu čierne stavby traumatizujú slovenskú verejnosť z viacerých príčin. Napríklad z pohľadu kvantity t.j., že najmä v sociálne odkázaných komunitách je veľký počet čiernych stavieb, ktoré nespĺňajú ani len základné požiadavky hygieny. Druhá skupina čiernych stavieb súvisí s ich subjektom. Teda osobou, ktorej stavba „patrí“ resp. ktorá stavbu užíva. Ide o kontroverzných podnikateľov, ktorých verejnosť vníma nervózne a teda porušenie stavebného zákona priam s hystériou. Verejnosť je potom v presvedčení, že na majetných a naopak na sociálne odkázané komunity je zákon krátky. Presvedčenie, že súčasná legislatíva je nedostačujúca na porušovateľov zákona umocňuje vedomosť o neriešení medializovaných káuz.

Dovolím si teda verejnosti predstaviť problematiku bez akýchkoľvek prikrášlení tak, aby sme dešifrovali jednak aktuálny stav a jednak navrhované riešenie. V praxi sa stretávame s viacerými termínmi, ktoré sa bežnej verejnosti pletú. Neoprávnenou stavbouje stavba, ktorá je zriadená na cudzom pozemku, na ktorý nie je právny nárok stavebníka. Teda inak povedané zaberiem pozemok niekoho (vrátane možnosti, že pozemok nemá vlastníka a spravuje ho Slovenský pozemkový fond) a na ňom postavím stavbu. Právny dôvod, kedy môžem stavať na cudzích pozemkoch je napr.:

• Nájomná zmluva.
• Vecné bremeno a pod.

O neoprávnenú stavbu pôjde v prípade, keď nie je vôbec žiaden právny vzťah oprávňujúci stavebníka na stavbu z hľadiska súkromného práva (teda vlastnícke alebo iné právo k veci). Prirodzene na takúto stavbu nemôže byť nikdy vydané ani stavebné povolenie.

Čierna stavbaje vžitý názov pre nepovolenú stavbu:

1.  postavenú bez stavebného povolenia,
2. alebo v rozpore so stavebným povolením.

Podľa § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), predpokladom realizácie stavby, na ktorej uskutočnenie nepostačuje ohlásenie, je podanie žiadosti o stavebné povolenie.

Teda rozoznávame dva okruhy čiernych stavieb:

• bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
• na pozemku tretej osoby bez jej súhlasu (a pochopiteľne aj bez stavebného povolenia ).

Teória práva hovorí zásadu, že je potrebné vždy skúmať dôvody protiprávneho stavu.

Pri stavbách bez povolenia alebo v rozpore s ním za predpokladu, že nehovoríme o stavbách na cudzích pozemkoch sú dôvody konania viaceré:

• vedomosť stavebníka, že nie je možné získať stavebné povolenie a spolieha sa na jemnejší prístup k čiernej stavbe, keď už stavba stojí,
• zlyhanie štátu a porušovanie povinností štátu:
• nedodržiavanie lehôt na rozhodnutie (ak je stavba krytá finančnými prostriedkami úverového krytia z tvrdým time manažmentom  ),
• pocitová správa t.j. rozhodovanie na základe nie objektívne merateľných skutočností, ale v rovine pocitov (s čím úzko súvisí možnosť správneho uváženia, ktorá sa v stavebnom konaní pravidelne zneužíva),
• neexistencia efektívnej obrany stavebníka voči účastníkovi konania, ktorého cieľom je naťahovanie času (nespočetné možnosti obštrukcie zo strany „ suseda“).

V týchto prípadoch začína aj s možnosťou ex offo konanie o dodatočnom povolení stavby ( § 88a) .Samotné konanie dodatočného povolenia stavby by bolo na úvahu. Skrátim to na vymenovanie jeho následkov:

1. buď sa stavba povolí,
2. alebo sa dá odstrániť.

Podčiarkujem, že rozhodnutie je exekučným titulom, teda podlieha výkonu rozhodnutia. Aby sme si aj toto vedeli predstaviť, ide o proces, v ktorom exekútor môže objednať stavebnú firmu, ktorá stavbu odstráni a náklady na jej odstránenie sa stanú pohľadávkou voči povinnému ( teda stavebníkovi ).

Vidíme, že aj dnešná legislatíva pozná riešenie čiernych stavieb. Otázka je koľko rozhodnutí o odstránení stavby bolo vydaných!? Teda ide o problém nekonania štátu! Nehovoriac, že postavenie čiernej stavby je priestupkom alebo správnym deliktom s impozantnou výškou pokút. Dávam do pozornosti, že ak sa stavba začala bez stavebného povolenia pre prieťahy v konaní, stavebník je terčom deliktuálneho konania hneď, ale štát ktorý porušil svoje povinnosti cez dlhý proces dokázania nečinnosti až po vyčíslenie škody je nedotknutý. Teda ak stavebník porušil zákon z dôvodu porušenia povinností štátu je v submsívnejšej pozícií ako príčina protiprávneho stavu.

Záver tejto časti analýzy si dovolím zhrnúť v bodoch :

• štát má aj dnes právo na konanie o odstránenie stavby, ktorá je v rozpore so stavebným povolením a to aj bez návrhu ex offo. Štát však nekoná! Nerozumiem piruetám okolo stavby zámoček na pozemkoch ŽSR. Stavebný úrad mal predsa povinnosť začať konanie a nečakať na krok železníc.
• Výkon rozhodnutia o odstránení stavby je klasickou exekúciou na nepeňažné plnenie a teda je reálny ( zákon ho pozná a je reálne ho uskutočniť).
• Kriminalizácia čiernych stavieb je nelogickým následkom nemohúcnosti štátnych orgánov, ktorá navyše nič nerieši. Ak štát dnes môže konať ex offo a nekoná, kde je záruka, že bude konať ex offo, ak to bude trestný čin? Je potrebné kriminalizovať čierne stavby, keď zrejme najväčšia chyba je v nekonaní stavebných úradov a nevyužití legislatívnych možností, ktoré aj dnes existujú?

Osobitná je otázka stavby na cudzích pozemkoch. Netrestné formy riešenia sú minimálne tri:

1. Konanie podľa §88a tak ako je uvedené vyššie 1.
2. za náhradu prikáže neoprávnenú stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku. To platí len v prípade, že vlastník pozemku prejavil o stavbu záujem, a odstránenie stavby - vzhľadom na jej rozsah a okolnosti -nie je účelné a nie sú podmienky pre ponechanie stavby vo vlastníctve stavebníka. Pokiaľ ide o samotnú náhradu, súd priberie znalca a aj na základe znaleckého posudku s prihliadnutím na cenové predpisy určí jej výšku.
3. môže vzťahy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku usporiadať aj inak - a to, ak nie je možné odstránenie stavby ani jej prikázanie do vlastníctva vlastníka pozemku. V tomto prípade súd bude prihliadať aj na to, či stavebník bol dobromyseľný, či ponechanie stavby vo vlastníctve stavebníka je v súlade s dobrými mravmi. Riešením je aj zriadenie vecného bremena - a to v najnevyhnutnejšej miere, tak aby toto čo najmenej obmedzovalo vlastníka pozemku.

A aj dnešný trestný zákon pozná trestné činy, ktorých sa dopustí páchateľ tým, že obmedzí niekoho vlastníctvo. Problémom je len vymožiteľnosť práva, ktorá tkvie vo vôli štátu ho vymôcť.

Nová skutková podstata nemá materiálny základ, keďže štát zďaleka nevyužíva všetky formy, ktoré dnes legislatíva ponúka na riešenie čiernych stavieb. Až po tom, ak štát začne konať vo všetkých prípadoch možnosťami aké má a tieto sa ukážu ako neefektívne, by som pristúpil k úvahe prísnejšieho postihu a to vo forme novej skutkovej podstaty trestného činu. Ale dnes na to nevidím najmenší dôvod.

čítaj tiež : Najväčšia čierna stavba na Slovensku

               Zastavme čiernu výstavbu

Autor : JUDr. Martin Píry

Zdroj :www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora