Totem

„Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“

Táto veta je jedna z tých slávnejších výrokov prisudzovaných Einsteinovi. Ale obávam sa, že kým ľudia budú žiť na tejto planéte táto veta nestratí nič z aktuality. Aplikovať ju bude možné všade, skoro pri každej príležitosti. Tento príspevok som nazval totem, lebo som presvedčený, že všetci z nás sme sa stretli vo vlastnej profesionálnej kariére s menšími či väčšími, neskutočne absurdnými, nezmyselnými, možno hanebne amatérskymi chybami alebo správaním. Také výnimočné vyvrcholenie blbosti som nazval totemom.

Mojim totemom sú dvere. Hliníkové. Jeho príbeh sa začína okolo augusta minulého roku. Pripravili sme sa na realizáciu vínnej pivnice. Zbierali sme ponuky od rôznych dodávateľov, konzultovali detaily, farby, materiály, výrobcov. Istú časť pivnice sme  museli tepelne oddeliť presklenými dverami a najoptimálnejšie riešenie sa zdalo byť- hliníkové dvere (dodávateľ nemenovaná známa firma). Pivnica mala rustikálny charakter, čiže podľa toho sme si vybrali detaily: čierny povrch (podľa vzorkovníka), oblúkový rám (išiel do klenby), dvojsklo (K1.1), bočné svetlíky, dvojkrídlo, trojtýždňová dodacia lehota, brutálna cena. V októbri bol pripravený podklad, prišli merať... v novembri keďže sa nič nedialo, tak som zavolal kontaktnej osobe: Ako ďalej? Odpoveď:(„ Oni to nebudú vyrábať lebo majiteľa pivnice poznajú a jemu to nechcú vyrábať.“ (!)  A kým nie je pripravený tehlový obklad, tak to nebudú ani kresliť, lebo to sa montuje na finálny obklad. Do konca ani oblúkový rám  nebude, lebo to sa nedá. Musí byť hranatý. S čiernou farbou nech ani nepočítam, lebo to sa nedá zohnať - keď to chcem mať ešte v danom roku. Ale namiesto toho majú tmavý antracit. Záloha 50% z ceny - ale ihneď, ale faktúru dodali až o 2 mesiace.

Pred sviatkami neprišli lebo to sa nestíhalo, ale medzi sviatky...

...medzi sviatky neprišli lebo neprišiel materiál. Ale 9. Januára sú tu ako na koni...

...9. január prišiel ako na koni. Dvere nie. Ale 25. Januára to už betón...

... 25. Januára bol betón ale dvere ešte stále nie. (už len na materiál čakajú)

... 31. Januára preto neprišli lebo neboli pánty.

... 7. Februára konečne dorazili. Ale dvere sa nezmestili cez vchodové dvere do pivnice.

Hodinu sme čakali v tej zime, kým sa montážnici dokázali dovolať niekomu, kto potvrdil, že môžu rozobrať dvere. Rám rozskrutkovali, zaniesli do vnútra, ale dvere sa nezmestili do otvoru. Zobrali všetko preč. Zavolal som majiteľovi: On zato nemôže, ale mám zavolať kontaktnej osobe s kým som konzultoval. Prišiel, meral (mojim laserom) lebo jeho erárny nameral 1,3m na 2.5m otvor. Výsledok: otvor dobre zameraný, dvere dobre vyrobené, dobre nakreslené, akurát jednu prepážku posunuli a preto sa to tam nezmestí. Ale kontaktuje šéfa, vyrieši problém. Poobede ma čakal mail (od šéfa), že ak chcem, aby boli dvere, nech zaplatím navyše ceny + 600 Eur a počkám ďalšie 2týždne a môžem byť rád, že oni boli ochotní zobrať túto zákazku (!)

Druhý deň prišli, vysekali tehly na moju zodpovednosť a namontovali dvere. A pripomenuli, že ktorý magor videl montovať dvere na obklad a prečo sa to neriešilo pred obkladom? Keď som sa pýtal na kryciu lištu medzi rámom a tehlou - o tom nič nepočuli. Hranaté dvere v oblúkovej klenbe vyzerali ako boxerky na koňovi. Ale to je môj problém. Namiesto normálnej dohodnutej kľúčky namontovali také, čo sa šúpu už na druhý deň. Dodané výkresy nesedeli so skutočnosťou, ozdobnú kovanú mriežku (akantové listy, priestorové kovové oblúky) umelecký kováč musel rozrezať, nazvárať a nastriekať nanovo všetko + vyrobiť kovaný lem. Podotýkam, farba dverí je hnusná, nič nemá spoločné s antracitom.

Sumár systému: jedna firma merala, druhá kreslila, tretia vyrábala, štvrtá montovala. Každá operácia samo o sebe nebola extrémne pokazená, ale spolu vytvorili pohromu (totem).  Najväčším handicapom dodávateľskej (výrobnej) firmy bol ten, že odmietala akúkoľvek zodpovednosť za svoje systémové chyby. Síce už od tejto firmy objednávať nič nebudem, ale nemám na nich až tak veľmi ťažké srdce, lebo tajne dúfam, že sú aj oni len obeťami systému, ako ja kvôli nim.

Je veľmi ťažké dodávať na Slovensku komplexné profesionálne služby ak medzičlánky pracujú nespoľahlivo. Je ľahké byť švajčiarskymi hodinkami, kde každé koliesko pasuje do druhého, a preto celý strojček môže fungovať precízne a spoľahlivo desiatky, možno stovky rokov. Skúsili by ukázať presný čas tie hodinky s nekompatibilnými súčiastkami. Bohužiaľ, mnoho nádejných dobrých firiem preto troskotá, alebo stráca svoju tvár pred klientmi, lebo niektoré ich „ozubené kolieska“ majú o jeden menej alebo viac zúbkov. Na Slovensku kvôli takým inkompatibilným „kolieskám“ sa ťažko profesionalizujú služby. A kým také budú, tak zostanú s nimi aj tie prekliate totemy.

Ing. Hruskó Krisztián, PhD. (Chris)

Dizajnér, president spoločnosti Neopolis

www.neopolis.eu