O čom chcem písať nesúvisí priamo s profesiou stavebníka ani projektanta. Týka sa to možno len okrajovo  nášho remesla. Viac-menej reagujem na kolegov článok „Ako poskytovať služby“.  Viacerí z Vás, (keď ste vo svojej profesie dobrí), prídete nato, že kým má deň len 24 hodín, fyzicky sa nedá zvládnuť viac prác. Môžeme sa rozhodnúť (keď už máme viac práce ako času) ,buď si zvýšime  vlastnú cenu a prenecháme si len tie najzaujímavejšie projekty, alebo sa pokúsime niekoho zamestnať a vycvičiť na náš vlastný obraz. Bohužiaľ, klonovať ľudí nevieme, ale myslím si, že viacerí by z Vás uvítali, keby mali zo seba 2-3 exempláre, aby všetko stíhali :). Keďže klonovanie je ešte nereálne, tak zostane nám jediná cesta: podnikať.

 Podnikať na Slovensku nepatrí medzi najjednoduchšie činnosti. Určite sú aj ťažšie aj nebezpečnejšie profesie vo svete, trebárs hlbokomorskí potápači, skialpinisti, lovci krabov severných morí alebo robotníci na ropných plošinách. ...no nepodcenil by som ani to podnikanie. Podľa štatistík podnikateľská bankrotovosť /úmrtnosť je sakramentsky vysoká. Z 10 podnikateľov behom prvých rokov polovica padne, do ôsmich rokov ešte traja. 10 rokov prežije len jeden. Väčšinou ten, ktorý prežije tých prvých desať podnikateľských rokov už môže sám seba zabookovať, že je „za vodou“. Keď pozerám tieto čísla, zdá sa mi, že bojovať v Rwande počas občianskych nepokojov je štatisticky menej nebezpečná záležitosť ako podnikať. Koľkých z Vás by napadlo ísť do boja s puškou a bez výcviku? Normálny človek by na to ani nepomyslel. No koľkých poznáte, ktorý sa pustili do podnikania bez výcviku? Hmm...

Slovensko je zvláštna krajina, je tu málo peňazí a veľa podnikateľov. Našťastie pre nás (možno na nešťastie) väčšina z nich (nás) sú amatéri. Tí úspešnejší absenciu profesionálneho tréningu nahradili oduševnením a odhodlaním. Sú čestní a radia sa inštinktom, alebo sú vagabundi tvrdého zrna (chcel som použiť iný výraz, no nehodí sa to na papier).

Rád by som sám seba zaradil do tej prvej skupiny podnikateľov. Som veľmi inštinktívny a ukecaný, s  neomylným pocitom, že mám patent na rozum. Ergo „vždy všetko viem lepšie ako ostatní“. Keď som preskočil podnikanie z fázy 1 do fázy 2, to znamená, že som začal zamestnávať ľudí, lebo som nestíhal sám prácu, tak to začalo škrípať. Už to nebolo také jednoduché ako predtým. Došlo mi, že asi predsa nie som taký vševed, ako som si predtým myslel. Porozprával som sa s klientmi, kolegami, ktorí mi poradili, že bolo by celkom múdre, kebyže sa zapíšem na pár kurzov podnikania resp. aby som absolvoval pár prednášok o biznise... Tak so sa do toho pustil.

Prvý kurz: a zrazu mi v hlave zacvakli myšlienky na miesto. Začal som vedome vnímať, čo robím. Nie len to čo robím dobre, ale aj to, čo robím zle v podnikaní. Sám som  pochopil svoje nedostatky. Potom prišiel druhý, tretí... x-tý kurz. A pomaličky som sa vytrénoval. Lepší ani chytrejší človek sa zo mňa nestal. No dokážem nielen na mojich ľudí, ale už aj na iné firmy pozerať objektívne. Vidím už základné chyby a sem-tam prídem aj na riešenie, ako ich eliminovať čo najmenej bolestne. Stačí zopár pokazených „kšeftov“ alebo pár nezaplatených faktúr, ktoré sú nezaplatené kvôli zlému odhadnutiu klienta, alebo sme niečo zavinili my. Prídeme nato, že aj najdrahší kurz je lacnejší, ako sa učiť na vlastných chybách v živote. Pár takých prešľapov môže položiť aj tých najsvedomitejších podnikateľov na lopatky. S čistým svedomím môžem tvrdiť, že vedomý manažérsky tréning my veľmi zväčšil šancu prežiť v podnikateľskej brandži. Ten, ktorý je prirodzený antitalent, tomu neodporúčam nielen neabsolvovať kurzy ale ani podnikať. Odvahu, talent alebo inštinkt takéto školenie nenahradí. Ale pre ostatných, ktorým možno už len chýba „ťah na bránu“ vrelo odporúčam.

Mám kamarátov, ktorí sú manažéri alebo majitelia iných firiem a absolvovali tiež podnikateľské školy. Keď sa stretneme okrem iného sa aj porozprávame  o tom, čo sme sa učili, čo sme zažili na takých seminároch. Proste vymeníme si zážitky. Je to veľmi zábavné a poučné. Milí začínajúci alebo „pokročilí“ podnikatelia, verte tomu, že absolvovať kvalitné podnikateľské štúdium alebo kurzy nie sú vyhodené peniaze a zabitý čas. Akú školu si zvolíte je na Vás. Urobte si prieskum, poinformujte sa, kto robí také kurzy a pustite sa do toho. Ak si zvolíte dobrých školiteľov, tak vynaložené peniaze sa vám veľmi rýchle vrátia (a mnohonásobne).

Na záver už len toľko, že firmu robí nielen celkový (pestovaný) imidž, ale hlavne tí ľudia, ktorí tam pracujú. Čestnosť a profesionalita firmy sa rovná čestnosti a profesionalite majiteľa resp. riaditeľa. Osobnosť a osobný šarm  pracovníkov lákajú ľudí nielen prísť, ale sa aj vrátiť.

Ing.Hruskó Krisztián,PhD.

Dizajnér, president firmy Neopolis

www.neopolis.eu