Výpočet tepelného príkonu podľa STN EN 12831 – zjednodušená výpočtová metóda

 

Obmedzenia použitia

sú stanovené v norme so znením :

- zjednodušená metóda sa môže použiť pre obytné priestory, kde počet výmien vzduchu vyplývajúcich z rozdielu tlakov 50 Pa medzi interiérom a exteriérom budovy n₅₀ je nižší ako 3 h^-1.

 

 

 

Na výpočet sa používajú vonkajšie rozmery miestnosti. Pre určenie vertikálnych rozmerov to je vzdialenosť úrovní podláh v jednotlivých podlažiach (t.j. hrúbka podlahy suterénu sa neberie do úvahy). Pri uvažovaní vnútorných stien sa pre horizontálne rozmery považuje vzdialenosť stredov rozmerov stien (t.j. pre vnútorné steny sa uvažuje polovica hrúbky stien).

 

 

 

 

Výpočtový postup pre zjednodušenú výpočtovú metódu:

• určenie základných údajov :  vonkajšiu výpočtovú teplotu a priemernú ročnú vonkajšiu teplotu
• pre každú miestnosť :  určiť či je vykurovaná, stanoviť vnútornú výpočtovú teplotu
• určiť rozmerové charakteristiky miestnosti
• určiť tepelné charakteristiky všetkých stavebných konštrukciíí pre vykurované a nevykurované miestnosti
• výpočet projektovanej tepelnej straty prechodom – cez obalové konštrukcie, cez nevykurované miestnosti, cez susediace priestory a cez zeminu
• výpočet projektovanej tepelnej straty vetraním
• výpočet celkovej projektovanej tepelnej straty (súčet projektovanej tepelnej straty prechodom + projektovanej tepelnej straty vetraním )
• výpočet tepelného príkonu na zakúrenie
• výpočet celkového projektovaného tepelného príkonu  (súčet celkovej projektovanej tepelnej straty + tepelného príkonu na zakúrenie)

1. Návrhová tepelná strata vykurovaného priestoru

1.1. Celková návrhová tepelná strata

Celková návrhová tepelná strata vykurovaného priestoru (i), Φ_i, sa vypočíta nasledovne:

 

[W]

 

kde:

Φ_T,i      návrhová tepelná strata prechodom tepla vykurovaného priestoru        [W]

Φ_V,i      návrhová tepelná strata vetraním vykurovaného priestoru                     [W]

f_Δθ,i      teplotný korekčný faktor, ktorý zohľadnuje doplnkovú tepelnú stratu miestností vykurovaných na vyššiu teplotu ako susediace vykurované miestnosti, napr. kúpelňa je vykurovaná na 24 °C.

Hodnoty teplotného korekčného faktora fΔθ,i

1.2. Návrhová tepelná strata prechodom tepla

Návrhová tepelná strata prechodom tepla,Φ_T,i, pre vykurovaný priestor (i):

 

[W]

 

kde:

f_k         teplotný korekčný faktor pre stavebný prvok (k), ktorý zohľadňuje rozdiel medzi teplotou príslušnej miestnosti a vonkajšou výpočtovou teplotou

A_k        plocha stavebného prvku (k)                                                                         [m²]

U_k        súčiniteľ prechodu tepla stavebného prvku (k)                                             [W/(m^2.K)]

θ_int,i     vnútorná výpočtová teplota vykurovaného priestoru (i) v stupňoch Celzia   [°C]

θ_e        vonkajšia výpočtová teplota v stupňoch Celzia                                             [°C]

Hodnoty teplotného korekčného faktora, fk 

1.3. Návrhová tepelná strata vetraním

Návrhová tepelná strata vetraním, Φ_V,i, pre vykurovaný priestor (i) sa vypočíta nasledovne:

 

[W]

 

kde:

V_min,i   minimálny objemový tok vzduchu vykurovaného priestoru (i) požadovaný z hygienických dôvodov   [m³/h]

Minimálny objemový tok vzduchu vykurovaného priestoru (i) požadovaný z hygienických dôvodov sa určuje:

 

[m³/h]

kde:

n_min      minimálna intenzita výmeny vonkajšieho vzduchu za hodinu [h^–1]

V_i         objem vykurovaného priestoru (i) [m³], vypočítaný z vnútorných rozmerov. Tento objem sa približne rovná

            0,8-násobku objemu priestoru vypočítaného na základe vonkajších rozmerov

Hodnoty minimálnej intenzity výmeny vonkajšieho vzduchu n min

2. Návrhový tepelný príkon pre vykurovaný priestor

2.1. Celkový návrhový tepelný príkon

Celkový návrhový tepelný príkon pre vykurovaný priestor (i), Φ_HL,i, sa vypočíta :

 

[W]

 

kde:

Φ_i         celková návrhová tepelná strata vykurovaného priestoru (i)   [W]

Φ_RH,i    tepelný príkon na zákur vykurovaného priestoru (i)                 [W]

2.2. Priestory s prerušovaným vykurovaním

Účinná (merná) hmotnosť budovy je rozdelená do troch kategórií nasledovne:

• s vysokou mernou hmotnosťou budovy (betónové podlahy a stropy kombinované s tehlovými alebo betónovými stenami);
• so strednou mernou hmotnosťou budovy (betónové podlahy a stropy a ľahké steny);
• s nízkou mernou hmotnosťou budovy (zavesené stropy, zvýšené podlahy a ľahké steny).

Tepelný príkon na zakúrenie, Φ_RH,i, ktorý je potrebný na vyrovnanie vplyvu prerušovaného vykurovania vo vykurovanom priestore (i) sa vypočíta :

 

[W]

 

kde:

A_i         plocha podlahy vykurovaného priestoru (i)  [m²]

f_RH       faktor zákuru, ktorý závisí od typu budovy, konštrukcie budovy, doby zakúrenia a uvažovaného zníženia

            vnútornej teploty počas teplotného útlmu.

Hodnoty faktoru zakúrenia fRH pre iné ako obytné budovy, nočný teplotný útlm maximálne 12h

Hodnoty faktoru zakúrenia fRH pre obytné budovy, nočný teplotný útlm maximálne 8h

3. Celkový návrhový tepelný príkon pre časť budovy alebo celú budovu

Výpočet návrhového tepelného príkonu pre časť budovy alebo celú budovu nebude uvažovať s teplom, ktoré sa šíri prechodom alebo vetraním vo vnútri obvodového plášťa časti budovy, napr. tepelné straty medzi jednotlivými bytmi.

Návrhový tepelný príkon pre časť budovy alebo celú budovu, Φ_HL, sa vypočíta nasledovne:

[W]

 

kde:

súčet tepelných strát prechodom tepla všetkých vykurovaných priestorov okrem tepla šíriaceho sa vo vnútri časti budovy alebo celej budovy [W]

 

tepelné straty vetraním všetkých vykurovaných priestorov okrem tepla šíriaceho sa vo vnútri časti budovy alebo celej budovy [W]

 

súčet tepelných príkonov na zákur všetkých vykurovaných priestorov, potrebných na vyrovnanie vplyvov prerušovaného vykurovania [W]

 

 

Zdroj: STN EN 12831 Vykurovacie systémy v budovách. Metóda výpočtu projektovaného tepelného príkonu

 

Späť na Tabuľky: Vykurovanie a plynofikácia