Už je to nejaká doba, čo som sa po prvýkrát stretol s výrazom planned obsolescence - plánované zastarávanie. Výraz bol použitý po prvýkrát v Amerike v 50-tych rokoch a vyjadroval snahu mnohých spoločností umelo obmedzovať životnosť svojich výrobkov a nútiť tým konzumentov k väčšej a častejšej spotrebe. Typickým príkladom sú americké autá z 50-tych a 60-tych rokov, ktorých výrazne tvary a dizajn rýchlo vychádzali z módy a tým nevedomky nútili ľudí častejšie vymieňať autá (a podporovať tým americkú ekonomiku a vlastné zisky).

 

Ďalšou kategóriu je jednorázový spotrebný tovar, ktorý sa tiež po prvýkrát objavil v tomto období – jednorázovými žiletkami počínajúc a fotoaparátmi na jedno použitie končiac.

Chevrolet Impala, 1959

 

Sú dva všeobecne uznávané pohľady na túto problematiku.

Zástancovia tvrdia, že sa musí udržať miera zamestnanosti – zamestnanci fabrík, dizajnéri a odborníci na marketing musia mať čo robiť. Ekonomika musí rásť a to sa dá jedine zvyšovaním výroby a spotreby. To následne prináša výhody pre celú spoločnosť.

Odporcovia obviňujú spoločnosti z manipulácie s ľuďmi – ťahajú z ľudí peniaze za výrobky na jedno použitie a ekologickej nezodpovednosti, pretože produkty s nízkou životnosťou generujú viac odpadu a emisií pri výrobe.

Bez toho, aby som zastával jednu, alebo druhú stranu, skúsim tento problém preniesť do oblasti nábytkového a interiérového dizajnu.

 

Všetci sme sa stretli s letákmi a plagátmi propagujúcimi nábytok a bytové doplnky za neuveriteľne nízke ceny. Kuchyňa, sedačka, svietidlá, čokoľvek. Človek má pri takýchto cenách pocit, že sa staré dobré časy vrátili a všetko je zas o čosi lacnejšie. A má pravdu – podľa štatistického úradu SR každoročne stúpajú ceny o x percent s výnimkou niektorých odvetví. Jedným z týchto odvetví je nábytok a bytové doplnky, ktorých cena medziročne klesá (!!!). Ako je toto možné? Nech si každý odpovie sám, no o zvyšovaní kvality nábytku sa určite nikde nehovorí. Lacný nábytok je nekvalitný, má nízku životnosť a môže byť zdraviu škodlivý. Nehovorím pritom len o populárnych lacných nábytkoch z hypermarketov, ale aj o väčšine nábytkoch bežne dostupných v obchodoch. (na túto tému som čítal pekný článok – Reálna cena najlacnejšej kuchyne - http://www.dobremag.net/realna-cena-najlacnejsej-kuchyne/ )

 

A dostávame sa naspäť k plánovanému zastarávaniu. Z hľadiska dizajnu sa na súčasnom nábytku nedá veľmi čo zjednodušiť a tým pádom nemá čo zastarávať – hranatý korpus a dvierka. Skôr sa bavíme v tomto prípade o životnosti, preto sa mi ako vhodnejší vidí výraz plánované opotrebovanie. Keď si kúpite kuchyňu za 800 € tak nemôžete počítať, že vám vydrží 15 rokov – mám s tým vlastnú skúsenosť. To isté platí o sedačkách, matracoch, pracovných stoloch... o celom zariadení interiéru.

Výrobcovia to vedia a všetky výhody sú týmto na ich strane. Vedia, že keď sa má zákazník rozhodnúť – zvolí si lacnejšiu variantu. Vedia, že lacnejšia varianta im dlho nevydrží a budú onedlho nútení nakupovať znovu. Takže produkciou lacných výrobkov nemajú čo stratiť. Máme slobodný trh, takže na tomto nie je nič zlé s jediným malým dodatkom – ľudia musia vedieť, že keď si kupujú nábytok za nízku cenu, musia rátať s tým, že im dlho nevydrží a budú ho musieť čoskoro vymeniť. Pretože to nie je nábytok na aký boli zvyknutí v minulosti, ale jednorázový spotrebný tovar.

 

Ing. Juraj Karlík

 

Neopolis - interior design studio

www.neopolis.eu

Zobrazenia: 1199

Komentár


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Apríl 20, 2011 na 9:56
Maťo, potvrdzujem košele. Stým pádom že chodievam po stavbách, tak mám tendenciu sa obliekať ako Roro z koša (raz opitý, raz ožratý). Sačko, gucci topánky sami viete aké praktické na rozostavaných stavbách. Karlos (autor článku) sa spojil s mojou manželkou lebo už na mňa nemohli dívať a hučali do mňa aby som si dal ušiť košele. Dal som si. Na moju nekonfekčnú veľkosť ušili krásne košele, ktoré sú na mňa ako uliate (strih, materiál, vyšívanie som sám určil) a naozaj stáli toľko, ako keby som to kúpil v butiku.

ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Apríl 20, 2011 na 1:35
spomenul som si ešte na jeden nedávny pokec s kamošmi na tému "cena vs kvalita" , jedného z nich práca povoľuje výhradne iba elegantné košele. Keď spomenul ,že si ich dáva šiť na mieru, okamžite padla poznámka o luxuse a rozmaznanosti. Vypadlo z neho, že ho to vyjde v rovnakej cene, ako by ich mal kupovať, ale sú kvalitnejšie a sadnú mu na chlp. Nevýhoda: trvá dlhšie, kým ich dostane.

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Marec 7, 2011 na 7:03
Takej voštinovej dosky môžeme povedať že EKO, sa čudujem že prečo to ešte nezačali predávať ako ekologický nábytok - povrch lamino (živicou tvrdený papier), jadro papierová mriežka, do konca som videl aj stonky kukurice ako výstuž. Výsledok pekný široký, ľahký materiál / ohnutá pracovná doska, stolárske spoje sa v ňom nedržia... - Ako nízkotučný jogurt - bio je tam, iba jogurt hlási absenciu

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing Mikuláš Agárdy o Marec 4, 2011 na 20:39
Ja netvrdim že taký stolári nie su.ale je ich málo. Je to začarovaný kruh. keby nebolo vyrobcu na lacný a rychlý nábytok, tak by sme sa k tomu asi nedostali. ale je iná doba, iná doba! :D bohužial... 

FIRMA
Komentár osoby Tomáš Horváth o Marec 4, 2011 na 17:40
ešte aj teraz je veľa zručných stolárov, ktorí vedia (...by vedeli ak by bol dopyt....) urobiť kus dobrej a poctivej stolárskej roboty (aj keď asi už nie iba za pomoci ručného náradia ako naši pra-pradedovia :) ), avšak je otázka, či by ich ten "zástup" 5 a pol človeka, čo za kvalitu zaplatí, uživil ? dnes už keď stolár ponúkne potencionálnemu zákazníkovi čo i len trošku kvalitnejší materiál ako je dnes štandardná laminovaná drevotriesková doska, ten si poťuká na čelo s vetou "a čo tomu zlodejovi zdieračskému šibe? za jednu komodu toľko pätákov? idem sa pozrieť po inom..."

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing Mikuláš Agárdy o Marec 4, 2011 na 11:26

K tomu stolu... Je to lacna voštinová doska. všetky tieto stoly od ikei končia rovnako. mam pocit že po dvoch rokoch tu voštinu ohne už len samotna gravitácia. tolko k lacnému nábytku. aj Mne chýba kvalita výrobku. a to nie len u nabytku ale všade. či su to potraviny a.i. kde je tá doba kde byť dobrým stolárom bolo hrdosťou, a so svojími výrobkami formovali svoje meno vo fachu... teraz kupite lacný  nekvalitný tovar, a výrobcu vôbedz netrápi čo si o nom bude spoločnosť mysliet. a prečo? lebo nik netuši kto to vlastne vyrobil. niekde v čine....


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing. Juraj Karlík o Marec 3, 2011 na 11:48
hovorím tým o väčšine a tá zaujíma výrobcov... každý rozumný človek si rád priplatí za kvalitu, ale ak je v situácii keď nemá na výber - tak nemá na výber

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Marec 2, 2011 na 19:26

kvalita, nekvalita - lacnota, drahota 

ale svet funguje tak že Tatamobil vlastní Jaguár, a nie naopak.


STAVEBNÝ DOZOR
Komentár osoby Ladislav Mihálik o Marec 2, 2011 na 18:26
"keď sa má zákazník rozhodnúť – zvolí si lacnejšiu variantu" možno väčšina, ale mnoho  ľudí stále uprednostňuje kvalitu a radšej si niečo v optimálnej miere priplatí. 

ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Marec 1, 2011 na 11:59
Juraj: napríklad niektorý užívatelia telefónov sa na webstránkach výrobcov sťažujú, že aktualizácie sú iba na novšie telefóny s tým istým systémom - ak chcú využívať funkcie v novej aktualizácii, musia kúpiť nový telefón, ale pritom hardwarovo by to ich telefón zvládol.

© 2024  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby