Veľa z nás nevie čo robíme a prečo to robíme – nie je to nič nezvyčajné.
Keď som sa po prvýkrát opýtal mojich študentov v Brne (odbor tvorba nábytku) prečo si vybrali tento odbor, zostali mierne zaskočení. Bola to škola na ktorú sa dostali a tým to pre nich haslo – česť výnimkám, ktoré by som zo 60-tich študentov mohol porátať na prstoch dvoch rúk. Snažili sa posunúť ďalej v systéme, kde sa vysokoškolské vzdelanie stáva nutnosťou a ani trochu si neuvedomovali možnosti, ktoré sa im týmto zameraním otvárajú.
Sme šťastní ľudia! Akákoľvek tvorivá alebo remeselná práca je tá najlepšia, akú môže človek, ktorý má rád život robiť. Každá dokončená zákazka, odovzdaný projekt alebo spokojný klient je nádychom, ktorý vháňa do žíl nový kyslík. Každý maličký úspech je zaslúženou odmenou za každodennú tvrdú prácu. Každý nový deň je darom a jeho premrhanie je neodpustiteľnou zradou voči sebe samému.
Vo vojnovom seriáli Bratstvo neohrozených bola jedna epizóda, ktorá sa volala „Prečo bojujeme“ (Why we fight) Americký vojaci v Európe až do posledných chvíľ nevedeli prečo bojujú proti Hitlerovi. Vieme my prečo bojujeme?
Sme akí sme – či už architekti, dizajnéri, stavbári, projektanti, stolári alebo obkladači. Po každom neúspechu vstaneme a ideme priamou cestou k novej výzve, aj keby mala znamenať ďalší neúspech. Ja sám si každodenne kladiem otázku, ktorú položil Steve Jobs jednému so svojich kolegov – „Chcete navždy predávať cukrovú vodu, alebo chcete zmeniť svet?“
Bojujeme, lebo chceme zmeniť svet okolo seba – ten hmotný, ale najmä ten v hlavách ľudí.
Juraj Karlík
Komentár
Myslím si, že človek môže naraz bojovať iba na jednom fronte a keď som bol študent nemal som vyhratý ešte ani boj sám so sebou. Teraz už bojujem kvôli sebe, no nie za seba a keďže tento svet funguje v paradoxoch, kde podľa mňa toho najviac chcú zmeniť k lepšiemu politici, ale nakoniec sa zmenia sami k horšiemu, vychádza mi z toho, že človek sa nesmie stať politikom, aby toho zmenil čo najviac. Ja som už bojovať začal: S vlastným rozumom :)
PS: Juraj, skvelá reč, keďže klobúk nenosím, tak kšiltovku dole
... ten bezmenný kolega Stevea Jobsa bol šéf Pepsi coly (ktorý už bol dávno za vodou) a túto slávnou vetou získal "starého pána" pre Apple. :)
Pekný článok Karlos...
Každý z nás kráča na svojej ceste: Narodíme sa, chodíme do školy, pracujeme, zomrieme... a medzi tým trošku žijeme. Či sa nám páči alebo nie, ale tú CESTU máme všetci. Niekto to volá bushido, niekto karma, niekto osud. V každom prípade všetci máme právo vytýčiť svoju vlastnú cestu. Tí ktorí sa schopia príležitosti a pochopia že môžu niečo spraviť a nenechajú sa zniesť riekou osudu - tým život má úplne inú chuť.
Pekne napísané :-)
Vypracujeme svetlotechnický posudok.
svetlotechnika - vypracujeme svetlotechnický posudok pre Váš projekt.
Komentáre môžu pridávať iba registrovaný členovia.
Pripojte sa k sieti Stavebnictvo.sk - Pre tých čo pomáhajú, alebo chcú lepšie bývať.