Odpovede na túto diskusiu

STAVEBNíKPermalink odpoveď od Ľudo Nagy na Jún 9, 2011 v 16:02

Áno, máte pravdu. Po pár dňoch som sa vrátil k Vášmu príspevku, pozerám na obrázky a rozmýšľam nad podlahou :-). A výsledok ste si mohli prečítať.

Firma, nad ktorou uvažujeme ohľadom realizácie strechy a podkrovia, navrhla krokvy nadložiť zvonku na 20cm, zhora a zdola debnenie a vzniknutú dutinu vyplniť Thermofloc-om.

DIZAJNÉRPermalink odpoveď od Ján Čičmanec na Jún 12, 2012 v 12:19

Chcel som napísať dlhší článok ale skrátim ho do pár úvah ...

- rozhodne by som sa nepúšťal do žiadnych zateplovaní strešnej čast ! 

Uzavriete prúdenie vzduchu a budete mať problém... Ak tak urobte vikiere, niekolko proti sebe ... presvetlíte priestor a zväčšíte ho !

- ak zatepliť tak stropné časti v miestnostiach a to minerálnou vatou , doporučujem max 5 cm a prekryť dreveným obkladom ...

Neviem či budete trvale bývať v dome ,alebo to bude slúžiť na vašu rekreáciu "prácou" jednoznačne by ste mali zabezpečiť prúdenie vzduch a to formou sacích a výdušných vetrákov , teda v dolých a horných častich domu.. opratrite ich nerezovou sieťkou aby Vám do domu nešla všetka háveď ...

- Doporučujem vymeniť krytinu za niečo lahké ....

PS: Netuším aká bola obstarávacia hodnota, ale myslím si že sa púšťate do boja s veternými mlynmi ... Ak chcete ušetriť treba to zbúrať a začať nanovo... alebo neinvestovať a začať šetriť ...

LAICKÁ VEREJNOSŤPermalink odpoveď od Iveta Stanova na September 24, 2013 v 16:56

Dobrý deň p.  Kristína Kristiánová, ing.arch.

my tiež prerábame domček, ktorý je sčasti hlinený. Náhodou som natrafila na túto diskusiu, ak je to aktuálne, rada by som Vás poprosila o kontakt na Vášho švagra. Uvedomujeme si totiž, že prerábka takéhoto domu má svoje špecifiká, a preto si dáme poradiť - ale iba od niekoho, kto s tým má reálne skúsenosti a kto nás nebude "motivovať" v duchu zbúrajte a postavte z Porfixu. Vopred ďakujem. S pozdravom Iveta

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Milan Olšavský na Jún 9, 2011 v 18:36

Drevené prvky krovu nie sú ako ste sám napísali v najlepšom stave, drevo môže byť napadnuté drevokazným hmyzom, plesňami alebo drevokaznými hubami. V miestach prestupov strešným plášťom (komíny, anténa, ...) môže byť stav horší kvôli častejšiemu zatekaniu , na hornú stranu krokiev a trámov  sa cez krytinu tiež dostávala vlhkosť v podobe hnaného dažďa alebo topiaceho sa snehu. Drevo sa nachádza v prostredí s vyššou pravdepodobnosťou napadnutia biotickými škodcami.  Ak drevo zadebníte z jednej aj druhej strany a vyplníte dutý priestor tepelnou izoláciou zmeníte vlhkostný a teplotný stav dreva.  Krokvy v takejto skladbe budú tvoriť tepelný most a riziko vzniku kondenzátu bude značné, povrchová teplota dreva a relatívna vlhkosť bude priaznivá pre tvorbu plesní. Realizačná firma môže namietať tým že celú konštrukciu opatrí ochrannými nátermi alebo postrekmi, bohužiaľ to nie je možné spoľahlivo a celoplošne vykonať keďže drevo je určite popraskané, jednotlivé miesta budú neprístupné napríklad v miestach uloženia  atď... Drevo bude natrvalo  zabudované do skladby a nebudete mať možnosť  kontrolovať jeho stav a prípadné pokusy o opravu prinesú nemalé finančné náklady.  Zaujímalo by ma ako by chcela firma riešiť parozábranu napríklad v mieste kde je krokva osedlaná na väznicu atď... Takejto skladbe by som neveril. Najideálnejšia skladba strechy javí skladba  tepelnou izoláciou nad krokvami.

Výhodou tohto riešenia je malá pracnosť pri realizácii, rýchla montáž, minimalizovanie počtu zložitých detailov, odstránenie tepelných mostov, možnosť spoľahlivo a kvalitne realizovať parozábranu ktorá bude plniť funkciu dočasnej hydroizolácie pokým nebude celá skladba dokončená. Hlavú výhodu ale vidím v tom že v prípade poruchy budete môcť bez väčších problémov konštrukciu opraviť.  Nájdite si čas a prečítajte si článok v publikácii DEKTIME 07/2006 "Biologické problémy u dodatečně vybudovaného obytného podkroví" publikáciu nájdete na stránkach spoločnosti DEKTRADE tu.

 

Čo sa týka podlahy - tepelná izolácia nie je kameňom úrazu , skôr by som si kládol otázku ako budem stavbu účinne a dlhodobo chrániť pred vlhkosťou. Tepelná izolácia v hrúbke 80 mm postačí.

Chcem sa opýtať ako chcete riešiť difúzne otvorenú skladbu podlahy  na teréne a čo ňou chcete dosiahnuť a ako chcete riešiť hydroizoláciu ?

• ▶ Odpovedať

STAVEBNíKPermalink odpoveď od Ľudo Nagy na Jún 13, 2011 v 22:37

Takže - naštudoval som si nielen odkaz (časopis DEKTIME), ale aj ine články o strechách, ale aj o iných zaujímavých veciach. Škoda, že nemám toľko času, koľko by som si prial. Vďaka za výborný tip. Prehodnotili sme svoje rozhodnutie a budeme postupovať podľa Vášho odporúčania (zateplenie nad krokvami), aj keď väčšinou všetci zobytňujú a zatepľujú klasicky - medzi krokvy. Neviem prečo toto riešenie (výhodnejšie z viacerých aspektov) málokto používa. Firma chcela, aby sa v miestach pripojenia krokvy s ostatnými časťami krovu (väznica, stolica,...) krokva uvoľnila, pod ňu sa podloží kus parozábrany, krokva sa upevní a potom sa zhotoví plošná parozábrana so spojením/ prelepením s parozábranou v problémových miestach. Od tohto riešenia však radšej upúšťame.

Chcel by som sa spýtať k zatepleniu nad krokvami, aká izolácia sa najčastejšie používa pri tomto riešení ? Ak by som použil polystyrén (ako TOPDEK), nebude vysoká teplota krytiny (asi TONDACH) hlavne v lete negatívne pôsobiť na vlastnosti polystyrénu (jeho degradáciu)? Keďže podlaha, steny, aj "šikminy" podkrovia budú ľahkej konštrukcie nebude sa v lete podkrovný priestor veľmi prehrievať? Prípadne ako toto prehrievanie zmierniť? Pomohlo by, ak sa na zvislú časť steny zvnútra aplikuje niekoľko cm hrubá hlinená omietka alebo prímurovka z nepál. tehál + omietka?

 

Keďže na mnohých iných fórach sa doslova varuje pred vybetónovaním podláh+hydroizolácia v hlinenom dome a doporučuje sa ponechať paropriepustné zloženie podláh hľadal som na internete spôsob ako toto zabezpečiť  a pritom dostatočne tepelne odizolovať podlahu od terénu, vymyslel som si vlastný spôsob, ktorý asi nebude lacný, ale na nič lepšie (lacnejšie) som neprišiel, aj preto tu píšem... Moja predstava je: geotextília, cca 10 cm penové sklo, XX cm korková izolácia pod, aj medzi hranolky, nelakovaná dlážkovica. Penové sklo zamedzí vzlínaniu vlhkosti z podkladovej zeminy do tep. izolácie (zároveň je čiastočne aj izoláciou). Táto vrstva sa asi nebude dať spraviť tenšia, preto 10 cm (možno sa dá urobiť iba hrubšia min. vrstva - to neviem), ceny penoskla sú tiež záhadou, bežne nie sú dostupné na internete. Korková izolácia preto, lebo vlhko jej nevadí, je dobre paropriepustná, neplesnivie... Akú hrúbku, to neviem (podľa požadovaného tep. odporu podlahy). Čo by bolo lepšie: korkové izolačné dosky, alebo korková voľnesypaná drvina? Dlážkovica (drevená podlaha - dosky) - lakovaním sa výrazne obmedzí paropriepustnosť a aj pocitovo je lakované drevo chladnejšie, preto bude povrch ošetrený iba olejom alebo voskom. V kúpeľni sa asi betónu, hydroizolácii a dlažbe nevyhnem, takže nech je to aspoň na čo najmenšej ploche aby to nerobilo zbytočné problémy.

 

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Milan Olšavský na Jún 14, 2011 v 0:02

Som rád, že ste sa rozhodli pre zateplenie nad krokvy, pre vytvorenie tejto skladby je viacero spôsobov ako tepelnú izoláciu je možné použiť EPS 100 S stabil ktorý je možné použiť pre stredne tlakom namáhané konštrukcie a je odolný voči teplotným výkyvom, z minerálnej vlny je mozné pouzit napr ORSIL S, alebo izolačné PIR dosky ktoré majú vysší tepelný odpor , výbornú pevnosť v tlaku a tvarovú stálosť.Hrúbka tepelnej izolácie postačí od 200 - 260 mm v závislosti na spôsobe kotvenia. Už dlhšie som chcel napísať o spôsobe realizácie tohto typu skladby dúfam, že sa konečne odhodlám :-)

Vami navrhovaná skladba podlahy rieši len ochranu pred vzlínaním zemnej vlhkosti ak Váš objekt ale nieje uložený na dobre priepustných pôdach tak po výdatných dažďoch sa začne pod objektom hromadiť voda ktorá sa bude tlačiť do interiéru pokiaľ podlaha nie je  dostatočne vysoko nad terénom. Ak prídu prívalové dažde zabudnite na vzlínajúcu vlhkosť. Skúste preveriť či pod prvým radom hlinených tehál nie je hydroizolačný pás (občas ho nezabudli použiť) Drevo v podlahe by Vám mohlo začať degradovať.

Skladbu podlahy ktorú som popisoval v príspevku minule je to čo hľadáte nemusíte sa báť že vytvoríte dosku ktorá zapríčiní to, že Vám začnú zrazu vlhnúť steny - nieje vybetónovanie ako vybetónovanie. Vlhkosť sa nebude tlačiť k múrom lebo tlaky sa budú môcť vyrovnať vďaka vzduchovej medzere ktorú vytvoríte a vlhký vzduch môžete spod podlahy odvetrávať. (Táto podlaha nemusí byť účinná pre každý prípad.)

 

Ps : pridávajte fotografie z priebehu opráv :-) nech sa stavba podarí

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Milan Olšavský na Jún 15, 2011 v 21:42

Napadlo ma riešenie pre skladbu vašej podlahy na teréne :

• podlaha
• OSB doska
• minerálna vlna hr 50 mm
• debnenie na drevených vankúšoch
• penové sklo (drť) pod a medzi drevenými vankúšmi (trámami)
• geotextília
• íl hr 300-400 mm
• rastlý terén

Vrstva ílu bude plniť funkciu hydroizolácie a skladba ostane aj naďalej paropriepustná :-)

• ▶ Odpovedať

PROJEKTANTPermalink odpoveď od Eduard Soták na Jún 20, 2011 v 11:01

POZDRAVUJEM

NECHCEM VAS STRASIT ALE,

NA VASOM MIESTE BY SOM ESTE ASI TROCHU PRISETRIL PO PRIPADE DORIESIL DALSI ZDROJ PENAZI LEBO MAM VAZNE OBAVY ZE PRI SUME PENAZI KTORE STE SPOMINALI /A ROZSAHU PRAC KTORE NIE CHCETE, ALE MUSITE SPRAVIT/ VAM OSTANE NEOBYVATELNA HRUBA STAVBA NULOVY UCET A KOPEC PROBLEMOV... PROSTE SI TO PROSIM NAJPRV OZAJ DOBRE PREMYSLITE.

KAZDOPADNE VAM VELMI DRZIM PALCE /V DOBROM/ A VERIM ZE PRIBUDNU NEJAKE FOTO"S ZA POCHODU POCAS REKONSTRUKCIE. 

PEKNY DEN E.

• ▶ Odpovedať

• ‹ Predchádzajúce
• 1
• 2
• Nasledujúce ›
• Strana