Ak ma pamäť neklame, okres Šala patrí k 30 okresom Slovenska, kde výskyt rakoviny pľúc obyvateľstva je vyšší ako dvojnásobok Slovenského priemeru, to je viac ako 1:1000. Mapka ukazuje koeficient rizika ochorenia smrteľnou rakovinou pľúc, podla administratívneho členenia Slovenska v roku 2010. My v Združení pre reguláciu rizika z radónu sme presvedčení, že príčinou tohto stavu nie je fajčenie obyvateľov ale radón v interiéroch domov.

70-té roky som spomenul v diskusnom príspevku 1000+1 rád. V tom čase sa už bežne používali základové platne, odliate ako výplňová konštrukcia medzi základové pásy. Dokonca sa odporúčalo vytvoriť dilatačné medzery medzi základovým pásom a platňou. Pre ochranu pred prenikaním radónu z podložia do interiéru to má vážne dôsledky.

Štrbina medzi základovým pásom a platňou, ktorá vznikne zmrštením betónu pri tuhnutí má zvyčajne hrúbku 3 – 4 mm. Tým sa pri miestnosti 5×4m vytvorí kanál o prierezu 6,5 cm2 ktorým konvektívne prúdi do interiéru pôdny plyn s obsahom radónu povedzme 10 – 50 kBq na meter kubický. V oblastiach s náplavovým podložím sú základové pôdy obyčajne veľmi priepustné pre plyny.

Renovácia starého domu je vždy príležitosť popasovať sa s interiérovým radónom. V príspevku slovo radón nezaznelo ani jedenkrát a pritom, zdravé bytové ovzdušie, to je maximálne 60 Bq radónu na kubický meter.

Preto odporúčam Hučkovcom zo Šale, aby kontaktovali Združenie pre reguláciu rizika z radónu, a požiadali o integrálne dozimetre radónu na 1/2 ročné monitorovanie ich renovovaného domu, aby mali istotu, že ich modernizované bývanie je skutočne zdraviu neškodné, lebo na Slovensku sa ešte na nebezpečné účinky radónu veľmi nehľadí.