Západoeurópske krajiny spotrebujú väčší podiel energie na komerčné a verejné služby, zatiaľ čo krajiny *CEE-6 majú tendenciu využívať viac energií v domácnostiach.

Štruktúra spotreby energie v krajinách CCE-6 bude mať vplyv na realitný sektor, ktorý bude v najbližších mesiacoch s veľkou pravdepodobnosťou zasiahnutý energetickou krízou.

K rozdielom medzi regiónom strednej a východnej Európy a štátmi západnej Európy prispievajú faktory ako koncentrácia obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, nižšie stavebné štandardy a ekonomika, ktorá sa menej orientuje na služby, odhaľuje správa spoločnosti Colliers s názvom "The Journey Towards ESG Compliance 2022/2023". (Cesta k dodržiavaniu predpisov ESG 2022/2023 – preklad pre redakcie)

Silviu Pop, riaditeľ Colliers pre prieskum regiónu CEE & Rumunsko, vysvetľuje: „Pri vyhodnocovaní potenciálnych rizík energetickej krízy a ich vplyvu na realitný sektor možno v celej strednej a východnej Európe stále badať pozostatky komunistického režimu, takže pohľad na štruktúru a vzorce spotreby energie môže niečo naznačovať. Každá krajina má svoj vlastný súbor špecifických výziev, ktorých riešenie si vyžaduje komplexné verejné politiky. A v niektorých aspektoch si krajiny v rámci skupiny CEE-6 nemôžu byť viac vzdialenejšie. Skutočne dôležitými ukazovateľmi sú spotreba energie na obyvateľa a energetická náročnosť, pričom tá je definovaná pomerom medzi jednotkami energie potrebnými na vytvorenie jednotky HDP.“

Česká republika má energeticky pomerne náročné hospodárstvo, a to tak v nominálnom, ako aj v reálnom vyjadrení. Bulharsko, Maďarsko a Poľsko však majú pomerne nízku úroveň spotreby energie na obyvateľa. Poľsko a Maďarsko dosahujú oveľa nižšiu úroveň spotreby energie na obyvateľa ako Česko (približne o 30 %), ale na druhej strane sa zdá, že s energiou, ktorú spotrebujú, sú menej produktívne.

Štruktúra spotreby energie odráža heterogenitu krajín CEE - 6

Pri pohľade na štruktúru spotreby energie v Európskej únii a pri jej porovnaní so šiestimi krajinami, ktorými sa zaoberá táto správa, tvoria tieto krajiny pomerne heterogénnu skupinu. Je to vzhľadom na ich odlišnú ekonomickú štruktúru, ako aj na skutočnosť, že krajiny sa nachádzajú v rôznych momentoch svojej ekonomickej konvergencie na západoeurópsku úroveň. Ak spriemerujeme situáciu medzi krajinami CEE-6 a porovnáme údaje s eurozónou, môžeme povedať, že západoeurópske krajiny spotrebúvajú väčší podiel energie na komerčné a verejné služby, zatiaľ čo východoeurópske štáty majú tendenciu využívať viac energie v domácnostiach a v menšej miere vo svojom priemysle.

Hospodársky rozvoj a industrializácia sú hlavnými ukazovateľmi spotreby energie

Rumunsko má najnižšiu úroveň spotreby energie v EÚ, pričom väčšina zvyšných štátov CEE-6 sa tiež nachádza v spodnej časti rebríčka. Je to pravdepodobne znak menšieho stupňa hospodárskeho rozvoja a industrializácie. Na opačnom konci rebríčka naznačuje Česká republika iný trend. Česká republika má siedmu najväčšiu spotrebu energie na obyvateľa v EÚ, viac ako dvojnásobnú v porovnaní s Rumunskom. Tento trend pravdepodobne podčiarkuje silná priemyselná základňa krajiny. Všetky ostatné krajiny CEE-6 sa nachádzajú niekde uprostred.

Silviu Pop vysvetľuje: „Slovensko a Rumunsko majú najmenší podiel mestského obyvateľstva takmer v celej Európe (približne 54 %), pričom Poľsko nie je ďaleko pred nimi s 60 %, pričom západná Európa má viac ako 80 %. Dalo by sa tvrdiť, že účinnosť distribúcie tepla a elektriny výrazne klesá, keď je rozložená na väčšom území. Okrem toho je dosť možné, že stavebné normy začali len nedávno dobiehať západnú Európu. Keďže za nimi zaostávali mnoho desaťročí, to viedlo k historickým rozdielom v určitých aspektoch. Na záver, pokiaľ ide o vyšší podiel priemyselnej spotreby energie, súvisí to opäť so štruktúrou hospodárstva, keďže ekonomiky krajín CEE-6 sú menej orientované na služby ako západné krajiny, hoci tento rozdiel sa v rámci konvergenčného procesu zmenšuje.“

Obytné a priemyselné sektory s najvyššou spotrebou energie

Krajinám CEE-6 sa darí pomerne dobre v oblasti spotreby energie. Sú však oblasti, v ktorých zaostávajú. Niektoré sektory vykazujú vyššiu spotrebu energie ako tie rozvinutejšie, čo naznačuje určitý priestor na zlepšenie. To sa v mnohých krajinách týka najmä rezidenčného a priemyselného sektora. Medzi jednotlivými krajinami sú však veľké rozdiely, keďže napríklad Poľsko má tendenciu mať väčší podiel spotreby energie v poľnohospodárstve a doprave ako je v eurozóne, pričom má menší podiel spotreby v priemysle.

V súhrne, či už ste veriteľ, developer, vlastník alebo nájomca, táto správa má naznačiť to, akým spôsobom môžu certifikáty nehnuteľností pomôcť zmierniť niektoré riziká súčasnej energetickej krízy na vašej ceste k dodržiavaniu opatrení ESG. Konkrétnejšie podrobnosti vrátane prípadových štúdií nájdete v priloženej správe.

*Bulharsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko