Prehrievanie strešných konštrukcií začína byť fenoménom, ktorý je čím viac aktuálnejším. Vzhľadom na neustále otepľovanie našej planéty bývajú letné dni čoraz horúcejšie a zimy o to chladnejšie. Preto pri zatepľovaní konštrukcii stavieb je dôležitý správny vyber tepelnej izolácie, ktorá bude plniť svoju funkciu nielen v zime ale aj v lete. Pre zvýšenie komfortu bývania, zlepšenie teplotnej pohody v obydliach počas teplých niekedy skoro až tropických dní je výber kvalitnej tepelnej izolácie veľmi dôležitý.

 My sme  sa rozhodli v letných mesiacoch tohto roka navštíviť stavby našich zákazníkov a vybrali sme stavby p. Františka - rodinný dom typu bungalov, p. Ľudovíta a p. Janka - novostavba rodinného domu s podkrovím, a pani Evu - rekonštruovaný dom z 80.-tych rokov, ktorý je komplexne zateplený či už v strešnej konštrukcii alebo na fasáde s použitím CLIMATIZER-u  PLUS (pultová dvojplášťová strecha, odvetraná fasáda), ktorí už viac rokov bývajú s tepelnou izoláciou CLIMATIZER PLUS. Poprosili sme ich o skúsenosť s užívaním domu v tak kriticky vysokých teplotách, ktoré sa v lokalite Žilina tento rok pohybovali až k úrovni 37° C. Každá z uvedených typov stavieb je samozrejme zaťažovaná sálavým teplom podľa jej typu ako aj spôsob tienenia výplňových častí u týchto spomenutých stavieb. Každý zo spomenutých navštívených zákazníkov nám vyslovil spokojnosť komfortu bývania aj pri takýchto extrémnych teplotách. Samozrejme je to len "časť" lakmusového papierika z realizácie dnes už tisícov stavieb v rámci Slovenska.

Fotky stavieb, ktoré boli navštívené a samozrejme sú zateplené tepelnou izoláciou CLIMATIZER PLUS.

Tepelná izolácia CLIMATIZER PLUS spraví „dobrú“ službu nielen v zime ale aj v lete tým, že "ochladí Vašu konštrukciu". Je to vďaka „atómovej veličine“ merná tepelná kapacita tzn. cca dvojnásobnej tepelnej zotrvačnosti oproti iným izoláciám, po slovensky povedané: významne zníži prienik tepla – táto hodnota pre tepelnú izoláciu CLIMATIZER PLUS je C = 2.020 J/ (kg.K), zatiaľ jediná pre tento typ tepelnej izolácie.

Z praktických skúseností a realizácií môžme povedať, že dodatočné doplnenie CLIMATIZER-u PLUS je pomerne jednoduché pre stavby či už s vetranou pultovou strechou s možnosťou vstupu do tohto medziplášťa ako aj stavby typu bungalov. Máme zákazníkov s plechovými krytinami, ktoré sú výrazne náchylné na odvod sálavého tepla či už sa jedná o klasický plech, medený plech prípadne Rheinzink. Pokiaľ tieto stavby majú tepelný izolant náchylný na prehriatie napríklad minerálna izolácia, je možné na túto izoláciu aplikovať vrstvu CLIMATIZER-u PLUS (pokiaľ to dovolia priestorové podmienky). Pri podkroviach je už toto trošku zložitejšie, avšak tiež máme realizácie, kde prácne zákazník vytiahne zo šikmých častí podkrovia stávajúcu izoláciu a následne nafúkame CLIMATIZER PLUS. Reálne sa stretávame s kladnou spätnou odozvou až po situáciu vypnutia klimatizačnej jednotky, ktorá danú stavbu rodinného domu chladila.

Samozrejme platí pravidlo správneho tienenia výplňových častí - okien, ideálne z exteriéru ako aj ranné vyvetranie a rozumné nakladanie s "uloženým" chladným vzduchom v stavbe počas spomínaných extrémnych teplôt.

No a prečo to takto je? Môžeme siahnuť pre podrobnejšie vysvetlenie:

Pre kvalitu bývania je dôležité, aby v dome počas leta prudko nekolísali teploty a neprehrieval sa. To, že dom dobre zaizolujeme akoukoľvek tepelnou izoláciou s porovnateľným tepelným odporom, funguje výborne v zime. V lete toto ale nestačí.

Prečo je v tom rozdiel?

V zime sa v dome kúri a vykurovací systém dokáže flexibilne reagovať.  Ak je von „menej zima“ kúri menej. Ak je zima väčšia prikúri viac. Regulácia kúrenia sa snaží teplotu držať na stále konštantnej teplote.

Za predpokladu, že v dome nechceme klímu a chladenie, situácia sa v lete zmení. Vnútri domu nemáme teda flexibilný systém, ktorý reaguje na výkyvy teplôt v exteriéri. Cez deň teplota vonku stúpa aj cez 30 stupňov a v noci zase klesá… Klíma by toto samozrejme riešila, ale nepovažujem to za zdravé a ani ekonomické riešenie. Hlavne pri bežnej drevostavbe alebo podkrovnom priestore bez akumulačnej masy môže byť toto problém a dom
sa môže prehrievať.

Ako si teda pomôcť?

Výberom vhodných materiálov v obvodovej konštrukcii, cez ktorú sa do domu teplo snaží dostať.
V drevostavbe a aj v podkroviach murovaných domov sú skladbách konštrukcií zastúpené hlavne tepelné izolácie medzi drevenými hranolmi. A medzi izoláciami sú značné rozdiely. Bežne sa posudzujú podľa parametru súčiniteľ tepelnej vodivosti λ , ktorého jednotka je W/(m.K). Udáva ju každý výrobca tepelnej izolácie ako hlavný parameter. Čím je toto číslo nižšie, tým izolácia lepšie v zime izoluje.

 Pre predstavu uvádzam príklady:

•  Penový polystyrén (λ = 0,035 – 0,040 W/(m. K))
• Minerálna vlna (λ = 0,032 – 0,05 W/(m. K))
• Drevovláknitá izolácia (λ = 0,038 – 0,05 W/(m. K))
• Konopná izolácia (λ = 0,035 – 0,050 W/(m. K))
• Ovčia vlna (λ = zhruba 0,04 W/(m. K))
• Celulózová izolácia (λ = zhruba 0,04 W/(m. K))

Ako vidíte, rozdiely v λ nie sú veľké a pri rovnakej hrúbke sú všetky izolácie spomenuté v zozname v zime z hľadiska spotreby energie na vykurovanie v podstate porovnateľné.

Jednotlivé izolácie majú ale aj iné vlastnosti, ktoré sú síce v katalógoch výrobcov možno spomenuté, ale laik si ich do súvisu s letným prehrievaním nedá.

Z veličín, ktoré sa používajú v stavebnej fyzike, má najlepšiu vypovedaciu schopnosť fázový posun teplotného kmitu. Ten vyjadruje čas, za ktorý prejde amplitúda teplotného kmitu z jednej strany konštrukcie na druhú. Popisuje teda dynamické chovanie sa konštrukcie. To je oficiálna definícia … a ak nie ste zdatný vo fyzike, asi vám táto definícia nepomohla.

Takže to teraz skúsim vysvetliť „polopate“. Predstavte si, že ráno zasvieti na stenu slnko, a bude na ňu „pražiť“ celý deň. Stena sa zahrieva a prenáša postupne teplo do interiéru. V momente, keď sa dostane toto teplo do domu, dom sa začne prehrievať. Preto čím neskôr stena takto prepustí teplo dovnútra, tým lepšie. Ideálny stav je taký, že teplu trvá táto cesta konštrukciou tak dlho, až sa skončí deň. Potom príde večer a vzduch sa vonku začne schladzovať. Keďže teplo ide vždy do chladu, jeho tok sa otočí v stene a pôjde naspať von. Do domu sa teda ani nedostane. Toto je dlhý fázový posun.


Pre dosiahnutie dlhého fázového posunu je teda dôležité teplo niekde zdržať – uložiť do hmoty, aby neprešlo do interiéru. A čím viac tepla dokážeme uložiť, tým lepšie.

Pre dlhý fázový posun sú preto podstatné akumulačné schopnosti izolácií. Akumulácia tepla je práve to, čo robí rozdiel medzi izoláciami.

Koľko tepla dokáže uskladniť rovnaká hrúbka izolácie závisí od jej hustoty (koľko váži jeden kubický meter) a mernej tepelnej kapacity (koľko tepla dokáže kilo tohto materiálu uskladniť).

Pre lepšiu predstavu uvádzam výber niekoľkých materiálov použiteľných do podkrovia.

Vidíte, že medzi minerálnou vlnou a drevovláknitou doskou je značný rozdiel. Drevovláknitá doska dokáže uskladniť skoro 24 x viac tepla ako minerálna vlna.

Drevovláknité dosky majú fázový posun 7-13 hodín, pričom  iné izolačné materiály majú okolo 3-4 hodín.

Samozrejme aj medzi samotnými minerálnymi vlnami sú ešte rozdiely podľa účelu použitia. Trebárs fasádne zateplenie je hutnejšie a ťažšie ako zateplenie do podkrovia.

Moje odporučenie na záver: Pri výbere izolácie sa často pozerá na cenu. Zvážte ale na prvý pohľad aj drahšie izolácie, pretože ponúkajú ďalšiu pridanú hodnotu. Ak zvažujete napríklad chladenie v dome, a vďaka týmto izoláciám by to nebolo potrebné, celková finančná bilancia môže byť dokonca priaznivejšia.

Zdroj:http://blog.zdravydom.sk/fazovy-posun/

Vždy tie najčerstvejšie aktuality z diania okolo celulozovej izolácie CLIMATIZER PLUS nájdete aj na:

vuno.sk alebo na facebook.com/climatizer plus