Z veľkého množstva potreby riešenia dodatočného zateplenia patrí aj prípad riešenia izolácií stropných konštrukcií na rodinných domoch z obdobia 50. – 60.tych rokov. Stropy boli riešené trámovou konštrukciou, ktorá bola zo strany interiéru obitá riedkym debnením, na ktoré sa pribíjal rákos a následne omietal omietkovou hmotou. Zo strany exteriéru (povaly) sa tieto hrady opäť uzatvorili drevených debnením a vo väčšine prípadov na toto debnenie sa vykonal tzv. škvárový poter. Myšlienka vtedajších staviteľov bola taká, že vzniknutá vzduchová medzera bude v podstate pôsobiť ako izolačná vrstva. Niektoré tieto tzv. „šťukátorové stropy“ mali vyústenie tejto vzduchovej medzery do obvodovej časti domu, ktorý slúžil k vetraniu tohoto stropu.

Vráťme sa k myšlienke vzduch ako izolant. V takejto konštrukcii, v ktorej boli použité relatívne vhodné stavebné paropriepustné materiály, zabezpečovali výmenu teplého a chladného vzduchu, pričom samozrejme dochádzalo k tomuto javu a pohybu vzduchu vo vzniknutej dutine.  Týmto vzniká nadmerné ochladzovanie takto vytvorenej stropnej konštrukcie. Z pohľadu na takéto rodinné domy ako celok sa dá povedať a neproporčnosti medzi obvodovou a stropnou konštrukciou z hľadiska úniku tepla.

S riešením tohto problému sa stretávame ešte v období konca šesťdesiatych rokov, kedy boli niektoré stropy s takouto dutinou počas výstavby vypĺňané prírodnými materiálmi napr. piliny premiešané vápnom, plevy premiešané vápnom, popolom. Stavitelia sa snažili zatepliť stropnú konštrukciu a zamedziť výmene chladného a teplého vzduchu. Týchto stavieb je však  menšie množstvo a prevažujú stavby so stávajúcou dutinou v stropnej konštrukcii.

V sedemdesiatych rokoch prichádzajú tepelné izolácie na báze celulózových vlákien ako aj technológie pre aplikáciu takýchto celulózových tepelných izolácií. Ich aplikácia má veľmi významný podiel aj v riešení dodatočných tepelných izolácií.  Opäť sú to prírodné materiály, ktorých výroba je zabezpečovaná tak, aby spĺňali náročné požiadavky, ktoré sú kladené na tepelné izolácie. Dodatočná tepelná izolácia „šťukátorových stropov“ „fúkanou“ celulózovou tepelnou izoláciou spočíva v tom, že na stropnej konštrukcii sa vytvoria aplikačné otvory, prípadne sa uvoľní záklopová doska tak, aby bol prístup s aplikačnou hadicou do izolovaného priestoru. Od roku 1990 je tento materiál bežne dostupný aj na Slovensku. „Fúkaná“ celulózová tepelná izolácia CLIMATIZER PLUS je vláknitá, balená do polyetylénových vriec a je určená na spracovanie v špecializovaných stavebných firmách, ktoré vlastnia strojové zariadenia, potrebné na uloženie izolácie do stavby. Doprava materiálu sa vykonáva pneumaticky, čím sa výrazne obmedzuje ručná manipulácia s materiálom na stavenisku. Takýto spôsob práce umožňuje uloženie izolácie bez chybných spojov a s veľmi dobrou priľnavosťou v detailoch.

Počítačom riadená výrobná technológia celulózovej „fúkanej“ tepelnej izolácie je v súčasnosti najmodernejšou svojho druhu i vo svetovom meradle. Vo výrobe bol zavedený systém riadenia kvality ISO 9001:2001, ktorý je zárukou stabilne vysokej kvality výrobku. Spĺňa aj náročné kritériá ochrany životného prostredia. Na základe testov vykonaných príslušnými štátnymi skúšobňami bola tepelnej izolácii CLIMATIZER PLUS prepožičaná ochranná známka „ekologický šetrný výrobok“ 01-01. Tento pravidelne certifikovaný materiál je biologicky odbúrateľný. Vzhľadom na zjednotenie právnych a správnych predpisov členských krajín Európskej únie výrobca požiadal o udelenie Európskej technickej atestácie pre tepelnú izoláciu CLIMATIZER PLUS. Výsledkom je, že zatiaľ ako jedinej fúkanej tepelnej izolácii v Čechách a na Slovensku jej bol pridelený európsky atest s CE označením.  Tento Európsky atest vydal Nemecký inštitút stavebnej techniky v Berlíne dňa 18.4.2006 na základe odsúhlasených údajov a informácií, ktoré sú v ňom uložené a slúžia k identifikácii a posúdení hodnoteného výrobku. Vydaním tohto certifikátu boli potvrdené deklarované kvalitné vlastnosti výrobku a jeho akceptovanie v rámci Európskej únie.