Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje pred hlukom na školách a považuje za kľúčové riešenie akustickej pohody. Očakáva totiž, že sa počet mladých ľudí vo veku 12 až 35 rokov s čiastočnou alebo úplnou stratou sluchu zvýši do roku 2050 celosvetovo až o 67% na 2,5 miliárd. A to je veľký problém.

 

Našťastie preč sú už časy, kedy sa rekonštrukcia škôl rovnala výmene okien, či oprave strechy a vykurovania. Po vzore škandinávskych krajín aj u nás rastie záujem škôl o také prvky rekonštrukcie, ktoré vytvárajú v školách kvalitnejšie akustické prostredie. Potvrdzujú to aj štatistiky spoločnosti Ecophon, odborníka na priestorovú akustiku. Kým v minulých rokoch bol záujem škôl na Slovensku marginálny, tento rok rastie o desiatky percent.

 

„Najčastejším dôvodom, prečo sa na nás školy a materské škôlky obracajú je, že počuli alebo čítali o pozitívnom vplyve ticha na zdravie a psychiku. V súčasnej napätej pandemickej situácii, ktorá kladie zvýšené nároky na psychiku detí aj dospelých sa táto téma dostáva do popredia,“ potvrdzuje Peter Petraško z Ecophonu. Dodáva, že doterajšie merania úrovne hluku na slovenských školách potvrdzujú nadmerné hodnoty, predovšetkým v parametroch času dozvuku, trepotavej ozvene a zhoršenej úrovne zrozumiteľnosti reči.

 

Medzi progresívne školy patrí aj Súkromná základná škola FELIX v Bratislave, ktorá si od akustických stropov sľubuje väčšiu psychickú aj fyzickú pohodu pre deti aj personál a celkovo kvalitnejšie prostredie pre prácu.Sekundárne vnímame, že odhlučnenie prispeje aj k znižovaniu pravdepodobnosti a intenzity výskytu špecifických porúch správania a učenia, na ktoré má hluk posilňujúci účinok,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky školy Eva Ščerbová.

 

Z výsledkov výskumu vyplýva, že priemerná hladina hluku dosahuje v triedach vyššiu hodnotu ako na vonkajších detských ihriskách, niektoré dokonca prekonávajú aj hustú cestnú premávku (75 dB). Ešte horšie sú na tom školské chodby a jedálne, ktoré sa približovali k úrovniam vyše 80 dB, čo je hluk, ktorý vydáva cirkulárka na drevo zo vzdialenosti 10 metrov. Hluk nad 65dB pritom môže byť už nebezpečný, obzvlášť ak je takejto úrovni človek vystavený dlhodobo. „Pôsobí totiž ako stresor, ktorý vyvoláva stresovú reakciu organizmu. Pod vplyvom hluku tak môžu vznikať reakcie v psychickej a neurovegetatívnej oblasti, napríklad môže dôjsť k zmenám krvného tlaku, pulzu či dychovej frekvencie, zmenám v tráviacom trakte, vo vylučovaní hormónov, k vzniku hypertenzie, neuroticizmu a mnohým ďalším zdravotným problémom,“ vysvetľuje profesorka MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., prednostka Ústavu hygieny LF UK.

 

Podľa štúdií môže mať hluk negatívny vplyv aj na dosahované študijné výsledky, a to najmä z jazykov, vrátane materinského a matematiky. „Naše výskumy a merania cez štandardizované testy potvrdili, že žiaci majú pri vyššom hluku problém najmä s pochopením čítaného textu. Bežná vrava v triede s priemernou hlasitosťou 65 dB má výrazný negatívny vplyv na slovné úlohy, počítanie a rýchlosť odpovedania na otázky“, vysvetľuje Peter Petraško. V dôsledku dobrej akustiky sa podľa ďalšej štúdie naopak zlepšili výsledky testov u študentov o 4 až 7%, zlepšila sa spolupráca a sústredenosť, čo viedlo aj k menšej únave.

 

Zvýšiť kvalitu priestorov pre žiakov aj pedagógov sa rozhodla aj Súkromná spojená škola v Prievidzi. V prvom kroku sa zamerajú na jednu z najhlučnejších častí školy – jedáleň, ktorá má podľa školy až katastrofálnu akustiku. „Sľubujeme si od toho výrazne príjemnejšiu atmosféru pre trávenie času pri obede, ktorý je pre deti zároveň relaxom,“ hovorí Gabriela Bálintová, riaditeľka školy. Naopak, v pilotných triedach, kde už majú nainštalovaný akustický strop, boli hlavnou motiváciou znížiť hluk a skvalitniť komunikáciu medzi deťmi a učiteľmi.

 

„Bojovať“ s akusticky náročným prostredím v podobe hluku, ozveny, následnej únavy detí aj personálu sa rozhodla aj BESST Anglicko-slovenská bilingválna škola v Trnave. „Od akustického zásahu v jedálni očakávame, že zamestnanci aj študenti sa v pokoji najedia, dozor bude bez obáv, ľudia sa budú môcť medzi sebou v kľude rozprávať a baviť normálnym hlasom. Očakávame, že deti budú pokojnejšie, tichšie, disciplinovanejšie a nebudú musieť zvyšovať hlas,“ hovorí Lucia Naďová, manažérka pre stravovanie. V učebniach pomáha lepšia akustika efektívnejšej skupinovej práci, výuke s menej opakovaní a celkovo nižšej stresovej záťaži pre učiteľov.

 

Problémy s nadmerným hlukom v školských priestoroch je možné zmierniť úpravou akustických podmienok, pričom aj malé zníženie úrovne hluku môže priniesť veľký efekt. „Napríklad montážou vysoko absorpčného stropu dokážeme znížiť vnímanie hladiny hluku o polovicu. To výrazne mení situáciu v triede. Nakoľko je všetkých počuť a rozumieť bez toho, aby museli zvyšovať hlas, študenti a učitelia začnú hovoriť tichšie a celkovo sa hlasitosť zníži o 10 dB,“ vysvetľuje odborník na akustické riešenia. Verí, že v ďalšom období sa budú tomuto problému venovať aj ostatné školy, nakoľko ide doslovne o zdravie detí.

 

 

Zobrazenia: 31

© 2022  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby