Európska komisia (EK) vo svojom novom Akčnom pláne pre elektrifikáciu posilňuje úlohu chladenia ako nástroja, ktorý má budovám pomôcť zvládať vlny horúčav. Pritom sa chce oprieť o výrazne rýchlejšie rozširovanie tepelných čerpadiel: ich ročný počet inštalácií v EÚ má do roku 2030 vzrásť z 2,4 na približne 4 milióny. Pre SR, kde sa technické systémy budov tradične navrhujú predovšetkým s ohľadom na zimnú prevádzku, to znamená zmenu prístupu. Vykurovanie a chladenie bude nutné stále častejšie plánovať ako jeden celoročný systém.

Európska komisia zverejnila svoj Akčný plán pre elektrifikáciu. V oblasti budov dokument spája rýchlejší prechod od fosílnych zdrojov s potrebou lepšie zvládať rastúce letné teploty. Pri tepelných čerpadlách preto okrem vykurovania a ohrevu vody zdôrazňuje tiež schopnosť účinne chladiť a prispievať k odolnosti budov počas dlhších a intenzívnejších vĺn horúčav. Členské štáty zároveň vyzýva, aby ich podporu zohľadňovali vo svojich plánoch adaptácie na zmenu klímy.

"Chladenie sa posúva z kategórie dodatočného komfortu do strategického plánovania budov. Pre európsky trh v rátane slovenského je tento vývoj dôležitý najmä preto, že vykurovanie a ochrana pred letným prehrievaním sa pri mnohých objektoch stále riešia oddelene. Nový prístup naopak smeruje k systémom, ktoré zaistia celoročnú prevádzku a riadia spotrebu podľa skutočných potrieb budov," vysvetľuje Enrique Vilamitjana, generálny riaditel Panasonic Heating & Cooling Solutions Europe.

Rast trhu preverí kapacity celého odvetvia

Širšia rola tepelných čerpadiel je súčasťou celkového posunu k elektrifikácii. Európska komisia chce do roku 2040 zvýšiť podiel elektriny na konečnej spotrebe energie v EÚ na indikatívnych 46 percent. V budovách k tomu má prispieť zvýšenie ročného počtu inštalovaných tepelných čerpadiel z 2,4 milióna v roku 2025 na približne 4 milióny v roku 2030.

"Rast o dve tretiny počas piatich rokov preverí celé odvetvie. Nestačí iba vyrobiť a dodať viac zariadení. Každá inštalácia vyžaduje kvalitný návrh, správnu montáž a následný servis. Slovenský trh preto bude potrebovať dostatočný počet kvalifikovaných projektantov, montážnych firiem a servisných technikov," hovorí Marek Hvozdík, hlavný zástupca spoločnosti Panasonic na Slovensku, a dodáva: „Naša firma je na očakávaný rast trhu pripravená, a to z pohľadu produktového portfólia aj kapacít potrebných na uspokojenie rastúceho dopytu.“

Celoročná prevádzka mení ekonomiku budov

Rýchlejšie rozširovanie tepelných čerpadiel bude závisieť aj od ich ekonomiky. Podľa Európskej komisie môže prechod z plynového kotla na tepelné čerpadlo znížiť výdavky domácnosti na vykurovanie o 20 až viac ako 60 %.“ Konkrétny výsledok sa líši podľa stavu budovy, cien energií, spôsobu prevádzky a kvality návrhu a inštalácie.

"Ak rovnaké zariadenie zabezpečuje vykurovanie aj letné chladenie, je nutné jeho ekonomiku posudzovať za celý rok, nielen podľa zimnej spotreby. Pre developerov, vlastníkov budov a facility manažérov to znamená plánovať oba režimy ako jeden celok. Okrem výkonu a obstarávacej ceny preto porastie význam celoročnej účinnosti a inteligentného riadenia," vysvetľuje Hvozdík.

Nadväzujúce kroky Európskej komisie sa majú zaoberať práve obstarávacími nákladmi a ďalším rozvojom trhu. Akčný plán počíta so samostatným plánom pre vykurovanie a chladenie a do roku 2027 chce Komisia posúdiť aj možnosti, ako zmenšiť cenový rozdiel medzi tepelnými čerpadlami a fosílnymi kotlami.

"Pre slovenský trh bude kľúčové, ako sa tieto kroky premietnu do podmienok pre investície, výstavbu a renovácie. Tie ovplyvnia tempo rozvoja tepelných čerpadiel aj začleňovanie chladenia do energetických riešení budov," uzatvára Hvozdík