Akustické merania pre zhodnotenie priestorovej akustiky sú v zahraničí pri nových výstavbách či rekonštrukciách úplne bežné a v prípade verejných budov, akými sú napríklad školy či nemocnice, dokonca povinné. Tieto budovy totiž musia spĺňať záväzné normy, ktoré predpisujú v závislosti od účelu využívania budovy najvyššie prípustné hodnoty času dozvuku či požiadavky na zrozumiteľnosť reči.

Ako je to na Slovensku?

Akustické merania a následné návrhy na akustické úpravy s cieľom dosiahnuť zvukovú pohodu priestoru sú u nás zatiaľ dobrovoľné. „Na Slovensku majú zatiaľ príslušné normy len odporúčací charakter, čo je škoda tak pre deti, učiteľov, ako aj pacientov a personál nemocníc,“ hovorí akustik Matej Žák zo spoločnosti AkuDesign s.r.o.. Zároveň však verí, že v priebehu niekoľkých rokov sa situácia zmení aj u nás a priestorová akustika bude pri výstavbe či rekonštrukcii budov rovnako dôležitá ako výber okien, úspora energií alebo tepelný komfort.

Hoci na Slovensku záväznú normu zatiaľ nemáme, pribúda zriaďovateľov a riaditeľov škôl a nemocníc, ktorí chcú pri rekonštrukcii urobiť viac ako „len“ vymeniť okná, zatepliť či vymeniť rozvody, hoci všetky tieto práce sú dôležité. „Nepresvedčia ich ani tak štúdie o vplyve hluku na fyzické či mentálne zdravie, či na študijné výsledky žiakov, ale hlavne to, keď ten rozdiel „zažijú“ na vlastné uši. Dokonca ten rozdiel medzi stavom pred a po počujú aj deti v školách, ktoré hovoria, že sa ľahšie sústreďujú, či pacienti, ktorí si pochvaľujú kvalitnejší odpočinok kľúčový pre regeneráciu,“ dodáva odborník na akustické riešenia spoločnosti Ecophon Peter Petraško.

Čo ukáže akustické meranie?

Meranie priestorovej akustiky ukáže všetky problémy v miestnosti z pohľadu akustiky. „Zmapuje čas dozvuku, zrozumiteľnosť reči a iné parametre, ktoré sú pre akustickú pohodu kľúčové. Merania slúžia k tomu, aby sme vedeli navrhnúť akustické úpravy tak z pohľadu typu, kvality, ako aj množstva materiálu. Hoci by sa to mohlo javiť ako dobré riešenie, viac absorpčného materiálu nie je vždy tá správna voľba,“ hovorí Matej Žák.

Meranie napomôže aj tomu, aby ste sa dokázali lepšie rozhodnúť, ako efektívnejšie minúť svoj obmedzený rozpočet na rekonštrukciu, aby ste neurobili len zmenu takpovediac naoko, ale takú, ktorá reálne pomôže užívateľom budov. „V prípade, že je projekt ešte len v štádiu plánovania, je možné navrhnúť každú miestnosť tak, aby sme dosiahli ideálne akustické podmienky. K tomu slúžia 3D akustické modely. Rovnako vieme klientovi prostredníctvom nahrávok hudby či hovoreného slova ukázať, ako to môže v hotovej stavbe znieť,“ dodáva akustik. 

Jednou z prvých slovenských lastovičiek je Spojená škola na Mokrohájskej ulici v Bratislave

Ani táto škola sa, žiaľ, nevymyká slovenskému štandardu, čo sa týka hlučnosti škôl. Merania ukázali vysoký čas dozvuku, obzvlášť na nízkych frekvenciách, ako aj nízku úroveň zrozumiteľnosti reči. „Ide o deti so špeciálnymi potrebami, preto je úprava priestorovej akustiky obzvlášť dôležitá. Merania a následný návrh potvrdili, že inštaláciou akustického stropu vieme znížiť čas dozvuku de facto na polovicu a urobiť tak z triedy miesto, kde sa učiteľom príjemne vyučuje a žiakom učí,“vysvetľuje Peter Petraško. Obdobne na tom boli aj Stredná zdravotnícka škola v Liptovskom Mikuláši, či cirkevná škola v Partizánskom, alebo nemocnice v Ľubovni, Galante či Bratislave, ktoré tiež patria medzi pionierov na Slovensku.   

Keď bude na Slovensku dostatok lastovičiek, bude zaujímavé uskutočniť štúdiu, ktorá zmapuje vplyv akustickej pohody v našich podmienkach. Zatiaľ sa môžeme oprieť aspoň o zahraničné štúdie, ktoré potvrdili, že:

• Vysoké hladiny hluku zhoršujú výsledky žiakov najmä z jazykov a matematiky. V dôsledku dobrej akustiky sa podľa ďalšej štúdie zlepšili výsledky testov u študentov o 4 až 7%, zlepšila sa spolupráca a sústredenosť, čo viedlo aj k menšej únave.
• Zvuková pohoda tiež zlepšuje čitateľskú gramotnosť. Existuje totiž vzťah medzi akustikou a plynulosťou v čítaní. Spája ich zrozumiteľnosť reči. Dobrá akustika v triedach zvýrazňuje tú časť reči, ktorú potrebujeme pre pochopenie textu najviac počuť. Ide napríklad o spoluhlásky s vyššou frekvenciou. Zrozumiteľnosť reči je potrebná k tomu, aby deti mohli získať nevyhnutné fonologické zručnosti potrebné neskôr pri čítaní.
• Podľa štúdie štokholmského Inštitútu pre výskum stresu, taká maličkosť ako inštalácia akustického stropu dokáže znížiť mieru vyrušovania až o 16% a stres o 11%.
• Podľa inej štúdie uskutočnenej na stovke pacientov s bolesťami hrudníka vo Švédsku, po uplynutí troch mesiacovpotrebovalo opakovanú hospitalizáciu o 56% menej pacientov z dobrého zvukového prostredia. U pacientov sa znížilo aj množstvo potrebných liekov, a to až o 67%.
• Akustická štúdia nemocnice Hvidovre potvrdila pokles rizika lekárskych pochybení po zlepšení akustických podmienok.
• Štúdia medicínskej univerzity Johna Hopkinsa dokázala, že každých 10 db straty sluchu zvyšuje u pacientov riziko, že sa u nich vyvinie demencia. Pravdepodobnosť takéhoto vývoja predstavuje podľa štúdie až 27%.
• V neposlednom rade vedci poukazujú aj na súvislosť medzi poškodením sluchu a depresiou. Podľa nich sú ľudia s poškodeným sluchom až štvornásobne náchylnejší k depresii v porovnaní s bežnou populáciou.