Neraz som sa v praxi stretol s človekom, ktorý mi povedal: „Keby som bol býval vedel, že som si mohol urobiť prípravu na solár, tak by som to určite urobil a nemusel by som teraz nič búrať ...ale nikto mi o tom nič nepovedal“. Rozhodol som sa teda, že vysvetlím základný zmysel celej predprípravy na solárny ohrev vody a to i napriek tomu, že mnohým stavebníkom sa celá záležitosť môže zdať banálna a úplne logická.

Ak ste sa vo svojom živote dostali do štádia, že máte na stole vyplnenú žiadosť o stavebné povolenie, začnite si (prosím) robiť dôkladnú teoretickú prípravu ...na všetko. Reálne som sa stretol s prípadom keď montér už stál v budúcej kúpeľni a až vtedy sa začínalo s metrom v ruke hľadať miesto pre umývadlo. Zo solárom je to však o čosi zložitejšie ako s umývadlom. V prvom rade treba dospieť k záveru či chcem solárny systém. Ak viem, že jednoznačne chcem alebo aspoň nevylučujem možnosť, že v budúcnosti takéto zariadenie budem chcieť, potom sa Vás predpríprava na solárny systém priamo dotýka. V čom teda spočíva?

1. Je potrebné nájsť miesto.
Solárny termický systém je ucelený súbor rôznych komponentov počnúc samotnými slnečnými kolektormi cez potrubnú trasu a nevyhnutné armatúry až po solárny bojler umiestnený obyčajne niekde v strojovni daného objektu. Začnime teda posledne spomenutou strojovňou. Až príliš veľa klientov mi hrdo ukazuje svoj dom a to v krásnom katalógu plnom nádherných farebných vizualizácií. Veľa z nich žiaľ už až po tom čo daný projekt kúpili. Na moju otázku: „A kde bude vlastne strojovňa?“, mi veľa z nich odpovedá protiotázkou: „Aká strojovňa?“ Už tu každému solaristovi začínajú nemalé problémy. V katalógových domoch proste nie sú žiadne strojovne! A ak sú, tak úplne minimalistické. Vo vizualizáciách sú totiž kotly zobrazené v kuchyniach a samozrejme bez žiadnych solárnych bojlerov. V tomto štádiu „stavby“ sa však po správne orientovanej diskusii ešte často dá urobiť nejaký kompromis a nájsť vhodné miesto pre solárny bojler a príslušenstvo solárneho systému. Treba zdôrazniť, že štandardný solárny systém pre potreby ohrevu vody má objem 300 litrov a solárny akumulačný zásobník pre potreby solárneho prikurovania je ešte väčší, často s objemom cez 500 litrov. Výška 300-litrového bojlera je v rozmedzí 1600-1800 mm. Iba na zvláštnu objednávku je možné zabezpečiť bojler s nižšou konštrukčnou výškou. Takýto bojler je kvôli teplotnej stratifikácii vody (teplotnému rozvrstveniu) vždy vertikálneho tvaru a stojí na vlastných nožičkách = nie je možné ho pripevniť na stenu. Jeho priemer je obyčajne 600 mm, prípadne o čosi viac. V neposlednom rade treba vziať v úvahu, že jeho hmotnosť bez vody je cez 120 kg a s vodu má teda viac ako 400 kg! Varujem teda pred strojovňami v podkrovných priestoroch. Odporúčam poradiť sa kvôli tejto veci radšej so statikom. Pred úmyslom zriadiť si strojovňu na poschodí odhováram i z iného dôvodu a to prípadnej havárie napr. prasknutie nejakej armatúry alebo zlyhanie poistného ventilu a pod. Vtedy sa môže stať, že celý objem bojlera Vám stečie až do Vašej obývačky, ktorá bude určite presne pod strojovňou (Murphyho zákony jednoducho nepustia).

2. Solárny bojler a kotol.
Možno z bodu č. 1 vo Vás ešte rezonuje slovné spojenie „solárny bojler“. Odpoveď na Vašu pomyselnú otázku je: Áno, solárny bojler musíte mať a akýkoľvek iný bez prívlastku „solárny“ je nevhodný. Solárny bojler má zvláštnu konštrukciu a umožňuje v jednom telese až tri spôsoby ohrevu vody: slnečnými kolektormi, kotlom a často i elektrickou špirálou. Solárny bojler je konštrukčne tak vyriešený, že „solárom“ ohrievate celý jeho objem (napr. 300 litrov), ale kotlom iba jeho vrchnú polovicu, často len okolo 130 litrov. Elektrická špirála je obyčajne chápaná iba ako doplnkový resp. záložný tepelný zdroj a je možné ju i dodatočne doinštalovať do stredných častí bojlera, čiže ňou viete ohrievať znovu iba polovicu celkového objemu. Týmto spôsobom je možné mať v spodných častiach bojlera úplne studenú vodu a na vrchu, kde je aj odber teplej vody môže byť voda i o teplote 60°C a pritom sa tieto vrstvy teplej a studenej vody vzájomne nepremiešajú. Takže z toho Vám vyplýva, že ak s kompletným solárom chcete ešte nejaký čas počkať, takýto bojler bude vhodný pre neskoršie dopojenie slnečných kolektorov a dovtedy sa nemusíte ani báť, že by ste kvôli tomu museli zohrievať kotlom veľké objemy vody. Upozorňujem na to preto, že Váš kúrenár Vám môže ponúkať kotol so vstavaným (zabudovaným) bojlerom alebo malým cca 100-120 litrovým externým bojlerom, na ktorý by ste však slnečné kolektory nevedeli napojiť – nemá totiž integrovaný výmenník pre solárny okruh. Taktiež je veľmi, ale veľmi nevhodný kotol, ktorý vie iba prietokovým spôsobom ohrievať TÚV.

3. Potrubná trasa.
Solárny systém ohrieva vodu na kvapalinovej báze, preto nestačí mať iba kolektory na streche domu, ale od týchto kolektorov musí byť zvedená i dvojica potrubia a to až do strojovne, kde sa napojí na solárny bojler. Na toto potrubie treba myslieť radšej skôr ako neskôr. Nie je totiž jednoduché nájsť preň vhodné miesto keď je už dom hotový, a naopak často sa dá toto potrubie dobre zamaskovať v štádiu hrubej stavby. Trubky pre solár nesmú byť plastové, ale kvôli vysokým teplotám, ktoré sa v kolektoroch môžu dosiahnuť musia byť buď medené alebo nerezové. Často sa používa priemer okolo 18-22 mm v závislosti od hydrauliky a počtu daných kolektorov. Taktiež toto potrubie nesmie byť izolované bežnou izoláciou, ale musí byť použitá vysokoteplotná solárna izolácia. Často sa pre tento účel používa syntetický kaučuk (EPDM izolácia) alebo minerálna vlna, ktorá však musí mať ochranu voči poveternostným vplyvom. Izolácia musí mať i dostatočnú hrúbku, v Nemecku napr. inú ako 2 cm hrubú izoláciu na solárnej potrubnej trase snáď ani nenájdete. Ú nás firmy často „šetria“, niekedy i kvôli „frflaniu“ samotného klienta, ale nedovoľte, aby Vám dali izoláciu tenšiu ako 1,2 cm. Len samotné izolované potrubie však nestačí. Potrebujete ešte k nemu pridať i kábel pre teplotné čidlo, ktoré bude merať teplotu v kolektoroch. Je lepšie ak by to bol tienený kábel, ale nie je to nutná podmienka, no každopádne musí mať aspoň dve „žily“.

4. Konštrukcia pre kolektory.
V podstate pre potreby základnej predprípravy na solárny systém stačí mať vyriešené vrchné tri body, ale ak už viete presne aký typ kolektorov a od ktorého výrobcu ich chcete mať je dobré nechať si nainštalovať na strechu už i kolektorovú konštrukciu – bez kolektorov. Slnečné kolektory totiž majú z hydraulického hľadiska v určitom mieste vstup a niekde je i potrubný výstup. Ak si nainštalujete konštrukciu pre konkrétny typ kolektorov, viete kde bude mať toto kolektorové pole vstup a kde bude jeho výstup a viete si takto dosť presne vyriešiť prestup potrubia cez strešný plášť. Pri dobrom rozmeraní bude potrubie na streche jednak pomerne málo viditeľné, ale hlavne je tu snaha mať čo najkratšiu časť potrubia v exteriéry kde je silnejšie ochladzované v porovnaní s potrubím už pod strechou. Ďalší dôvod je, že niektoré strešné krytiny vyžadujú zvláštne riešenie prestupného miesta. Napr. sú to plechové strešné krytiny, kedy sa v ranom štádiu budovania strechy dá v spolupráci so strechárskou firmou urobiť buď oplechovanie tohto prestupu alebo iným vhodným spôsobom zabezpečiť vodotesnosť strechy.

5. Zhrnutie.
Vlastniť solárny systém je dnes už normálna vec a preto tak ako počas budovania Vášho domu myslíte na to, že niekde v stenách musia byť vedené trubky vodovodného a vykurovacieho okruhu, tak je dobré myslieť i na to, že aj slnečné kolektory potrebujú mať svoje vlastné špecifické potrubie. To je možné tiež „zasekať“ do steny, ale aj s káblom a voľné konce trubiek nechať zablendovať aby sa do trubiek nedostali nečistoty. A hlavne myslite na to, že budete určite potrebovať solárny bojler, ktorý môže byť plnohodnotne používaný dlhú dobu i bez pripojenia na solárny okruh. Tento bojler je lepšie mať väčší ako menší a preto netreba zabúdať i na miesto kde bude umiestnený.