V systematike stavebného zákona je územné konanie obsiahnuté v prvej časti ôsmeho oddielu s názvom územné plánovanie a územné konanie, konkrétne § 32 až 42. Územné konanie upravuje podmienky a náležitosti územného plánovania a činností s ním súvisiacich a na ne nadväzujúcich. Územné konanie teda možno vymedziť ako určitý rozhodovací postup správneho orgánu, ktorého výsledkom je autoritatívne rozhodnutie o konkrétnom opatrení, ktoré sa má uskutočniť v danom území, resp. rozhodnutie o konkrétnom využití pozemku na daný účel. Je správnym konaním, v ktorom sa vydáva územné rozhodnutie.

Územné rozhodnutie je výsledkom územného konania, počas ktorého stavebný úrad v spolupráci s dotknutými orgánmi zabezpečí posúdenie navrhovanej stavby alebo činnosti z hľadiska jej prípustnosti v danom území. Účastníkmi územného konania sú:

-         navrhovateľ,

-         obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie, a

-         ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov

-         v územných konaniach s výnimkou konania o chránenom území sú účastníkmi aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté

-         účastníkmi nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

Umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia. Druhy územných rozhodnutí:

a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,

b) rozhodnutie o využívaní územia,

c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,

d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Územné konanie sa začína na návrh účastníka konania, ktorý musí mať písomnú formu alebo z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží potrebnou dokumentáciou a dokladmi. Stavebný úrad potom oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie. Zároveň upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní, inak že sa na ne neprihliadne. V územnom konaní teda platí koncentračná zásada. V prípade, ak je pre príslušné územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, ktorá poskytuje dostatočný podklad na územné rozhodnutie, môže stavebný úrad od ústneho konania upustiť. Stavebný úrad musí aj v tomto prípade poskytnúť účastníkom lehotu, nie kratšiu ako 7 dní na uplatnenie ich námietok, pričom rovnaká lehota sa vzťahuje a platí aj pre podanie stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy. Prezumpcia súhlasu sa uplatňuje v prípade, ak takýto orgán stanovisko v uvedenej lehote alebo na jeho žiadosť v predĺženej lehote nepodá, predpokladá sa, že so stavbou z hľadiska ním posudzovaných záujmov súhlasí. Podklady na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak neboli spracované, obstará stavebný úrad iné podklady. Po zabezpečení stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a ich súladu stavebný úrad posudzuje vyjadrenia účastníkov a ich prípadné námietky. Bez súhlasu vlastníka pozemku možno vydať rozhodnutie o umiestnení stavby alebo využití územia len v prípade, ak možno predmetný pozemok na navrhovaný účel vyvlastniť.

            V územnom rozhodnutí (§ 39) vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Predmetom seminárnej práce však je rozhodnutie o využívaní územia, ktoré upravuje § 39b. Rozhodnutím o využívaní územia:

-         sa povoľuje nové využívanie územia,

-         určujú sa jeho podmienky a

-         čas jeho platnosti.

V podmienkach nového využívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia požiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a určenia požiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene. Podmienkami rozhodnutia sa môže určiť aj kapacitná únosnosť využívania územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie kapacity.

Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na

a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie,

b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene, ak sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údržbu zelene,

c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,

d) delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom zóny, projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,

e) ťažobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Stavebný úrad môže v rozhodnutí o využívaní územia určiť, že sa upúšťa od povolenia terénnych úprav. Rozhodnutie o využívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba.

Územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia, pričom územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, tiež rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, sa oznámi verejnou vyhláškou.

Pokiaľ ide o platnosť tohto rozhodnutia, platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu. Rozhodnutie však nestráca platnosť, pokiaľ bola v uvedenej lehote podaná žiadosť o povolenie na terénne úpravy alebo sa začalo s využitím územia na určený cieľ. Je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov konania. Stavebný úrad môže z podnetu navrhovateľa alebo pri rozhodnutí, ktoré vydal z vlastného podnetu, nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, novým územným rozhodnutím, ak to umožňujú podklady na územné rozhodnutie alebo podmienky v území.

Kľúčové slová:

Rozhodnutie o využívaní územia. Územné konanie. Územné rozhodnutia.

Decision on land use. Territorial proceedings. Decisions of land-use.


Zdroje:

Novelizovaný stavebný zákon s aktualizovanými dôvodovými správami v úplnom znení (zák. č. 50/1976 Zb.)

http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/

Vrabko, Marián a kol.: Správne právo. Procesná časť. UK v Bratislave, Právnická fakulta, 2009

Autor : Karina Šándorová

Zdroj :www.pravnarevue.sk

Publikované so súhlasom autora