Občiansky zákonník v záujme nerušeného užívania nehnuteľností stanovuje obmedzenia vlastníka v §127, teda aby vlastník nehnuteľnosti mohol vykonávať svoje práva, musí strpieť určité obmedzenia v prospech výkonu tých istých práv vlastníka susednej nehnuteľnosti (týka sa to aj vecí hnuteľných). Toto ustanovenie vychádza z čl.11 Listiny základných práv a slobôd.

Občiansky zákonník, §127 znie:

(1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.  

            Toto ustanovenie upravuje vzťahy medzi susedmi pri výkone ich vlastníckeho práva. Avšak susedské právo neupravuje len vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností, ale upravuje aj vzťahy medzi vlastníkmi hnuteľných vecí (napr. medzi vlastníkmi motorových vozidiel parkujúcich vedľa seba). Ochrana podľa tohto ustanovenia sa poskytuje nielen bezprostredným susedom, ale aj vzdialenejším susedom a to za predpokladu, že sú dotknutí výkonom svojich práv.

Subjektmi práv a povinností z týchto vzťahov môžu byť tak fyzické ako aj právnické osoby, prípadne aj štát, ak je účastníkom občianskoprávneho vzťahu, a to buď ako vlastníci nehnuteľných, či hnuteľných vecí.[1]

V prvej vete §127 Občianskeho zákonníka je uvedené, že vlastník veci (hnuteľnej či nehnuteľnej) sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Ide o tzv. generálnu klauzulu. Zákon uvádza demonštratívny výpočet vzájomných práv a povinností medzi susedmi a tiež výpočet formou zákazov protiprávnych zásahov do chránených vlastníckych práv suseda.

V tejto vete sú upravené dve skutkové podstaty:

1. obťažovanie iného
2. vážne ohrozenie výkonu jeho práv.

Obťažovanie je právne relevantné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“, zatiaľ čo kým by v dôsledku imisií došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu. Rozdiel medzi ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie. Obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni, ale robí ju obtiažnym alebo nepríjemným. Ak v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúceho v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah podľa §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom. Hoci Občiansky zákonník neobsahuje definíciu pojmov „nad mieru primeranú pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“, treba tieto pojmy vykladať objektívne a dbať na to aby osoba, ktorá sa dovoláva práva sama nezneužívala svoje právo na úkor výkonu práva suseda.

V susedských vzťahoch platí princíp vzájomnosti, čo znamená, že každý subjekt je oprávnený a teda ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k ochrane práv vlastníka druhej veci a tak subjekty susedských vzťahov majú rovnaké práva a povinnosti. No nejde o synalagmatický vzťah, pretože vzájomnosť nie je podmienkou toho, aby každý plnil to, na čo je povinný.

Zásahy do susedských práv možno rozdeliť do troch skupín :

1. zákaz činností, ktoré ohrozujú stavbu alebo pozemok
2. rušenie pokojného výkonu práva; imisia
3. odstránenie previsov a podrastov.

            Oprávnený, dožadujúci sa súdnej ochrany, môže sa dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Rušiteľ po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá, aby sa zdržal konkrétneho obťažovania navrhovateľa alebo vážneho ohrozovania výkonu jeho práv, si má sám zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav.[2]

            V otázke oplotenia pozemku rozhoduje súd či je vlastník pozemku povinný tento pozemok oplotiť, a teda nie je to jeho všeobecnou povinnosťou. Záleží od samého vlastníka, či si sám dobrovoľne oplotí pozemok tak, aby oplotenie nepresiahlo hranice jeho pozemku a aby tým nespôsobil vlastníkovi susediaceho pozemku škodu. Súd rozhodne iba o povinnosti oplotenia, ale spôsob akým sa vykoná môže ovplyvniť rozhodnutie stavebného úradu.

            V zmysle tohto ustanovenia sú ďalej vlastníci susedných pozemkov povinní umožniť vstup na svoje pozemky a stavby, len ak to nevyhnutne vyžaduje údržba  a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ide o výkon takých práv, ktoré by sa bez vstupu na susediaci pozemok alebo stavbu nemohli vôbec, alebo čo i len z časti vykonať a bez ktorých by nebolo možné riadne udržiavať a obhospodarovať tento pozemok alebo stavbu. Vstup na susediaci pozemok by sa mal umožniť len na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu, keďže ide o zásah do vlastníckych práv.

            V mnohých prípadoch ide o vstup na pozemok alebo stavbu aj iných osôb, ktoré vykonávajú údržbu alebo obhospodarovanie v prospech vlastníka, vtedy sa oprávnenie týchto osôb odvodzuje od práv vlastníka. Ak v súvislosti s týmito činnosťami došlo ku vzniku škody na susediacom pozemku, je ten kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť. V tomto prípade škodca nemá možnosť sa tejto zodpovednosti zbaviť, pretože ide o sprísnenú objektívnu zodpovednosť a zákon nepripúšťa žiadne liberačné dôvody.