Mesto ako živý organizmus neustále obnovuje svoju štruktúru, staré nahrádza novým, prežité aktuálnym. Tento proces je nepretržitý, mení sa iba tempo a razancia, s akou tá-ktorá doba pristupuje k intervenciám. Čím je mestská štruktúra vyzretejšia, tým menej priestoru na zmenu ponúka. Na druhej strane heterogénna, neúplná štruktúra plná rozličných stavebných vrstiev vytvára predpoklad razantne vstúpiť do prostredia a vtlačiť mu aktuálnu architektonickú stopu. Pritom je dôležité rozpoznať a rešpektovať historické špecifiká prostredia a urbanistické súvislosti, uchovať kvalitu preverenú časom a pridať stopu súčasnosti.

Bratislava z pohľadu architekta má to „šťastie“, že ponúka nepreberné množstvo neúplných prevrstvených viac či menej nekompletných či zdevastovaných mestských území. Aj územie mestského bloku definované ulicami Mýtna, Vazovova a Radlinského v Bratislave predstavuje zmes rozličných období a stavebných štýlov. V jednej línii tu nájdeme budovy z prelomu 19. a 20. storočia, panelák z obdobia reálneho socializmu, výstavbu z medzivojnového obdobia, ako aj z obdobia päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia. Súbor budov Slovenskej technickej univerzity tu tvorí najucelenejšiu časť štruktúry, rozprestierajúcej sa pozdĺž Vazovovej ulice. Silnú architektonickú pečať predstavuje najmä funkcionalistická budova, niekdajšia Škola umeleckých remesiel architektov Balána a Grossmanna z roku 1937. Takéto cenné územie mesta logicky nezostalo investormi a developermi nepovšimnuté a v súčasnosti masívna asanácia naznačuje razantný prerod štruktúry. Ako prvý vstúpil do prostredia nedávno realizovaný obytno-polyfunkčný súbor Novej Mýtnej a naznačil možné tendencie budúceho vývoja – je však trochu na škodu, že bez hlbšieho koncepčného riešenia širších súvislostí a nadviazania na kontext.

Táto výčitka však nie je smerovaná na architektov, skôr na koordináciu investičných aktivít zo strany mesta. Ak urbanistická štruktúra v čase prechádza zmenami a vývojom, to, čo je relatívne stabilné, je uličná sieť. Aj projekt Novej Mýtnej chápe uličnú čiaru ako to, čo treba rešpektovať. Pridáva však niečo nové, a to je otváranie parteru a jeho perforovanie pasážou. Autori, mladí architekti Rudo Benček a Jaroslav Tkáč, nasadli do rozbehnutého vlaku, keď dostali možnosť prepracovať architektonický koncept rakúskeho architekta Zdenka Machanca z Viedne. Danej úlohy sa zhostili s ľahkosťou a presvedčivou razanciou. Fasády skrývajú v sebe akúsi jemnú minimalistickú poetiku. Koncept rozloženia hmôt pracuje s tromi hlavnými objemami, ktoré sú posadené na podnoži podzemných garáží. Medzi nimi vznikli dva „zelené“ vnútroblokové priestory. Zaujímavé je, že všetky tri stavebné objemy a najmä zeleň je možné vďaka „deravému“ parteru a uskakovaniu a natáčaniu objektov vnímať aj z ulice. Nie je však celkom jasné, či tieto priestory majú slúžiť ako dvory pre obyvateľov, alebo ide o vtiahnutie okoloidúceho návštevníka dovnútra štruktúry, kde sa na prízemí nachádzajú prenajímateľné obchodné priestory. Obytný komplex takéhoto rozsahu by si zaslúžil exteriérové obytné prostredie venované výhradne svojim obyvateľom. Na druhej strane obohatiť život ulice možnosťou prejsť pasážou do zeleného dvora, tam si dať kávu a pokračovať skratkou ďalej, dáva mestu ďalší kvalitatívny rozmer. Možno život sám dokáže vdýchnuť tú správnu funkciu týmto priestorom a uspokojiť potreby obyvateľov, ako aj náhodného okoloidúceho. Architektúra pôsobí sviežo, ľahko, pričom sa zdá, že vyťažila z minima maximum.

Po vzore funkcionalistov odhodila všetko, čo bolo navyše a nepotrebné. Zredukovala architektonický slovník fasád na minimum „stena – okno“, sem-tam „balkón“. To všetko však vo vyvážených proporciách a monochromatickej farebnosti „čierna – biela“. A ono to funguje. Skúsené oko architekta však vie, že za zdanlivo jednoduchým výrazom sa skrýva veľa práce. Takéto „jednoduché“ fasády môžu skĺznuť do banality alebo schematizmu. Aby sa to nestalo, je potrebné precízne doladiť všetky proporčné vzťahy a kompozičné súvislosti a pritom vyhovieť hygienickým, svetlotechnickým a požiarnym normám. Fasády sú jednoliate, avšak veľkosť a členenie okenných otvorov prezrádza vnútornú funkciu, ktorá sa za nimi skrýva. Presklený parter ukrýva obchodné priestory nad ním, za veľkými pevnými oknami, na celú výšku podlažia, sú administratívne priestory. Bytové podlažia prezrádzajú balkóny a lodžie a relatívne menšie okenné otvory. Kubusy bielych balkónov na bielej fasáde pôsobia plasticky, čo je umocnené ich nepravidelným rozmiestnením. Ich úctyhodný rozmer 2 x 2 metre z nich robí takmer malú terasu, kde nie je problém pohodlne stolovať.

Architekti ponúkli viacero možných dispozičných riešení bytov v kombinácii so schodiskovým či chodbovo-schodiskovým komunikačným jadrom. Navrhnutý modul a najmä skeletovo-stenový nosný systém poskytuje možnosť dostatočnej variability priestoru. Zaujímavé je riešenie oboch uličných krídiel, ktoré majú strechu riešenú síce ako plochú, ale do ulice vytvára dojem pultu, ktorý prechádza cez posledné dve podlažia. Posledné podlažia majú v záreze strechy ukrytú terasu. Škoda, že princíp strešných terás nenašiel svoju odozvu aj vo vnútrobloku. 

To, čo je na realizácii Nová Mýtna sympatické, je, že architekti hoci riešili relatívne veľký objem v troch nadzemných objemoch, udržali jednotu a  striedmosť výrazu. Všetky použité prvky majú koncepčný zmysel a nepredstavujú dodatočný dekór. To podporila aj monochromatická farebnosť a použité materiály. Kiež by domov tohto typu v Bratislave bolo viac! 

Investor: Team Nový Dom, s.r.o.
Autori: Zdeněk Machanec, Rudolf Benček, Jaroslav Tkáč
Hlavný zhotoviteľ: ZIPP Bratislava, spol. s r. o.
Projekt: 2009 – 2010, realizácia: 10. 2010 – 05. 2012
Plocha pozemku: 4 632 m2, zastavaná plocha: 1 574 m2
Celková úžitková plocha: 5 816 m2 (byty), 942 m2 (kancelárske priestory),
858 m2 (obchodné priestory); celkový počet parkovacích miest: 188
Foto: Paťo Safko

Zdroj informácií : Vydavateľstvo Eurostav