V zdravom dome, zdraví bývajúci.

Dnešná kultúra života vytvorila nový typ človeka - človek v budove. Nikdy v minulosti sa človek v budovách tak veľa nezdržiaval. Až cca 80 - 90% času trávime v budovách. Rozdiel dĺžky stráveného času v budovách medzi ľuďmi je daný vekom človeka, jeho povolaním, záľubami, priateľmi a pod.

Vplyvu budov na ľudské zdravie sa nevenuje takmer žiadna pozornosť.

Najmenej solventné skupiny obyvateľstva bývajú zväčša v toxických a rádioaktívnych betónových budovách. Aj preto tak málo z nich dokáže preskočiť svoj tieň a zabezpečiť si zdravšie bývanie.

Stredne solventné vrstvy sa snažia odmeniť sa zdravším bývaním ale inštinktívne cítia, že najlepšie sa im vodí a cítia sa byť najzdravší a najodpočinutejší vtedy, keď v nich trávia málo času a viac sa zdržujú vo víkendových budovách, alebo na viacdňových dovolenkách, alebo na viacdňových služobných cestách. Cestovné kancelárie vznikli práve pre nich a napĺňajú ich potreby aspoň na chvíľu vypadnúť z budovy v práci a z budovy, ktorej hovoria domov.

Najsolventnejšie skupiny by si logicky chceli dopriať aj najzdravšie budovy. Lenže dnešné komerčné stavebníctvo orientované na kvantitu a na akože kvalitu zameranú na menej solventné skupiny obyvateľstva, pre nich neponúka žiadne riešenie.

Zoberme si takýto príklad. Do stavebnín príde chlapík a vedomí si svojej solventnosti si želá kúpiť si taký materiál na stavbu svojho domu, ktorý je pre bežne neúspešného, cenovo ale hlavne kvalitou nedostupný. Predávajúcemu v stavebninách sa po vypočutí jeho požiadavky objaví pred očami nápis - POZOR !!!! - komplikovaný alebo arogantný zákazník - poslať ku konkurencii - nezdržiavať sa s ním, aj tak nemáme žiadny taký stavebný materiál, ktorý on hľadá, alebo žeby ? ..... sme mu nahovorili, že drahšie sádrové omietky sú kvalitnejšie (čo je samozrejme komerčné klamstvo), alebo ho presvedčíme na hrubšiu tehlu a ešte k tomu veľmi hrubé "paropriepustné" kontaktné zateplenie, alebo nech si dvojnásobne zväčší budovu alebo, alebo ......lenže ani veľmi veľa kvantity neznamená aspoň malé množstvo kvality.

Zdravotne prospešné stavebné materiály si v klasických stavebninách nekúpite. Popri hľadaní kvalitných stavebných materiálov nájdete niekoľko nadšencov, ktorí nie sú ani bohatí, ani obdivovaní, ani uznávaní. Rozumejú síce kvalite a zdravotnej prospešnosti stavebných materiálov, ale sú to podivíni v tieni stavebných žralokov.

Počúvame a čítame čo hovoria, ale nerozumieme im. Hovoria o zdravých stavebných materiáloch a ich vplyve na zdravie človeka, ale koho to zaujíma, keď byť dnes chorý je považované za normálne. Pár desaťročí naspäť sa na chorého človeka väčšina pozerala s dešpektom. Ako bežal čas, menil sa dešpekt na súcit a dnes je to normálne. Prečo? Je to len preto, že nerozumieme "podivínom"?

Viete o tom, že v tých najzdravších budovách postavených pre bývanie takmer nikto nebýva? Je ich stále menej a menej. Reštaurátori sú síce skutoční profesionáli medzi stavbármi, ale nie profesionáli v úspešnom odolávaní modernému stavebnému vandalizmu. Komerčnosť je stále viac úspešnejšia. Je elegantne oblečená v šatách „pokroku“ a ten, ako je známe, nie je možné zastaviť.

Kde teda býva veľká väčšina obyvateľstva? V budovách postavených z materiálov, ktoré sú len nepodarenou napodobeninou vhodných stavebných materiálov. 

Radosť z nízkej ceny trvá podstatne kratšie ako skvelý pocit z kvality. Dnešné prechemizované komerčné náhrady kvalitných zdravých prírodných materiálov Vám môžu zabezpečiť krátkodobú radosť z nového bývania. Skvelý pocit zo zdravého bývania si žiaľ nemôže dopriať každý. Väčšina si môže dopriať najlacnejšiu dovolenku, najlacnejšie auto, najlacnejšie stavebné materiály, najlacnejší guláš. Guláš ponúkaný v piatej cenovej skupine je len málo podobný gulášu uvarenému v kvalitnej kuchyni. Cenou aj pôžitkom. Lenže pre väčšinu, ak ide o peniaze, sú zdravie a pôžitok zo zdravého bývania, až na druhom alebo treťom mieste dôležitosti. Pre menšinu, dostatočne solventnú, aby si mohla dopriať zdravé bývanie, je tu sústavný prúd falošných informácii komerčného stavebného pokroku.

Pokračovanie na budúce.

Lovas

Zobrazenia: 1137

Komentár


STAVEBNÝ DOZOR
Komentár osoby Ladislav Mihálik o Júl 14, 2011 na 21:03
aj ja zdravím bývajúcich!! :-)

ARCHITEKT
Komentár osoby Kristína Kristiánová, ing.arch. o Jún 27, 2011 na 16:48
to je pravda, začať treba od seba - my sme tuším už aj začali, tak skúste to aj vy, lebo je vcelku príjemné byť trocha iným ...

ARCHITEKT
Komentár osoby marketa anna medas o Jún 27, 2011 na 10:59
FUUU ALE DOBRE SI DAL! ALE TO VSETCI VIEME ZE ZIJEME V NEZDRAVOM PROSTREDI, ALE NEZABUDAJME KTO TO VYTVORIL. ANO:) MY LUDIA:) NO JAKE STASTIE.... ZMENY BY SME MALI ZACAT OD SEBA.

ARCHITEKT
Komentár osoby Kristína Kristiánová, ing.arch. o Jún 22, 2011 na 14:17
Krásny článok, klobúk dole. Ešte keď si predstavíte interiéry, z ktorých ľudia vyhadzujú kvalitné drevené a laťovkové nábytky a plnia ich "krásnymi" drevotrieskami, ktoré im roky uvoľňujú škodlivé látky ... Nikto ani len netuší, že síce každý nábytkový kus spĺňa normy, ale ak si izbu prepcháte takýmto nábytkom, tak ste vysoko nad limit. Úplne obludné sú detské izby, ktoré zavádzajú ľudí dizajnom a na kvalitu sa nikto nepozerá ... žiaľ ekológov žiaden koncern financovať nebude ... TAK - nožík do chrbta nám interiéristom. Ale nebojte sa, sú ešte stolári, ktorí vyrábajú aj drevené nábytky, príp. naša stará dobrá Ikea. Pekný deň prajem a teším sa na ďalšie Vaše články.

ARCHITEKT
Komentár osoby Martin Procházka o Jún 20, 2011 na 9:56
Zaujímavé čítanie, teším sa na pokračovanie a zatiaľ mi vychádza podľa článku a komentárov: Pojazdný panelák.

FIRMA
Komentár osoby Ladislav Bako o Jún 7, 2011 na 20:53
Pán Hruskó nemyslel som to doslovne, len som mal z toho dilemu. Ale radšej to nebudem riešiť a postavím z tehly. Na to iglu som myslel tiež a prišlo leto... A napokon ako by som tam nalepil štuky?

DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Jún 7, 2011 na 9:10

Pán Bako nechcem byť extra rýpavý ale slamená stodola je jeden najtoxickejších vecí vôbec. Ak informácie mám správne, tak na SR sú 4 tepelné elektrárne ktoré fungujú na biomasu: Zvolen, Hriňová... (tzn. drevené štiepky, piliny, poľnohosp.zbytky: slama, stonky kukurice atď...) Kvôli poľnohosp. zbytkom musia namontovať elektrárne na komíny veľmi drahé filtračné zariadenie lebo sú do slova presiaknuté pesticídami... Slama - eee

Osobne si myslím že poďme stavať iglu - vodu nechajme zamraziť z vodovodu. Aspoň s vodou sme na tom dobre. Aj jeho množstvo aj jeho čistota je celkom slušná v porovnaním sveta. Veď zima ešte príde...


FIRMA
Komentár osoby Ladislav Bako o Jún 6, 2011 na 23:43
No pekne... Tak teraz z čoho mám stavať???  V slamenej stodole sa mi  nechce bývať.

PROJEKTANT
Komentár osoby Milan Olšavský o Jún 6, 2011 na 11:09

Kristián rádioaktivita je všade okolo nás záleži len ako často vetráš a ako si odolný :-)

 

Jedným zdrojom radónu vo vnútornom prostredí budov sú bohužiaľ stavebné materiály, ktoré sú bežnou súčasťou stien a podláh a stropov. Základnou surovinou pre výrobu týchto materiálov sú väčšinou horniny a zeminy s rozdielnym obsahom 226 Ra z ktorého následne vzniká radón. Tieto materiály nie sú zvyčajne používané v pôvodnej forme, ale sú drvené, mleté a tepelne a tlakovo upravované, čo vedie k zvýšenému a rýchlejšiemu uvoľňovaniu radónu z materiálu do interiéru. Priemerná objemová aktivita 222Rn v bytoch sa líši v jednotlivých krajinách a pohybuje sa v rozmedzí od 10 až po 100 Bq.m-3, pričom celosvetový priemer je 40 Bq.m-3 Monitorovanie 222Rn v bytoch a pracoviskách na Slovensku organizoval Ústav preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave v spolupráci so štátnymi zdravotnými ústavmi. Výsledkom tejto štúdie bolo zistenie, že na Slovensku je priemerná objemová aktivita 222Rn v bytoch 120 Bq.m-3 čo nás radí medzi štáty s vyšším radónovým rizikom. Ďalším zistením týchto štúdií bolo, že byty s objemovou aktivitou v rozmedzí 200 až 2000 Bq.m-3 sa vyskytujú v počte, ktorý nemožno jednoducho zanedbať a je alarmujúci. Riziko vzniku rakoviny pri dlhodobom pobyte v priestoroch s objemovou aktivitou nad 2000 Bq.m-3 je oveľa vyššie ako při pravidelnom fajčení cigariet !

 

Priemerné a maximálne hodnoty obsahu rádia v stavebných materiáloch


DIZAJNÉR
Komentár osoby Ing.Hruskó Krisztián,PhD. o Jún 6, 2011 na 10:40

No zbohom, nabudúce keď idem do stavebníctva (nie .sk), tak už len Geiger meračom. Kokos náš činžiak môže byť hotová Fukushima alebo Fallout...

© 2024  

Vytvorilo stavebnictvo.sk | partner : stavebnikomunita.cz |

  Používa

Symboly  |  Nahlásiť problém  |  Podmienky služby