Yo Shimada je renomovaný japonský dizajnér, ktorý aktuálne prináša kúsok tradičného japonského umenia aj k nám. V spolupráci so spoločnosťou Hornbach vytvoril originálny stolík Utsuri table, ktorý si však musíte postaviť sami. Prinášame vám rozhovor, v ktorom sa dozviete, kde čerpal inšpiráciu a ako sa rodil nový projekt Utsuri table.

Ako ste reagovali, keď vás oslovili zo spoločnosti Hornbach?

Keď sa na mňa Hornbach obrátil s myšlienkou dizajnu na vlastnoručne vyrábaný nábytok, bol som pre ňu hneď nadšený. Ako Japonec som v tom videl výzvu – dať Európanom niečo, čo možno zatiaľ nepoznajú. Rozmýšľal som, ako by som mohol s bežnými materiálmi, ktoré si môže v Hornbachu kúpiť každý, prispieť na diaľku z Japonska k európskej kultúre domácich majstrov?

Prečo ste sa rozhodli túto výzvu prijať?

Náš svet je plný hotových produktov. Pravdaže, vďaka nim je náš všedný deň menej stresujúci. No súčasne nás tiež pripravujú o akúkoľvek výzvu. Ako architekt a dizajnér nechcem osobne vyvíjať žiadne koncepty, ktoré sú založené na hotových prvkoch. Čo potrebujeme, je dizajn, vďaka ktorému bude náš pohľad a potenciál bystrejší, namiesto toho, aby nás otupoval. Projekt, akým Hornbach edícia DIELO je, ponúka presne tento podnet. Dáva mi pocit, že s jedným kusom nábytku môžem vytvoriť niečo skutočne jedinečné. Je to ako s varením: chuť pripraviť si jedlo sám obohacuje môj život viac ako biedne hotové jedlá alebo jedlo v bufete. To, že veľký projektový market angažuje medzinárodných dizajnérov, aby ich nechal navrhovať nábytok, má potenciál zmeniť svet: prináša živšiu kreativitu do našich každodenných životov.

Čo stálo za prvotnou myšlienkou konceptu Utsuri table?

Obytný priestor v Japonsku je odjakživa veľmi obmedzený a je ho stále menej. Tento vývoj môžeme momentálne sledovať v takmer všetkých svetových metropolách. Preto som sa rozhodol, že môj objekt by mal tematizovať súčasný problém, ktorý sa týka oboch našich spoločností.

V čom vidíte riešenie?

Jedným z dôsledkov je, že stále sa zmenšujúce miestnosti sú niekedy doslova utláčané veľkými kusmi nábytku a ťažkopádnymi materiálmi. Malá miestnosť by pritom nemala byť naplnená neuvážene, ale až vďaka zariadeniu by mala vyniknúť a získať funkciu. Riešením pritom môže byť inteligentný dizajn: napríklad v podobe schodišťa, ktoré som navrhol, pod ktorého stupňami sú zabudované police úložného priestoru a práčka. Alebo multifunkčné kusy nábytku, vďaka ktorým priestor získa niekoľko možných spôsobov využitia, namiesto toho, aby len zaberali miesto.

Čerpali ste pri navrhovaní projektu aj z tradičnej japonskej kultúry?

Svojím návrhom som chcel predstaviť postoj, ako si poradíme so žitím na obmedzenom obytnom priestore. Tradičná japonská izba je vyložená obdĺžnikovými rohožami tatami z ryžovej slamy. Sú presne normované a slúžia dokonca ako architektonická merná jednotka obytného priestoru. Jeho veľkosť sa udáva počtom rohoží a nie v  štvorcových metroch, a všetky ďalšie rozmery, ako napríklad okien, rozdelenie stropu alebo posuvných dverí, sa týmto zodpovedajúcim spôsobom riadia. Japonské príslovie hovorí: „Človek potrebuje na spanie celú rohož tatami a na život rohož polovičnú.“ Toto príslovie má vyjadriť skutočnosť, že dimenzie všedného dňa sú rovnaké pre každého človeka, nech je akokoľvek bohatý alebo slávny: ide o skromnosť a pokoru v každodennom živote. Japonská tradícia nás učí k vedomej zdržanlivosti, namiesto plytvania miestom a materiálnymi statkami, a používať priestor tak, ako je to skutočne potrebné.

Ako sa to odrazilo na návrhu stolíka?

Mojou víziou bol stôl, ktorý sa skladá z niekoľkých úrovní, je modulárne použiteľný a flexibilne premeniteľný, aby vyhovoval každej požiadavke na miesto. Stôl Utsuri Table má zariadiť miestnosť – doslova: má dať miestnosti účel. Táto myšlienka vychádza z koncepcie tradičného japonského stolíka Chabudai. V Japonsku sa kedysi – a na mnohých miestach ešte dnes – Chabudai, plochý skladací stolík na štyroch krátkych, výklopných, maximálne 30 cm vysokých nôžkach, staval doprostred tatami – izby. Pre často veľmi stiesnené bytové podmienky v Japonsku je táto miestnosť multifunkčná už sama osebe: počas dňa sa rozloží stolík a na noc sa namiesto neho rozloží futon na spanie. Vďaka stolíku Chabudai sa táto neutrálna miestnosť podľa potreby premení na jedáleň, čajovňu alebo pracovňu. Podobne ako Chabudai, aj Utsuri Table má variabilný tvar. Doska stola sa skladá z troch prvkov, ktoré môžu byť ľubovoľne modulárne presúvané a ponúkajú rôzne výšky

Rodil sa návrh jednoducho, alebo ste nemali hneď jasnú predstavu?

Proces tvorby chápem zásadne ako niečo viac ako len proces učenia. Ide mi o experimentovanie a postupné približovanie sa k téme, a to aj pomocou improvizácie. Proces DIELO 002 som začal ako výkres na papieri a 3D model, neskôr pribudol i fyzický model. Tento pracovný proces je otvorený, voľný a veľmi agilný. Napríklad môj Utsuri Table mal na začiatku okrúhle obrysy, až sa z toho nakoniec vykryštalizoval hranatý tvar. Dlho som hľadal tvar pre každú situáciu. Jeho definitívna podoba sa však vyvinula až vtedy, keď som prišiel do Nemecka a začala sa vlastná práca. Až na základe jednotlivých fyzických prvkov som bol schopný rozoznať slabé miesta: vyrezať okrúhlu dosku by bolo zložitejšie. Aj jeho štruktúra vyzerala nestabilne. Pri experimentoch som tvary stola usporiadal novým spôsobom a spevnil nestabilné miesta.

Ako prebiehal výber materiálu?

Hľadanie materiálu pre DIELO 002 sa ukázalo ako skutočná výzva, a to až do samotného konca. K tomu som sa nechal inšpirovať v Hornbachu. Množstvo vystavených materiálov ma priviedlo na neobvyklé nápady: mohla by byť vodovodná rúrka vhodnou nohou stola? Najmä pre dosku stola som objavil mimoriadne vzrušujúce materiály. Niektoré z nich som si zobral do dielne a pre definitívne rozhodnutie som postavil niekoľko modelov v originálnej veľkosti. Až na základe modelu z dreva som stanovil ďalšie pracovné kroky. Dialo sa to intuitívne a dostal som sa tak do spojenia s produktom a jeho spôsobom využitia – až k definitívnemu návrhu. Tento spôsob práce ma definuje ako dizajnéra a architekta: pretože nakoniec produkujem nielen nápady a návrhy, ale vždy niečo reálne.

Kde ste čerpali inšpiráciu na variabilne posuvné časti stola?

Nechal som sa inšpirovať listami stromu plávajúcimi na hladine rieky, kde sa zhromažďujú a vrstvia, aby následne driftovali rozpojené ďalej. Podobne sa aj toto dielo skladá do jedného celku na malej ploche a potom sa podľa miestnosti opäť rozvrství. Hrdý som tiež na jeho kompaktnosť. Dokonca aj medzipriestory možno využiť na odkladanie vecí.

Netradične pôsobí farebné prevedenie stola. Prečo ste sa rozhodli namaľovať spodné plochy stola?

Fascinuje ma premýšľať nad materiálmi a priestormi po novom a zažité stavať na hlavu. Je úplne neobvyklé pracovať so spodnou stranou stola, ale práve preto som sa tak rozhodol. Podľa polohy dosiek stola a dopadu svetla odrážajú tieto plochy rôzne svoju farbu na okolitý materiál. A vďaka tejto reflexii farba až vtedy vynikne. Svojím subtílnym leskom odvádza pozornosť pozorovateľa na povrch stola a zdôrazňuje obrysy dosky. Zvolil som si neónové farby, pretože to vlastne ani nie sú farby, ale fenomény. Najmä vtedy, keď ich necháme odrážať sa zo spodnej strany. Svetlo pritom vyžaruje na plochy a hovorí našim vnemom, že je tu červená farba. To je však iba optická ilúzia.

Kde všade čerpáte inšpiráciu?

Ako architekt a dizajnér, samozrejme, rád navštevujem neobvyklé miesta, aby som sa nimi inšpiroval. Nepomerne viac mi však prináša pozorovanie ľudí v mojom okolí v ich každodennom živote. Chcel by som sa učiť z výziev všedného života v meste. Počas mojej cesty po Nemecku som tiež navštívil Štátnu knižnicu v Berlíne, ktorej mimoriadna architektúra sa vyznačuje tým, že čo najlepším spôsobom podporuje koncentráciu svojich návštevníkov. Nechcem, aby to znelo arogantne, ale v jej pestrej mnohoúrovňovej architektúre som videl paralely k svojmu návrhu DIELA.

Ako by ste charakterizovali stôl Utsuri table?

Vždy sa snažím vniesť skúsenosti a pozorovania, ako je táto, do svojich dizajnov. Utsuri Table má odrážať spôsob života našej epochy. Potom sa v našom každodennom bytí budeme stále menej obklopovať predmetmi zaberajúcimi priestor. Takmer nikto z nás už nemusí bojovať s ťažkými spismi alebo knihami. Nahrádzajú ich elektronické prístroje s variabilnými funkciami. A tie sú dnes stále minimalistickejšie a menšie. A tak je aj stôl, na ktorom nachádzajú tieto predmety svoje miesto, ľahší a premenlivý. Je čas zbaviť sa balastu. Éra ťažkého dubového stola je definitívne preč. Dnes je dôležité navrhovať všetko tak, aby to zodpovedalo potrebám dnešnej doby.

Čo by ste odporúčali všetkým, ktorí sa rozhodnúť prijať výzvu Hornbachu a pustia sa vlastnoručne do projektu?

Túto výzvu treba prijať obidvoma rukami. Utsuri table isto nie je na vlastnoručnú výrobu isto tou najľahšou úlohou. Ale dovedie nás ďalej. Cesta najmenšieho odporu je príliš ľahká. Preto si myslím, že by sme si to mali opäť trochu sťažiť. Aby sme na konci s hrdosťou videli, prečo malo práve toto cenu.