Napriek geopolitickým otrasom a spomaleniu svetového obchodu región strednej a východnej Európy[i] potvrdzuje svoju pozíciu rastového lídra Európy. Najnovšie údaje zachytené v správe Colliers Investičná scéna CEE v 1. polroku 2025 ukazujú, že investičná dynamika, najmä v segmente komerčných nehnuteľností, sa v prvej polovici roka 2025 výrazne zvýšila.

Globálne hospodárske prostredie roku 2025 je poznačené obnoveným obchodným napätím po znovuzvolení prezidenta USA Donalda Trumpa, kolísavou infláciou a zmenami v geopolitických alianciách. Clá na kľúčové tovary, najmä oceľ, automobily a lieky, narušili globálne obchodné toky, pričom objem dovozu USA z Nemecka, Kórey a Mexika prudko klesol. Hoci celý rozsah týchto opatrení zostáva nejasný, už samotná neistota narušila investičné plánovanie. Nedávne oznámenia o colných dohodách s EÚ a Japonskom zmiernili časť tlaku, hoci ten úplne nezmizol.

Svetová obchodná organizácia predpokladá v tomto roku mierny pokles globálneho obchodu o 0,2 %, pričom v roku 2026 očakáva len obmedzené oživenie. Slovensko nemá významné priame napojenie na USA, avšak aj nepriamy dosah cez Nemecko je podstatný. Až 12 % pridanej hodnoty v slovenskom automobilovom sektore smeruje na konečný dopyt v Spojených štátoch.

Nemecko, ako kľúčový hospodársky partner regiónu, má v roku 2025 výrazne spomalený rast len o 0,2 %, no vláda spustila rozsiahly viacročný investičný program zameraný na infraštruktúru, obranu a energetickú transformáciu. Ukazovatele ako PMI vo výrobe (49,1 bodu – najvyššie od roku 2022) či rast automobilovej produkcie na šesťročné maximum naznačujú, že ekonomika sa postupne prebúdza. Pre Slovensko to znamená príležitosť zapojiť sa do dodávateľských reťazcov, ktoré budú profitovať z nových zákaziek, no zároveň aj riziko, ak by sa nemecké oživenie ukázalo ako krátkodobé alebo oslabené ďalšími obchodnými spormi.

Región CEE-6 si napriek nepriaznivému globálnemu kontextu udržiava nadpriemerný rast. V roku 2025 by mal dosiahnuť 2,4 % a v roku 2026 dokonca 2,9 %, zatiaľ čo eurozóna porastie len tempom okolo jedného percenta. Slovensko však zaznamenalo revíziu prognózy smerom nadol na 1,4 % v dôsledku fiškálnych obmedzení a neistoty v zahraničnom obchode. Slabší čistý vývoz a pokles investícií do fixných aktív brzdia celkovú dynamiku, aj keď automobilový priemysel ostáva významným stabilizačným faktorom.

Investičná aktivita v komerčných nehnuteľnostiach v prvej polovici roku 2025 preukázala pozoruhodnú odolnosť. V krajinách CEE-6 sa do tohto segmentu investovalo 5,3 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 52 %. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším tempom rastu, keď objem investícií stúpol až o 219 % oproti minulému roku, hoci stále z relatívne nízkej východiskovej úrovne. Najvýraznejší podiel investícií smeroval do priemyselno-logistického sektora, ktorý ťaží z trendov nearshoringu a z rastúceho dopytu po odolných dodávateľských reťazcoch. Záujem investorov rastie v rôznych formátoch rezidenčných nehnuteľností, ako sú súkromný sektor prenájmu (PRS), výstavba na prenájom (BTR) a študentské ubytovanie. V dôsledku toho tento sektor zaznamenal pozoruhodný nárast aktivity. Objem investícií do rezidenčných nehnuteľností prudko vzrástol takmer o 800 % v porovnaní s úrovňou pred pandémiou v roku 2019.

Kapitalové toky potvrdzujú rastúcu úlohu lokálnych investorov, ktorí sa v prvej polovici 2025 podieľali na 54 % všetkých transakcií, čo je nárast z 44 % v minulom roku. Zároveň sa vracia aj globálny kapitál, investície z USA vzrástli deväťnásobne a čínske až dvadsaťnásobne oproti roku 2024. Pre Slovensko je to signál, že kombinácia strategickej polohy, kvalifikovanej pracovnej sily a členstva v eurozóne zostáva atraktívne aj pre investorov zo zámoria.

Výhľad pre druhú polovicu roka 2025 je opatrne optimistický. Pravdepodobné zníženie úrokových sadzieb zo strany ECB, pokračujúce financovanie z fondov EÚ a postupné oživenie Nemecka môžu podporiť investičnú aktivitu v regióne. Pre Slovensko to znamená, že pri zachovaní fiškálnej disciplíny a aktívnej podpore investícií do priemyslu, logistiky a inovatívnych segmentov má krajina šancu získať významnejší podiel z regionálneho rastu. Región však musí strategicky riešiť fiškálnu konsolidáciu, politickú neistotu a vonkajšie vplyvy.  Globálne riziká ostávajú vysoké a úspech bude závisieť od schopnosti pružne reagovať na meniace sa podmienky medzinárodného obchodu a investičných tokov.

[i] CEE-6: Bulharsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko