Cenník projektových prác a inžinierskej činnosti je dobrá vec, ale len do chvíle, až sa máte dohodnúť s investorom. K ničomu nezaväzuje, nič nepredpisuje, nestanovuje limity, keďže cena je dohodou. Lenže na Slovensku je dohoda, aspoň zatiaľ diktátom investora a keďže každý druhý investor (týka sa investorov amatérskych - podnikatelia, občania) sa považuje minimálne za stavbára už len tým, že postavil chatu vo fuške, či vymenil škridlu, považuje projekt za nutné "úradnícke zlo" (aj tak postaví čosi iné a v potrebných miliónoch na fyzickú stavbu mu tie drobné za projekt robia problém) a chce len dostať "tote papere" aby mohol stavať. A keďže murár je na tom lepšie než projektant, vytvára preňho hmotné majetky, má v mnohých prípadoch aj hlavné slovo na stavbe a investor mu to spapká - projektant zachraňuj. Neviem či existuje iné spoločenské odvetvie, ako stavebníctvo, kde sa doňho "rozumie" toľko diletantov. Je to dané aj spoločenskou dehonestáciou postavenia technikov, architektov a iných profesistov v stavebníctve, ale aj samotnou legislatívou. Stavebný zákon pripúšťa, či lepšie povedané dáva na výber aj svojpomoc aj na stavby obytného významu, (žiadne búdky pre drobnochov) - na ktoré sa vydáva stavebné povolenie! Preklenuté je to len odborným stavebným dozorom. Nuž teda fuškári a nezamestnaní máte voľné ruky k čiernej ekonomike a štát nech sa Vám skladá na podporu v nezamestnanosti. Super! Ak teda stavbu stavajú fuškári, je jasné, aký to má dopad na spoločenské hodnotenie stavebného remesla. A k čomu nejaký projekt či vybavovanie vyjadrení u mnohých desiatkach často byrokratických úradov a nevediacich majiteľov podzemných vedení, len málo tušiacich o trasovaní svojich sietí? K tomu zodpovednosť projektanta na dlhé roky, za životné prostredie, bezpečnosť statickú, požiarnu, funkčnosť, životnosť, výtvarnú úroveň, za čo najnižšiu cenu stavby a čo ja viem čo všetko ešte, tak potom projektant je ... dievča pre všetko. Pri úrovni ochoty financovania takýchto investorov je popri tom ešte aj v postavení nejakého prosebníka. Takže STOP! Tu sa musí zmeniť aj stavebný zákon. Musí prejsť technickou novelizáciou. Nestačí, keď sa tu hovorí len o ústavnosti či neústavnosti jednotlivých paragrafov. Chýba tu technický pohľad. Musí sa zmeniť spoločenské klíma hodnotenia ľudí zodpovedných za zdravé a bezpečné bývanie, pracovné a životné prostredie, dopravu, veď žiaden iný odbor nepôsobí na ľudí tak ako stavebníctvo. A k tomu prirátajme hromadu časopisov a často reklamne orientovaných informácií, návodov, ako čo zrobiť, čo je lepšie, ako stavať, vzniká u laika dojem o ľahkej dostupnosti stavbariny, vzniká dojem, že je jednoduchá. Neviem si predstaviť, že by iný spoločenský odbor mal takúto súbežne vybudovanú informačnú sieť pre laikov. Tak či tak, takáto laikom poskytovaná informácia, deformuje znalosť laického investora zo všetkými dôsledkami, vytvára fuškárske prostredie a vracia nás do čias minulých, keď lekár opravoval auto, automechanik staval dom a všetci sa tvárili na odborníkov. Nečudujme sa teda úrovni výstavby u nás, ktorá zanecháva za sebou stále hlbokú brázdu mnohých zlých realizácií, rozhodnutí, nekompetentnosti, nekoncepčnosti amaterizmu, žiaľ ešte i v tomto storočí a dlho bude hyzdiť nás život. Je všelijaká, ale dobré sa chváli samo. Je obrovským nedostatkom úcta k profesií a hrdosť k nej. Iné odvetvia si chránia svoju profesiu, ceny, vydobyli si spoločenské postavenie. Už sa niekomu stalo, že šiel dojednávať cenu u notára alebo advokáta, exekútora, lekára, lekárnika a podobne?. Iné fachy sú hodnotené bodmi so zaručeným príjmami, alebo majú okruhy pridelených klientov, nezúčastňujú sa zadarmo výberových konaní, kde by museli pri získaní zákazky spracovávať analýzy a ponuky, rozdávať zadarmo svoje rozumy. Biznis majú zaistený. (a nech mi nevravia, že im nejde o peniaze... a stále tu počuť o európskom hodnotení miezd – zabúda sa na skutočnú produktivitu a rentabilitu výkonov). Nuž stavbári majú v tomto smere výraznú smolu. Neštrajkujú o vyššie mzdy, ktoré by im štát prihodil v stratových štátnych zariadeniach, je tu prirodzený pohyb pracovných síl a chýba kvalitná pracovná sila, sú tu sústavné tlaky investorov. Ale majú smolu v tom, že sa ich nik nezastane. ČO S TÝM Ak má byť cenník účinný musí sa veľa zmeniť. Stavebné smerné cenníky, už akú - takú autoritu majú, hoci je tam omeškávanie za vývojom (napr. ceny práce, nezodpovedajú trhu, slabo predvída vývoj cien materiálových vstupov) a snáď aj stavebníci pochopili, že ceny stavebných prác stúpajú, pretože to vnímajú priamo cez svoju peňaženku. Nepochopili, alebo inak povedané nechcú pripustiť, že ceny projektových prác a inžinierskej činnosti predstavujú ohodnotenie výkonov včítanie administratívnych úkonov, tlačenia, réžie, fondov, daní, vlastných odmien atď., že hodnota zhrnutá vo výkresoch sa nehodnotí váhou papiera (päťtisícka – kúsok papiera a aká je ľahká...) Investori - neprofesionáli tak finančne odmietajú pristúpiť na cenové dohody podľa cenníka a žiaľ ich predstavy sú hlboko pod výpočtom. Nebolo by od veci, aby sa vecou zoberali rozličné záujmové združenia v tomto odbore a oficiálne zalobovali a dali o sebe vedieť tak aby to stavebníctvo pocítilo. Ináč sa stavebníctvo zdegraduje na úroveň amaterizmu, čo tu bolo v spomenutom smere po mnohé roky s dlhoročnými následkami v spoločnosti a potom odídu aj odborní stavební technici, nielen zdravotné sestry, či lekári nárokujúc si vyššie platy. Zároveň by sa mali ceny stavby opäť uvádzať v rozdelení podľa súhrnného rozpočtu podľa jednotlivých hláv. (v praxi to vidieť poväčšinou len pri veľkých štátnych zákazkách, kde sú investori odborne zdatní). Nemusel by mať potom investor hlavu v smútku, keď sa dozvie, že stavba nepredstavuje len fyzickú stavbu, ale a j náklady na prieskumu, projekty, inžinierske činnosti, iné náklady, prirážky, rezervu. Preto zasielam tento príspevok adresne ku spracovateľovi cenníka a k nemu návrh tlačiva súhrnného rozpočtu, kde je to rozpísané a prehľadné. Vladimír Čuchran stavebný technik s praxou v profesiách investorských, dodávateľských, projektových, pozemného a cestného staviteľstva