Plavárne patria medzi hlučné miesta, čo je v rozpore s tým, že si tam ideme zašportovať, a zároveň oddýchnuť. Hluk nepriaznivo pôsobí na nervový systém a vplýva aj na naše mentálne i fyzické zdravie.

Zdrojom hluku sú najčastejšie hlasné pokyny plavčíka/plavčíčky, či inštruktorov/inštruktoriek plávania, džavot návštevníkov, špliechanie vody a podmazová hudba. Zvuk sa odráža od prevažne tvrdých materiálov, akými sú dlažba, obkladačky či betónové povrchy a zosilňuje sa. Navyše, voda výborne prenáša zvuk. No a nezabúdajme na reťazovú reakciu – hluk spôsobuje ešte viac hluku, pretože v hlučnom prostredí všetci automaticky zvyšujú hlas. V neposlednom rade je príčinou hluku na plavárňach nevyhovujúca priestorová akustika.

Veľa slovenských plavárni má už najlepšie roky za sebou a rekonštrukciu nedohľadne, ale aj pri tých novších sa často zabúda na akustiku. Kvalitná priestorová akustika pritom znamená nielen relax v pokojnejšom prostredí, ale ovplyvňuje aj bezpečnosť. Z hľadiska bezpečnosti je na plavárni dôležitá zrozumiteľnosť reči, na ktorú vplýva čas dozvuku a ozvena. Ak je čas dozvuku kratší a zrozumiteľnosť reči dobrá, s plavčíkom/plavčíčkou sa navzájom lepšie počujeme. „Zhoršená zrozumiteľnosť reči zvyšuje riziko úrazov, pričom utopenie je podľa WHO druhou najčastejšou príčinou neúmyselne spôsobeného úmrtia detí vo veku 5 až 14 rokov v Európe,“ hovorí odborník na priestorovú akustiku zo spoločnosti Ecophon, Peter Petraško.

Tam to však nekončí. V hale s kvalitnou priestorovou akustikou lepšie počuť aj ostatné bezpečnostné oznamy či požiarne hlásiče, ak sú inštalované. Platí to nielen na plavárni, ale aj v športových halách. Podstatnou vlastnosťou evakuačného rozhlasu musí byť totiž okrem iného zrozumiteľnosť hlásení, jeho dostatočná hlasitosť a možnosť pripojenia a spolupráce s elektronickými zabezpečovacími a protipožiarnymi systémami.

Priestorová akustika na športoviskách je tiež dôležitá z pohľadu bezpečnosti pri práci a wellbeingu. Telocvikári/telocvikárky, plavčíci/plavčíčky sú totiž na dennej báze vystavení hluku prevyšujúcemu 80 decibelov. „Hluk pôsobí ako stresor, ktorý vyvoláva stresovú reakciu organizmu. Pod vplyvom hluku tak môžu vznikať reakcie v psychickej a neurovegetatívnej oblasti, napríklad môže dôjsť k zmenám krvného tlaku, pulzu či dychovej frekvencie, zmenám v tráviacom trakte, vo vylučovaní hormónov, k vzniku hypertenzie, neuroticizmu a mnohým ďalším zdravotným problémom,“ hovorí profesorka MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., prednostka Ústavu hygieny LF UK.

Michalovce už problém vyriešili

„Akustické panely na strope a stenách plavární dokážu znížiť hladinu hluku až o polovicu, výrazne zlepšiť zrozumiteľnosť reči a uľahčiť tak prevádzku pre verejné účely, ako aj výučbu,“ hovorí akustik Matej Žák. Akustické panely na plavárňach musia vyhovovať vysokým hygienickým štandardom, aby zamedzili šíreniu baktérií, ľahko sa udržiavať a dobre odolávať vlhkosti. Dôvodom sú plesne, ale aj zachovanie kvality použitých stavebných materiálov. Zároveň musia byť odolné a pripravené zvládnuť aj intenzívnejšiu záťaž. To platí aj pre športové haly, kde napríklad údery do lopty spôsobujú silnejšie otrasy.

Akustické parametre zvážili pri rekonštrukcii plavárne v Michalovciach. „Použili akustické stropy, ktoré zabezpečujú dobrú zrozumiteľnosť reči a dajú sa pravidelne a ľahko dezinfikovať,“ vysvetlil P. Petraško.

Ďalším príkladom je športová hala v Bardejove, kde vysoké nároky na odolnosť proti nárazu, a zároveň kvalitnú priestorovú akustiku zabezpečujú akustické absorbéry. Kvalitné vnútorné priestory športoviska tak prispievajú (aj) k lepšiemu športovému výkonu.