Po dlhej dobe som sa rozhodol, že niečo zase pridám na stavebníctvo. Na rozdiel od iných mojich predošlých článkov bude to veľmi subjektívny (a dlhý :)) príspevok.  Stým článkom mám aj „nekalé“ úmysly: som nesmierne zvedavý na názory a skúsenosti na mojich známych aj neznámych kolegov/kolegýň. Či sú to čerství absolventi alebo „starí“ a skúsení harcovníci.

Asi pred mesiacom sa obrátila na mňa redaktorka časopisu Forbes, ktorá pripravila článok o bývaní na Slovensku. Oslovila zopár architektov, aby napísali svoje názory o dizajne a podelili sa o svoje skúsenosti s čitateľmi. V podstate, aby pripravili ľudí nato, čo „ich čaká“, keď sa obrátia na nás - dizajnérov...  (v skrátenej forme: hocikto si to môže prečítať v októbrovom čísle) Posledné 2-3 roky už menej kreslím, len sem-tam pre radosť. Vymoženosť tvorivej práce ponechám na mojich mladších kolegov, skôr sa venujem riadeniu a „execírovaniu“ nováčikov. Pokúsim(e) sa profesionalizovať nielen našu dizajnérsku firmu, ale aj tie firmy, ktoré pre nás pracujú pri realizáciách. Verte tomu, je to rovnaká tvorivá a ťažká práca, ako navrhnúť krásny interiér. ...a nech to riadenie robí dizajnér alebo architekt radšej ako obchodník, lebo máme iné priority. Alebo ako sa hovorí: „tí, ktorí majú radi pekné interiéry, dobré zákony a chutné párky nech nie sú zvedaví ako vznikajú.

Keď sa to celé dianie pokúsim objektívne sledovať, začínam chápať rozdiel medzi svetovými a slovenskými projekčnými firmami. Krásny výstup ešte neurobí zo slovenského dizajnéra svetovú špičku. V zákulisí (čo nevidieť na papieri) je ten obrovský rozdiel. Sťažujeme sa, že naše platy sa ani zďaleka nepodobajú na platy našich európskych kolegov, hoci výsledok máme rovnaký. Je to niečo také, ako keby som chcel porovnať našu sedačkársku firmu Intemon s Vitrou. Výsledok je porovnateľný, ale tá cesta, kým sa ku klientovi dostane hotový produkt je zem a nebo.  

Ako sú v súčasnosti ľudia zvyknutí využívať služby dizajnérov pri zariaďovaní interiéru domácnosti? Ako je využívanie týchto služieb individuálnymi klientmi rozšírene v porovnaní s firemnými zákazníkmi? Ako je rozšírene využívanie týchto služieb v porovnaní so zahraničím?

Za posledných 12 rokov vnímam rastúci trend vo využívaní služieb interiérových architektov.  Vlastne to cítim aj na vlastnej koži. Ľudia, ktorí druhý- možno tretíkrát riešia vlastné bývanie sa najčastejšie obracajú na nás dizajnérov. Uvedomujú si, že hocijako dobre majú priestor premyslený, je lepšie keď, sa na to pozrie radšej profesionál, ako by to pokazili ešte raz.  Kedysi ľudia vnímali, že zavolať architekta na zariadenie vlastného domu bolo privilégium pre „high society“. Postupne, časom si začínajú uvedomovať, že vôbec existuje také remeslo ako interiérový dizajnér, a využívať ich služby vôbec nie je snobské. Obrátiť sa našu profesiu  je rovnako bežný fenomén ako využívať služby automechanika alebo zubného lekára, bez rozdielu, či ide o individuálneho klienta alebo o firemného zákazníka. Pre nás, dizajnérov, zariadiť dobre detskú izbu  alebo zložitú obývačku je rovnaká výzva, ako zariadiť verejný priestor alebo iné pracovisko. Oba priestory, aj súkromné aj verejné, majú svoje normy a predpisy, čo musíme akceptovať. Naprojektovať a realizovať trebárs lekáreň nevyžaduje iné špeciálne profesné zameranie ako naprojektovať kuchynskú linku. Rozdiel je len v šikovnosti a tvorivosti dizajnéra. Ergo: Ten dizajnér, ktorý je schopný nakresliť krásnu sofistikovanú obývačku  s dosť veľkou pravdepodobnosťou pripraví aj krásnu „uletenú“ firemnú zasadačku.

 V Taliansku alebo USA práca interiérových dizajnérov je vysoko hodnotená. Dizajnéri sú spoločensky rovnako uznávaný ako feng šuej majstri v Japonsku alebo architekti u nás. Pomaličky sa aj na Slovensku dostávame do povedomia. Keď  niekto využíva služby dizajnéra, tak sa s tým chváli pred kamarátmi, hlavne keď dizajnér odviedol vskutku krásnu prácu. Kým v Čechách väčšina klientov snaží ututlať, že využívali „cudziu pomoc“ pri zariaďovaní bytu, aby si ich známi nepomysleli, že sú takí neschopní, že si nedokážu sami zariadiť vlastný byt. Preto väčšina klientov českých projekčných štúdii sú práve zahraniční, ktorí sa rozhodli bývať v ČR.

Vo verejnosti panuje skôr mienka, že služby dizajnérov si môžu dovoliť len naozaj bohatí ľudia – aký je Váš pohľad? Mohli by ste, prosím, naznačiť, aká časť z nákladov pri zariaďovaní interiéru predstavuje náklady za služby dizajnérov napríklad pri navrhovaní interiéru bytu s rozmermi približne 130 metrov štvorcových (prosím hoci aj o len veľmi radové uvedenie rozpätia podielu, pripadne sumy – aby sme mohli čitateľom dať aspoň akú-takú predstavu)?

 

Predtým než odpoviem konkrétne na túto otázku, rád by som objasnil situáciu slovenských dizajnérov. A ich (naše) ceny. Trhová ekonomika na Slovensku je ešte veľmi mladá v porovnaní s ostatnými krajinami západnej Európy. Kým ceny produktov v Európe a na Slovensku sú porovnateľné (je to jedno, či sa jedná o cenu čokolády alebo cenu autobusu), tak cena služieb a tým pádom aj ohodnotenie ľudskej pracovnej sily a potenciálu  sú oveľa lacnejšie u nás ako v iných krajinách EU. S tým súvisí aj všeobecné povedomie ľudí na Slovensku. Niekedy to produkuje skutočný extrém: klient, ktorý  dostal faktúru za zasadenie striebornej jedličky 2510Eur, kde samotný stromček stál 2500 Eur a vykopanie jamy 10Eur. Na cenu jedličky nepovie nič, ale bude sa hádať, ako je to možné, že niekto účtuje 10Eur za vykopanie jamy. Tak trošku preto je aj naša práca boj. Kým kúpeľňové štúdio ponúkne klientovi projekt zdarma a potom mu predá keramiku, sanitu a nábytok za 20 000Eur. Ten istý klient len nechápavo krúti hlavou nad tým , že ako môže projektant účtovať za projekt kúpeľni 250-300Eur. Vďaka tomu, ešte architekti a majitelia firiem rôznych štúdii nás vnímajú ako predajcov, ktorí vedia kresliť a nie ako vnútorných architektov. Väčšinou v kúpeľňových alebo kuchynských štúdiách pracujú dizajnéri za mizerný plat. Behom pár rokov vyhoria a nedokážu vytlačiť zo seba už krásne projekty. Kým architekti na Slovensku majú svoju komoru, ktorá veľmi presne určí, kto môže byť architektom a kto nie, a tým pádom zaručuje ich určité sociálne postavenie finančné ohodnotenie, tak dizajnéri ešte fungujú vo veľmi chaotických podmienkach, dôsledkom toho medzi nami nájdete dizajnérov naozaj všelijakých. Niekto študuje dizajn 6rokov na vysokej, aby mohol mať zameranie dizajnér, niekto absolvuje dvojročný víkendový kurz a tiež dostane certifikát. Aj preto sa naše tarify  pohybujú na naozaj veľmi širokom spektre. Poznám dizajnérov, ktorí projektujú jednu miestnosť za 100Eur aj takých ktorý za 5000Eur. Ak sa chceme rozprávať o konkrétnych cenách, tak vychádzam z vlastnej praxe, čiže budem subjektívny, no pokúsim zostať pri reálnych číslach. Mali sme možnosť realizovať zopár bytov s  rozlohou cca 130-140m². Boli to exkluzívne byty no nie úplný „high“. Cena takého veľkého bytu v BA sa pohybuje 220-250 tisíc eur, cena úplnej realizácii (od stavebných prác po koberce) 70-100 tisíc eur, cena samotného projektu sa pohybuje 4000 Eur (~ 30Eur/m²). Samotný interiér je približne 30-40% cenu bytu, a cena projektu je cca 5% z ceny realizácii. Slovenskou architektonickou komorou stanovená minimálna taxa pre architekta  predstavuje ~50Eur/m² - akurát sa to počíta trošku ináč. Ako je to vo svete? Zahraniční projektanti si pýtajú ~250Eur/m². Realizácia interiérov vo svete vychádza 3-10 krát vyššie ako na Slovensku. Práve cena služieb predstavuje tú vysokú pridanú hodnotu.

Na druhej strane - od akej veľkosti zariaďovaného interiéru je pre dizajnéra zaujímavé sa zákazkou zaoberať?

            Keď je to jedna malá miestnosť, tak sa snažím  zdvorilo vyhnúť klientovi, alebo to pokúsim vybaviť „na dialku“ cez mail ako poradenstvo. Samotné cestovanie a konzultácie zoberú strašne veľa času. Najmenšie rentabilné projekty preto pre nás sú od tých 2-3 miestnosti.

Aká je súčasná preferencia klienta – nechať si urobiť len návrh interiéru, alebo sa spoľahnúť na dizajnérov aj pri realizácii zariaďovania? Ktorá alternatíva je zaujímavejšia pre dizajnérsku firmu?

            Klienti sú rôzni. Niektorí nám dôverujú, niektorý sa spoľahnú radšej na seba. To znamená, že máme aj takých klientov, ktorý mi dajú kľúče od bytu a o 2-3mesiace prídu do hotového, a mám aj takých, ktorí si všetko  vybavia sami. Zoberú rozpis, prejdú 3 štáty, porovnávajú všetky ceny až potom  začínajú objednávať. Mieru individuality pri realizáciách nechám vždy na investora. Takto je to najtransparentnejšie a najférovejšie pre obe strany. Z vlastnej praxe viem, že pri každej realizácii, aj pri tých zdanlivo najjednoduchších, sa vyskytnú neplánované problémy, ktoré vyžadujú určitú mieru improvizácie priamo na stavbe. Práve preto je najideálnejšie, keď tieto problémy rieši dizajnér spolu s projekt manažérom a majstrom a nie klient. Dobre improvizovať na mieste je umenie, vyžaduje si obrovskú prax, vysokú mieru tvorivého rozmýšľania a oceľové nervy. Na druhej strane, keď klient berie do ruky uzdu a taktovku, tak mám o problém menej. Správnu mieru pokúsim určiť pri každom klientovi na základe vzájomného poznania. Trebárs, keď investor je obchodník, tak sa mu nesnažím nič predať. Dám mu typ, čo kde si môže kúpiť. Určite si dohodne pre seba také zľavy, čo ani ja nedokážem vybaviť. A pracovnú časť (riadenie majstrov) si ale zoberieme na seba my, lebo nebude mať čas, aby na všetko dohliadol.

Do akých detailov si klienti nechávajú navrhovať interiér – je to len farebnosť a rozostavenie nábytku, alebo tvar nábytku, či aj doplnky? Čo preferujú slovenskí klienti a ako je to v zahraničí?

            Každý človek má určitú predstavu o svojom bývaní. Miera tejto predstavy je veľmi individuálna. Sú ľudia, ktorí veľmi presne, až do podrobnosti vedia čo chcú, a sú aj takí, ktorí vôbec nemajú o tom predstavu. No my sa snažíme obom týmto typom  vyhnúť. Tí, ktorí veľmi presne vedia čo chcú, tak nás dizajnérov obviňujú, keď sa im výsledok nepozdáva. Do konca miera tvorivosti, čo je pre nás hnacím motorom, pri takých prípadoch je mizerná. Na druhej strane klient, ktorý vôbec nevie čo chce, síce nám poskytne voľnú ruku ale s istou garanciou môžem tvrdiť, že po odovzdávaní prvých návrhov nás čakajú prerábania projektu do nekonečna. Na škále predstavivosti ideálny stav je pre všetkých dizajnérov práve tie stredné hodnoty (klient približne vie čo chce, no nie úplne) . Dopredu stanovené pravidlá a požiadavky nám dizajnérom poskytnú „hracie pole“ kde sa môžeme realizovať. Dobrí dizajnéri dokážu byť aj tak tvoriví, že sa prispôsobujú rozumným požiadavkám klienta  a nebudú tlačiť svoju vlastnú fixnú ideu. Nakoľko finálna podoba projektu interiéru je u nás fotorealistická, mieru výberu detailov a interiérových prvkov nenechávame na náhodu a sú dosť presne špecifikované. Samozrejme, určitá miera voľnosti výberu materiálov a farieb zostane aj na voľbu klienta. My projektujeme interiér, klient si z toho vytvára domov.

Kto sú v súčasnosti najčastejšími klientmi interiérových dizajnérov? Kto by mohol byt potencionálnym klientom?

Najčastejšími a najbežnejšími klientmi dizajnérov sú práve tí „bežní ľudia“, alebo ináč hovorené stredná vrstva. No z času na čas sa objavia aj skutoční boháči. Skoro v každom človeku je túžba si vytvoriť jedinečný priestor okolo seba, ktorý odzrkadľuje vlastnú osobnosť a vlastné estetické cítenie, no málokto si to dokáže sám aj realizovať – vtedy volajú nás dizajnérov, aby sme im uskutočňovali sny o bývaní.

Prečo je teda výhodne pre klienta využiť služby interiérového dizajnéra, okrem toho, že bude mat pekne zariadený byt/dom? Akí chyby najčastejšie robia ľudia pri zariaďovaní interiéru, ktorým by sa mohli s pomocou dizajnéra vyhnúť, pripadne ich minimalizovať. Ak je možne, prosím o uvedenie par príkladov (samozrejme buďte len tak konkrétny, ako môžete byť, nepotrebujeme mena klientov, ani nič podobne).

Využívať služby dizajnéra môže mať rôzne výhody, okrem  vami spomenutých estetických, aj praktické aj finančné. Dobrý dizajnér, aby mohol svojmu remeslu dobre rozumieť (aby vedel obstojné interiéry navrhnúť) potrebuje veľmi komplexné vedomosti, v prvom rade zdravý sedliacky rozum a praktickosť: do malého wc predsa nedám do vnútra otváravé dvere, lebo doň nevojdem, do obývačky nedám na každú stenu okno, lebo nebudem vedieť umiestniť televízor, a nenavrhnem takú rodičovskú spálňu, kde dĺžka postele môže mať max 1,7m (so všetkými týmito nezmyslami som sa stretol počas vlastnej praxe). Ďalej potrebujeme mať odborné znalosti  v architektonickej a konštrukčnej tvorbe s vysokým estetickým cítením. Vedieť trebárs, čo je rytmus aj kedy ho použiť, vedieť ako opticky zvýšiť alebo predĺžiť priestor, poznať pracovnú výšku kuchynskej linky, poznať pod akým najmenším rádiusom dokážu ohnúť stolári točitú schodnicu, alebo vedieť akú drevenú podlahu použiť na podlahové kúrenie, atď, atď... Vedomosti feng šuej už ani nespomeniem... Bežný človek/laik málokedy disponuje s týmito vedomosťami,  preto majú problémy si poradiť s vlastným interiérom. Tí, ktorí sú ochotní investovať do trošku kvalitnejšieho bývania, určite odporúčam dizajnéra. Samozrejme nebude to zadarmo, ale dobrý dizajnér dokáže ušetriť klientovi nie malú sumu. Príklad: keď projektant pripraví, trebárs pri kúpeľni, hotový počet keramík, presne špecifikovanú sanitu... Investor príde s takým zoznamom do predajne a obchodníci sa s klientom  bez problémov bavia o všelijakých zľavách. Často dostane viacnásobne vyššiu zľavu  ako bola cena samotného projektu - lebo je to bezproblémový obchod, kde nemusia vypracovať v obchode 5-6 návrhov a objednať všelijaké vzorky. Nebodaj, keď ešte dizajnér vie, kde tieto materiály objednať najlacnejšie. Druhá forma  viac-menej súvisí s praxou. To znamená, že dizajnér vie, na čom sa oplatí šetriť a na čom nie - niekde aj „čína“ plní 100% funkciu a niekde je nutné zaplatiť drahú nemeckú technológiu.

Ako si vybrať serióznu firmu/dizajnéra?

Ako si vybrať dizajnéra? Náhodne, cielene je to jedno. Je dosť veľká šanca, že  natrafíte na celkom normálneho dizajnéra. Väčšina z nás sú dobrí a celkom šikovní. Istá časť z toho je výnimočný talent alebo nadpriemerne šikovný a istá časť je hotová katastrofa. Najdôležitejšie je vybrať dizajnéra, ktorý sa do toho vôbec rozumie a nenechať to len na seba. Často aj slabý projektant je oveľa lepší ako úplný laik. Na záver vám napíšem malý návod ako si zvýšiť šancu, aby ste natrafili na toho správneho.  Kvalitu samotného dizajnéra chvália jeho práce, preto by som si stanovil 4 kritériá pri výbere :

1. Určite by to mal byť dizajnér s vysokoškolským diplomom – teoretická pripravenosť je nevyhnutná
2. Dizajnér musí pracovať v brandži min 4-5 rokov, mal by mať za sebou viac projektov – tak dokáže pohotovo reagovať na klientove otázky a problémy a predložiť praxou overené riešenia
3. Jeho predošlé projekty by mali byť premyslené a krásne – dizajnér sa rád chváli svojimi projektmi
4. Dizajnér musí mať za sebou skutočné hotové realizácie, a hlavne spokojných klientov

Ing.Hruskó Krisztián, PhD.

Dizajnér, President firmy Neopolis   www.neopolis.eu 

Obrázky: Vierka a Renči