Rozlúčka so zosnulými prebieha v Trebišove po dlhých rokoch v dôstojných priestoroch. Neodborné zásahy do domu smútku potlačili jeho pôvodné architektonické kvality. Rekonštrukciou objektu sa prispelo k prinavráteniu jeho krásy.

Dom smútku nevyhovoval už súčasným dispozičným, technickým, ale ani prevádzkovým požiadavkám. Z toho dôvodu musela budova prejsť rozsiahlou modernizáciou. Došlo k rozšíreniu priestorov, upraveniu interiéru a nainštalovaniu nového osvetlenia. V čase svojho vzniku patril dom smútku v Trebišove k významnému  reprezentantovi modernej architektúry mesta. Jeho autorom bol málo známy pražský architekt Petr Švácha. „Dom smútku mal výborne navrhnuté dispozičné riešenie a hmotovo-priestorové usporiadanie. Odvážne bolo najmä presvetlenie obradnej siene veľkoplošnou presklenou plochou s výškou osem metrov z východnej strany, s orientáciou do ulice,“ popisuje objekt Marian Puci, jeden z architektov stojacich za obnovou domu smútku.

Nevyhovujúci stav vyriešila rekonštrukcia

Pri obnove domu smútku sa vychádzalo z požiadavky zachovať modernistický návrh pôvodného autora. Za jeho rekonštrukciou stoja architekti Marian Puci, Radovan Krajňák a Stanislav Liščinský, ktorým sa podarilo vytvoriť kultivovanú občiansku stavbu. Návrh obnovy objektu vychádzal zo striedmeho použitia materiálov a farieb, udržania pôvodnej priestorovej koncepcie a z dôrazu na dôležitú úlohu prirodzeného a umelého svetla v obradnom priestore. „Naším zámerom bolo zachovanie pôvodného odkazu tejto minimalistickej stavby, zohľadnenie nových požiadaviek na prevádzku a dosiahnutie zmeny názoru širšej verejnosti na architektúru tejto zanedbanej budovy,“ vysvetľuje M. Puci. V riešení priestoru bolo zásadné zohľadnenie silných emócií ľudí, ktoré sú prítomné pri obrade.

Zaujímavo riešená fasáda

Výraznou zmenou prešla fasáda objektu. Pri výbere materiálov na obalovú konštrukciu stavby sa kládol dôraz najmä na ich  životnosť a nižšie náklady na údržbu. Ide o verejnú budovu, preto sa vyžadovala dobrá odolnosť voči vandalizmu a možnosť výmeny jednotlivých prvkov pri poškodení bez potreby zásahu do celej časti fasády. Fasádu tvorí gres a kombinácia vláknocementových dosiek s metalickými obkladovými panelmi. Na južnej strane sa použil metalický obklad v studenej bielej farbe, ktorý vytvoril kontrast s matným povrchom čiernej dosky EQUITONE [pictura] na severnej časti budovy. „Tento vláknocementový obklad sa vyrába v širokej škále rôznorodých farieb a možno ním vytvoriť aj netradičné fasádne variácie. Disponuje špeciálnou antigraffiti úpravou, ktorá minimalizuje povrchovú pórovitosť materiálu. Povrchová úprava odoláva znečisteniu, ale aj mechanickému poškodeniu,“ popisuje materiál Juraj Palamarčuk, projektový manažér EQUITONE pre Slovenskú republiku. Čistenie fasádnych panelov je jednoduché a nemusí ho vykonávať špecializovaná firma. Poškodené miesto stačí vyčistiť roztokom na alkoholovej báze alebo špeciálnym antigraffiti prípravkom. Navyše takto prefabrikovaná povrchová úprava je funkčná počas celej životnosti budovy či materiálu. Architekti využili aj možnosť perforácie dosiek a kusy s ornamentálnym výrezom osadili pred okná, čím vytvorili zaujímavý tieniaci a ochranný prvok.

Čistota a jednoduchosť

          Počas prestavby domu smútku sa predĺžil pôdorys obradnej sály vo východnom i západnom smere. Technologické zariadenia boli navrhnuté tak, aby nenarušili jednoduchosť a tvarovú čistotu objektu. Základná farebnosť a štruktúra povrchov bola doplnená multifunkčným  sklom, oceľovými sitami v čiernej a šedej farbe, zvislými zelenými plochami na fasáde z paviniča, ale aj perforáciami v hmote objektu a jeho povrchoch. V obradnom priestore bol asymetricky umiestnený pevný žulový katafalk s otváraním zadnej steny a odsadený od podlahy štrbinou pre vytvorenie pocitu pokračovania jeho objemu do hlbín podsvetia. Patio sa na protiľahlej stene doplnilo vertikálnou zelenou plochou z paviniča s lavičkou a fontánou. Vodný prvok predstavuje symbol života a v letných dňoch osviežuje celý priestor.

Osvetlenie priestoru prirodzeným svetlom

Pre návrh obnovy objektu bola kľúčová aj koncepcia osvetlenia prirodzeným svetlom. Architekti vrátili denné svetlo do hlavného obradného priestoru prostredníctvom stropného preskleného zárezu prechádzajúceho plynule cez stenu až k podlahe. Toto riešenie umožnilo vytvorenie nadprirodzenej atmosféry javiska v čase obradu s rôznymi svetelnými scénami. V prípade nepriaznivých podmienok sa priestor dosvetľuje minimalisticky riešeným umelým osvetlením s podobnou teplotou umelého svetla ako má denné svetlo a s možnosťou regulácie jeho intenzity. Osvetlenie exteriéru bolo navrhnuté za účelom dosiahnutia plánovaného scénického efektu. Pozornosť sa venovala najmä zhromažďovacej ploche pri hlavnom vstupe. Použili sa svietidlá s rozdielnymi optikami, ktoré osvetľujú priestor z viacerých strán.