Existujúca legislatíva EÚ o energetickom štítkovaní okien by sa v blízkej budúcnosti mohla ešte zdokonaliť. Nová schéma by pri posudzovaní energetickej efektivity okien mala zohľadniť viac faktorov ako len tepelný zisk a tepelná strata. Spotrebiteľom by to mohlo pomôcť správne sa rozhodnúť pri nákupe okien a optimalizovať tak svoju energetickú spotrebu.

Okná skrývajú veľké úspory

Holandské nezávislé výskumné centrum TNO odhaduje, že v súčasnosti je až 86 % európskych okien energeticky neefektívnych, pričom až 44 % z nich sú jednosklá. A to všetko aj napriek tomu, že moderné, nákladovo až osemkrát efektívnejšie okná sú bežne dostupné. Ich výmenou za moderné produkty by sme v Európe ročne dokázali ušetriť viac ako 100 miliónov ton CO₂. Odhady úspor energie dosahujú až 785 PJ/ročne, čo je približne rovnaký objem energie, aký Slovensko spotrebuje za celý rok.

Podľa odborníkov z prostredia sklárskeho priemyslu majú okná veľký potenciál z pohľadu úspory energií a tým aj znižovania emisií CO₂. Problém vidia najmä v nedostatočnom informovaní spotrebiteľa o optimálnom zasklení jeho budovy.

Experti chcú viac údajov na štítkoch

Súčasné energetické štítky, ktoré zohľadňujú len izolačné vlastnosti okna, podľa odborníkov nedostatočne informujú spotrebiteľa. Spotrebitelia potrebujú jasný a zrozumiteľný nástroj, ktorý im pomôže vybrať si ten správny produkt pre ich stavbu. Experti radia brať do úvahy aj ďalšie parametre, okrem tých základných – teda tepelných strát a ziskov. Chýbajúcim ukazovateľom je podľa nich napríklad tepelná rovnováha v kontexte lokálnych klimatických podmienok, či orientácie okien. Označovanie by malo tiež rozlíšiť, či je okno určené pre vykurovanú alebo klimatizovanú budovu.

Lokálna klíma rozhoduje

Experti sa zhodujú, že klimatické podmienky a s tým súvisiace slnečné žiarenie sú jedným z najdôležitejších parametrov. Klíma sa samozrejme v rámci kontinentu výrazne líši, s tým by sa mali rôzniť aj nároky na okná. Po príklady ani nemusíme precestovať celú Európu. Stačí si porovnať klimatické podmienky na Slovensku. Energetická rovnováha okna je iná na Orave a iná na juhu Slovenska.

„Najmä v letných mesiacoch, kedy sa do okien opiera viac slnečného žiarenia, majú miestnosti tendenciu prehrievať sa. To znamená nepohodu, či dokonca ohrozenie zdravia, prípadne zvýšené náklady na klimatizovanie miestností,“ upozorňuje Michal Hronský zo spoločnosti Guardian. „Samozrejme, chladenie klimatizovaním je niekoľkonásobne drahšie ako ohrev vzduchu. Môžeme si však výrazne pomôcť zasklením s vysokou úrovňou solárnej ochrany,“ pripomína Michal Hronský.

Bratislava má viac slnka ako Paríž

To, že táto otázka je v našich končinách nanajvýš aktuálna preukazujú aj merania, podľa ktorých je v Bratislave vyššia úroveň slnečného žiarenia ako napríklad v Paríži. „V našich podmienkach je výhodné využívať okná s nízkym solárnym faktorom „g“. Platí to najmä v pre väčšie zasklené plochy, ako sú zimné záhrady či terasy, hlavne ak majú južnú alebo západnú orientáciu,“ vysvetľuje Michal Hronský.

Na trhu sú veľmi efektívne produkty, ktoré obmedzujú prehrievanie interiéru a tým aj znižujú nároky na klimatizačné zariadenia. „Naši zákazníci si často vyberajú produkty ako Guardian SunGuard, či Guardian ClimaGuard. Dávajú im prednosť pred interiérovými, či exteriérovými tienidlami najmä pre ich účinnosť, prevádzkovú efektivitu a odolnosť. Tieto sklá majú navyše priaznivé hodnoty koeficientu Ug – v prípade dvojskiel až 1,0 [W/m².K] a u trojskiel dosahuje táto hodnota až 0,5 [W/m².K], čo výrazne obmedzuje tepelné straty v zimnej sezóne,“ uzavrel Michal Hronský.

Podľa expertov by štítky mali zohľadňovať aj faktor priepustnosti svetla. Ten výrazne ovplyvňuje celkovú energetickú spotrebu budovy už len tým, že čím viac svetla prepustí, tým menej energie spotrebujeme na umelé osvetlenie počas dňa. Naviac, slnkom zaliate interiéry majú pozitívny vplyv na ľudské zdravie, šťastie, komfort či produktivitu. Pre spotrebiteľov je teda viac než užitočné, aby boli informovaní o priepustnosti svetla pri kúpe okien.