Pri riešení energetiky domu si treba na začiatok zostaviť energetickú bilanciu. Na strane „výdavkov“ to znamená zistenie  tepelných strát,  tepla na ohrev vody a odber všetkých elektrospotrebičov. Nejde len o žiarovky, televíziu a mixér, ale aj o obehové čerpadlá, ventilátory a pod. . Na strane „príjmov“ sú energetické zisky. Veľká časť elektriny sa v domácnosti premení na teplo, ktoré slúži na vykurovanie. Typickým príkladom je chladnička, ktorá svojou zadnou stranou neustále hreje. Niekedy teplo odchádza preč ihneď, napr. s teplou vodou z práčky. Pri moderných domoch hrajú veľkú úlohu solárne zisky južným zasklením. Dokonca aj každý obyvateľ domu trochu „kúri“ – dospelý človek v pokoji vyžaruje 80 až 100 W.

Doposiaľ platilo  a pre väčšinu súčasných domov platí stále, že najväčšie množstvo energie pripadne na vykurovanie domu. Pri pasívnych domoch to už platiť nemusí. Spotreba tepla na vykurovanie je tu menšia ako 15 kWh/m² za rok. Pasívny dom s podlahovou plochou 150 m² tak za rok spotrebuje iba 2 300 kWh. Ročná potreba tepla na ohrev vody pre štyri osoby je 4 až 6-tisíc kWh a spotreba elektriny pre domácnosť asi 3 500 kWh .

Konštrukcia pasívneho domu je založená na niekoľkých zásadách:

1. dôkladná tepelná izolácia nepriesvitných konštrukcií,
2. potlačenie tepelných mostov a väzieb,
3. rozsiahle, južne orientované zasklenie na maximalizáciu pasívnych ziskov,
4. vetrací systém s rekuperáciou tepla z odpadového vzduchu,
5. veľmi tesná konštrukcia neumožňujúca infiltráciu,
6. vykurovací systém s reguláciou, ktorý umožní pružne reagovať na tepelné zisky.

Tepelná izolácia pri pasívnom dome sa používa v hrúbke až 40 cm. Steny sú vždy kombináciou niekoľkých materiálov. Môžeme použiť murovanú konštrukciu, drevostavbu, betónové steny v stratenom debnení a ďalšie. Zásadná je dôsledná eliminácia tepelných mostov. To isté platí o izolácii strechy a podláh, ktorá sa pri bežnej výstavbe veľakrát podceňuje.

Dôležitou zásadou je použitie vetracieho zariadenia s rekuperáciou tepla z odvádzaného vzduchu. Dom sa už nevetrá otvorenými oknami. Odvádzaný vzduch v zime predhrieva čerstvý vonkajší vzduch, čím výrazne klesá potreba tepla na vetranie. Na prívod vzduchu sa niekedy používa podzemné potrubie, kde sa vzduch v zime ohreje a v lete ochladí.

Ak nemáme na pozemku ropný vrt, solárna energia je pre sebestačný dom kľúčová.  Platí, že je jednoduchšie získať teplo než elektrinu. Najjednoduchšie a najefektívnejšie je využitie  slnečnej energie dopadajúcej do interiéru oknami a zasklením. Jednou z dôležitých funkcií centrálneho vetracieho systému je práve využitie prebytkov slnečného tepla z južných miestností (v rekuperátore), prípadne odvod tepla do ostatných miestností domu (pri cirkulácii).

Na ohrev vody na umývanie, prípadne aj na prikurovanie, je potrebný aktívny systém so solárnymi kolektormi. Čím väčšie pokrytie potrieb má slnko zabezpečovať, tým väčšia musí byť akumulačná nádrž. Cena tlakových nádrží je pomerne vysoká, preto sa pre objemy nad 1 m³ používajú beztlakové nádrže.

Zo slnka možno okrem tepla získať aj elektrinu, a to prekvapivo jednoducho – pomocou fotovoltických panelov. Panely možno umiestniť na strechu domu; ak nie je vhodne orientovaná, tak napr. na pozemok pri dome. Významná je ich poloha – panely na fasáde (vo zvislej polohe) prinesú o tretinu menej energie než panely uložené šikmo so sklonom 35 až 50°. Naopak, na zvýšenie prínosu existujú rôzne polohovacie zariadenia, ktoré však zvyšujú náklady a nemožno ich umiestniť jednoducho na strechu domu. Fotovoltické panely dodávajú jednosmerný prúd, ktorý možno relatívne jednoducho skladovať v akumulátoroch. Dom môže byť vybavený spotrebičmi na jednosmerný prúd . Inou možnosťou je doplniť systém striedačom, ktorý prúd zmení na striedavý, takže domácnosť môže používať bežné spotrebiče. Túto možnosť využívajú skôr domy pripojené na sieť.

Menej ortodoxný prístup k energetickej sebestačnosti počíta aj s použitím paliva z najbližšieho okolia domu. Drevo možno spaľovať v najrôznejších kotloch a kachliach, obľúbené sú interiérové kachle, ktoré časť výkonu odovzdajú do ústredného vykurovania alebo akumulačnej nádrže, z ktorej si dom odoberá teplo podľa potreby. Výhodou je, že kúriť môžeme vtedy, keď sa to hodí nám.

Ak môže byť dom pripojený na elektrickú sieť, lacnejšie a jednoduchšie je využiť ju ako nekonečne veľký akumulátor elektriny. Prebytky elektriny sa dodávajú do siete a v prípade potreby sa, naopak, elektrina odoberá.

Súčasné technológie umožňujú bez väčších problémov postaviť dom, ktorý bude energeticky sebestačný, a pritom bude poskytovať svojim obyvateľom rovnaký alebo ešte väčší komfort ako konvenčná výstavba. Z rôznych štúdií i niekoľkoročných praktických skúseností vyplýva, že dom v pasívnom štandarde nemusí byť o viac než 10 % drahší ako konvenčná výstavba.

Nemali by sme však zabúdať, že dom nie je stroj na výrobu energie. Malo by sa nám v ňom predovšetkým dobre bývať.

Zdroj : Karel Srdečný, časopis ASB

Úsporná stavba rodinného domu - pasívny dom - znížte svoje náklady za energie.