Alebo ako sa zorientovať vo vlastnom byte bez GPS

Pred týmto článkom som veľmi dlho uvažoval, či ako bývalý skeptik mám právo písať o feng-shui. Alebo to prenechám  radšej na skutočného odborníka. Ale čím viac kníh o tom čítam a čím viac reklám vidím: ako z Vás „spravíme“ za 3 dni certifikovaného Feng-shui majstra, tým viac rástla vo mne výzva, že pretromfnem všetkých borcov a z každého z Vás sa pokúsim „spraviť“ odborníka na Feng-shui za pár desiatok minút.

Som dizajnér interiérov, žiadny borec na východné vedy. Všetky vedomosti ktoré mám v tomto smere vychádzajú z kníh a z vlastnej dizájnerskej praxe. Aby človek mohol svojmu remeslu dobre rozumieť (aby vedel obstojné interiéry navrhnúť) potrebuje v  prvom rade zdravý sedliacky rozum a praktickosť: do malého wc predsa nedám do vnútra otváravé dvere lebo doň nevojdem, do obývačky nedám na každú stenu okno lebo nebudem vedieť umiestniť televízor, a nenavrhnem takú rodičovskú spálňu, kde dĺžka postele môže mať max 1,7m (so všetkými týmito nezmyslami som sa stretol počas vlastnej praxe). V druhom rade potrebujeme mať odborné znalosti  v architektonickej a konštrukčnej tvorbe s vysokým estetickým cítením. Vedieť trebárs, čo je rytmus aj kedy ho použiť, vedieť ako opticky zvýšiť alebo predĺžiť priestor, poznať pracovnú výšku kuchynskej linky, alebo poznať pod akým najmenším rádiusom dokážu ohnúť stolári točitú schodnicu, atď, atď... Väčšinou oba princípy tvorby idú ruka v ruke v krásnej harmónii. Ale nie vždy!  Stáva sa, že sa nedá zosúladiť oba aspekty tvorby, nanajvýš často sa dá len dosiahnuť akýsi kompromis medzi zdravým rozumom a architektúrou. Keď nastala taká situácia a došlo „k rozpolteniu mojej osobnosti“ pokúsil som sa nájsť akéhosi rozhodcu - komu dať viac pravdy. Vtedy sa objavil „nový hráč na ihrisku“: Feng-shui. Je to vlastne veda/umenie/viera riadenia priestoru okolo nás, rovnako stará možno ako samotná Čína. Je to umenie ktoré sa zaoberá problémom ako môže človek nájsť harmóniu so svojim okolím. Všetky tri aspekty: praktická myseľ, architektonická tvorba a feng shui majú rovnaký cieľ: vytvoriť krásny praktický a harmonický interiér. Cesty sú možno sem-tam odlišné, ale cieľ aj výsledok je vo väčšine prípadov rovnaký.

Celé u nás sa začalo stým, že na akú farbu namaľujeme spálňu? Pre istotu s manželkou sme kúpili rovno dve  Feng Shui knihy (istota je istota), zobral som do ruky kompas, aby som vedel „kde je sever“. Behal som s tým po byte, v jednej ruke erárny kompas v druhej kniha). No priznám sa, bol som z toho úplne mimo. Tak sme kúpili aj tretiu knihu... A keď už aj tretia kniha radila diametrálne odlišnú farbu, tak sme spálňu natreli na fialovú. Vtedy som feng shui  dal do mozgu na rovnakú policu, kde sa nachádza aj medailón proti urieknutiu, tachionový matrac alebo veštenie z kávových zrniečok - moc som mu neveril, ale škodiť určite neškodí. Jednak som tomu nerozumel, jednak celú vedu som bral ako akési prútikárstvo. V niektorých pravidlách, v ktorých sa každá kniha zhodla: že nedaj zrkadlo oproti dverám! posteľ neumiestni do dverí! alebo so zrkadlom v spálni opatrne! som využíval vo svojej tvorbe. Ale to bolo maximum. Moju profesionálnu prax som pokračoval v starých šľapajách, alebo ako sa hovorí: zomrel by som sprostý a šťastný... ... kým som nedostal v poradí štvrtú knihu Feng shui od americkej autorky Terah Karthryn Collins. (tí, ktorí by chceli kúpiť túto knihu – je to po maďarsky :)) Líšila sa od ostatných kníh v tom, že v nej neboli pekné farebné obrázky, len suchý text (aj z toho len trošku). Pomocou tejto knihy sa mi zapla  niekde v hlave lampička a pochopil som základy. Zrazu veľa nezrozumiteľných alebo navzájom protirečiacich si myšlienok mi zapadlo do jedného krásneho celku. Ako keď na puzzle sa už  začína rysovať celý obraz, nielen úlomky. Posledných pár rokov sa  tomu venujem jednak pre radosť aj pre vlastné profesionálne zdokonaľovanie sa. Ako sa hovorí, každý dobrí kňaz až do smrti sa učí. Učím sa tak ako to robím s nábytkami - myšlienky otestujem v praxi. Plus prečítam, čo sa len dá. Niekedy je to veľmi poučné, niekedy zas idem puknúť od smiechu. Na margo k tým pekným farebným obrázkom v niektorých knihách a geniálnym usporiadaním interiérových prvkov sa do dnešného dňa rovnako dobre zabávam ako skutoční horolezci na filme Cliffhanger. (dať na roh kuchynskej pracovnej linky kvet, aby sa hrana nesústredila do priestoru a nevysielala jedovaté šípy je rovnako praktická ako zásuvku (šuflík) umiestniť do dvojmetrovej výšky.

Pomocou Feng shui som sa stal akýmsi krajčírom, ktorý svoje remeslo už ovládal obstojne, vedel urobiť dobrý strih, poznal materiály a  ich možnosti – ale dočítal sa, že vertikálne pásiky zoštíhlujú a horizontálne naopak - rozširujú. Rozšíril mi obraz. Dokázal som vnímať priestor objektívnejšie.

V mnohých krajinách majstri toho umenia sú veľmi vysokohodnotenými aj (platenými) členmi spoločnosti. Byť dobrým majstrom, je niečo ako byť dobrým architektom. Na Slovensku je to ešte ako s dizajnom, ľudia si pomaličky  uvedomujú, že niečo také existuje. Samozvolených borcov je bohužiaľ veľa, ale nájdu sa pomaličky aj skutočný profíci, ktorí sa do toho naozaj začínajú rozumieť. Myslím si, že potrvá pár rokov, kým sa zrno oddelí od plevelu. Nesnažím sa byť žiadnym profíkom, ako to sľubuje veľa rýchlych kurzov (kde ešte ako bonus Vás naučia veštenie z ruky, príp. číselnú mystiku). Skôr tento seriál plánujem napísať z pohľadu interiérového dizajnéra - trošku športovo, sem-tam dávkou skepticmu, ale aj s úctou k umeniu fengshui.

Ing. Hruskó Krisztián, PhD.

Dizajnér, prezident firmy Neopolis

www.neopolis.eu