Konifery vo všetkých svojich tvaroch, výškach aj podobách sú ľahko kombinovateľné s inými typmi ihličnanov a listnatých stromov. Ak preferujú rovnaké miesto rastu, budú spolu vo vzájomnej a elegantnej symbióze. Dobre vyzerajú vedľa kvitnúcich kríkov, vytrvalých ozdobných tráv aj ostrovčekov bežných záhradných kvetov. Dobre sa vynímajú aj pred plochami obrastenými brečtanom, s ktorým tvoria pekné zákutia.

Ihličnany pri tvorbe záhrady ponúkajú pestrú farebnú škálu, ktorá ladí s ostatnými prvkami. Ich základná zelená farba ponúka nespočetné množstvo odtieňov od sviežo zeleného po smaragdový či takmer čierny. „Najrozšírenejšími odrodami sú smrek, borovica, tuja, jedľa a borievka. Ďalšími ihličnanmi, ktoré sa zároveň vyskytujú ako konifery sú tisy, cédre a sekvoje. Skupinová výsadba koniferov pôsobí v exteriéri atraktívne a oživuje jednoliatu plochu trávnika. Pokiaľ si vyberiete model „tón v tóne“, vzniká neutrálna farebná kulisa, ktorá dobre ladí s listnatými stromčekmi,“ hovorí David Benda, odborník z oddelenia záhrady v projektových marketoch Hornbach.

Smrek je veľmi nenáročný druh, ktorý rastie rýchlo a rovno. Zakrpatená odroda smreku je zvyčajne meter až tri metre vysoká. Veľmi obľúbeným je zakrpatený kónický smriečik alebo pomaly rastúci guľovitý smrek, ktorý dorastie do výšky jedného metra. Medzi najznámejšie patria smrek pichľavý, obyčajný či sivý.

Borovica vo forme konifery dorastá do výšky okolo troch metrov a tvorí kónickú korunu. Korene borovíc sa prispôsobia prostrediu. Je nenáročná na pôdu a prežije aj v znečistenom prostredí, je teda vhodná aj do mestských exteriérov. Je náročnejšia na svetlo a dobre znáša údržbu zaštipovaním výhonov. Tým sa spomaľuje jej rast a borovicu možno tvarovať. Kultivarov borovice je viac ako 110.

Tuja je veľmi frekventovanou sortou, vysádza sa najčastejšie ako živý plot alebo ako solitér v záhrade. Dorastá výšky okolo troch metrov, ale pretože sa strihá, čím spoľahlivo hustne, sú častejšie jej nižšie a hustejšie exempláre. Existujú samčie a samičie stromy, pričom samčie rastliny sú červenkasté a samičie výhradne svetlozelené až svetlohnedé.

Jedľa rastie vzpriamene a má veľmi hlboké korene. Ihličie je tmavozelené až modravo sivé a je dobre rozpoznateľné vďaka dvom bielym čiaram na spodnej strane ihlice. Šišky stoja na vetvách vzpriamene. Najznámejšími sú jedle kaukazské, kórejské, španielske či numidské.

Borievka rastie väčšinou kríkovite. Ihlice sedia v malých chumáčoch, tri ihlice okolo vetvy. Sú veľmi špicaté, asi dvojcentimetrové. Šišky dorastú počas troch rokov, keď sú zrelé, sčernejú a vytvoria typickú borievkovú formu. Ide o nenáročné ihličnany, ktoré znášajú slnečný úpal aj znečistené mestské prostredie.

Ako správne pestovať ihličnany

Pokiaľ ide o lokalitu, ihličnany sú pomerne nenáročné. Ak dostanú dostatok živín, svetla aj vlahy a budete sa o ne pravidelne starať, najmä ich strihať, resp. zaštipovať, budete mať z nich radosť dlhé roky. Väčšine druhov sa lepšie darí na slnečných či polotieni, ale zvládnu aj tieň. Tieň vyžaduje výhradne len tis. Nie je náročný ani na kvalitu ovzdušia, dobre znáša aj mestský smog.

Pri pestovaní ihličnanov v nádobe, čo je v prípade konifer veľmi častý prípad, je potrebné zaistiť dvojnásobný prísun živín, pretože rastliny ich spotrebovávajú častejšie. To isté platí aj pre zavlažovanie, ale v tomto prípade hrozí naopak preliatie, ktoré rastline tiež neprospieva. Nádoba musí byť dostatočne veľká a vyžaduje funkčnú drenáž, ktorá odvedie prebytočnú vodu. Drenážna vrstva sa zvyčajne vytvorí z ílovito-piesčitých granúl, ekologického štrku alebo perlitu.

Vysádzanie ihličnanov

Ihličnany sa v ideálnom prípade vysádzajú na jeseň. Majú dostatok času dobre zakoreniť a do jari sa pripraviť na začiatok vegetačného obdobia, keď rastlina potrebuje veľa energie. Postup je nasledujúci:

1. Miesto zrýľujeme do hĺbky, pridáme hnojivo a odstránime vytrvalú burinu. Vyhĺbime dieru, do ktorej príde koreňový bal.
2. Ak je pôda hutná, prevzdušníme ju pieskom alebo substrátom. „Existujú aj špeciálne substráty určené výhradne pre výsadbu ihličnanov. Ak je pôda zbytočne piesčitá, vylepšíme ju kompostom. Ak je pôda zbytočne kyslá (pH pod 6) je potrebné pridať zásaditý komponent - spravidla vápno,“ vysvetľuje David Benda z Hornbachu.
3. Do pripravenej zeminy vyhĺbime dieru, do ktorej príde koreňový bal. Otvor musí byť dvakrát väčší a jedenapolkrát hlbší, ako koreňový bal stromu, ktorý sadíme. Okolo položíme protiburinovú fóliu. Rastlinu zakúpenú v transportnom kvetináči vyberieme aj s kompletným koreňovým balom vrátane substrátu a ekologickej tkaniny a pred zasadením ich umiestnime do nádoby s vodou, kde ich necháme dostatočne dlho, určite cez noc, aby mali šancu nasať vlahu. Pred zasadením odstránime iba tkaninu, rastlinu sadíme s kompletným koreňovým systémom.
4. Stromček umiestnime do jamy, ktorá musí rešpektovať výšku balu. Hlbšie sadenie je zbytočné a stromčeku nijako neprospeje. Ak vysádzame väčšie ihličnany, odporúča sa ich šetrným spôsobom upevniť k stĺpiku, aby držali kolmicu aj vo vetre a nevychýlili sa.
5. Výsadbovú jamu vyplníme vykopanou zeminou, ktorú premiešame s kompostom a jamu šetrne utlačíme, aby sa zemina dostala až na dno, ku koreňom. Nevyhnutné je ihličnany dôkladne zaliať. S vodou nešetrite, po zasadení stromčekov prilejte celé vedierka, podľa veľkosti. Vlahu bude stromček potrebovať celoročne.

Tip od Davida Bendu, odborníka z Hornbachu:

„Pokiaľ ihličnany, ale aj ďalšie druhy stromov, vysádzate na hranici susedného pozemku, musíte venovať pozornosť správnej vzdialenosti. Je preto dobre živý plot vysadiť ďalej od hranice a rešpektovať budúce rozmery stromov. Všeobecne platí pravidlo, že pri stromoch a kríkoch dorastajúcich do výšky okolo dvoch metrov, sa udržuje odstup od susedného pozemku okolo pol metra. Pri vyšších rastlinách najmenej meter. Rastliny možno samozrejme zastrihávať tak, aby nepresahovali k susedom, ale táto práca je veľmi nepríjemná zvlášť ak pozemok ohraničuje plot. Preto je lepšie všetko riešiť už pri zakladaní plota či vysádzaní ihličnanu ako solitéru do rohu pozemku.“

Ihličnany sadené do nádob

Konifery pestované v nádobách sa môžu vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Pred výsadbou vizuálne skontrolujeme kvalitu zakúpeného stromčeka a najmä koreňového balu tak, že vyklopíme rastlinu z prepravného kvetináča a prehliadneme koreňový systém. Korene by nemali byť v nádobe príliš stlačené a nemali by prerastať odtokovými otvormi. To môžeme skontrolovať už v obchode otočením tovaru.

Ako a kedy ihličnany zastrihávať?

Najlepší čas na zastrihávanie ihličnanov je jar alebo začiatok jesene. „Rozhodne neodporúčam prestrihávanie uprostred vegetačného obdobia. A je dobré pracovať v čase, kedy je malá intenzita slnečného žiarenia,“ upozorňuje David Benda z Hornbachu, „pri zastrihávaní ihličnanov musíte byť opatrní, pretože dorastajú od horných partií. Príliš radikálny rez môže ich rast zastaviť raz a navždy. Pokiaľ nie je rez nevyhnutne nutný, vykonáva sa iba zaštepovanie  a tvarovanie.“   

Ako ihličnany presádzať?

Presádzanie ihličnanov je možné iba na jeseň, keď strom dostane šancu, aby sa cez zimu spamätal a do štartu vegetačného obdobia nebol oslabený. „Presádzame iba ihličnany, ktoré sú na terajšom mieste maximálne štyri roky, staršie kusy už majú natoľko zabudovaný koreňový systém, že hrozí riziko poškodenia koreňov a rastlín okolo,“ hovorí odborník z Hornbachu. Pri premiestňovaní stromčeka dbáme, aby bol jeho koreňový bal vyťažený čo najviac a presúval sa na nové miesto spolu so stromčekom. Presadený ihličnan je potrebné dobre zavlažovať a upevniť jeho polohu pomocou tyče, aby udržal stabilitu.

Prečo ihličnany hnednú?

Všeobecne platí, že keď ihličnan lokálne či vo väčšej miere zhnedne, signalizuje to, že niečo s ním nie je v poriadku a je potrebné chorému exempláru dopriať odbornú liečbu. Dôvodov nezdravého sfarbenia je niekoľko. „Môže ísť o prirodzený proces v dôsledku nedostatku vzduchu a svetla. To je príznačné pre jeseň, kedy svetla ubúda a ihličnan je po vegetačnom období pomerne hustý. Pomôcť ohrozeným častiam k svetlu možno správnym, ale opatrným rezom. Príliš radikálny rez ale dokáže urobiť pravý opak,“ vysvetľuje David Benda z Hornbachu. Ďalším dôvodom môže byť napríklad koreňová hniloba, škodcovia alebo huby. Príčinou zhnednutia môže byť aj sucho, preto je potrebné ihličnany polievať v lete aj v zime. Aby voda dostala šancu pretiecť až ku koreňom, je nevyhnutné vytvoriť jej cestu hrubým okopaním okolia kmeňa.

Tip od Davida Bendu, odborníka z Hornbachu:

„Dobrou ochranou proti burine je mulčovacia kôra, ktorá sa kladie na fóliu. Okrem estetickej funkcie, teda že zakryje fóliu, zabráni odparovaniu vlhkosti. Mulčovací materiál sa navyše časom rozkladá a uvoľňuje do pôdy dôležité živiny, ktoré pomáhajú zasadeným rastlinám.“

Viac informácií sa dozviete na stránke www.hornbach.sk.

Pridajte sa k nám na Facebooku - https://www.facebook.com/HornbachSK/