Nový Severozápadný roh Columbia University naznačuje kontroverzné smerovanie
Keď Rafael Moneo prijal zákazku navrhnúť novú interdispciplinárnu vedeckú budovu pre Columbia University vedel, že to nebude ľahké. Od začiatku mal španielsky architekt neľahkú úlohu navrhnúť 14 poschodovú budovu nad už existujúcou telocvičňou, ktorá sa počas výstavby mala štandardne využívať.

Rektor univerzity, Lee Bollinger, ho naviac požiadal aby navrhol „odvážnu“ stavbu zo „skla a ocele“, ktorá by reprezentovala budúcnosť vied, „otvorila univerzitu okoliu“ a pokračovala v plánovanom rozširovaní školy na severozápad (satelitný kampus s rozlohou 68 796 štvorcových metrov, navrhnutý Renzom Pianom). Skrátka, budova mala byť zázrakom inžinierskej práce a architektonickým počinom, ktorého osudom bolo provokoval a skúšal temperament komunity a pamiatkárov, keďže sa škola pripravovala na najväčšie rozširovanie vo svojej 258 ročnej histórii. Malo ísť o budovu ktorá bola predurčená na to aby bola odlišná – a ktorá taká aj vskutku je.

S otvorením naplánovaným na december 2010 zahŕňa Severozápadný Roh (ako sa budova nazýva) 50 000 štvorcových metrov laboratórií, vedeckú knižnicu, prednáškovú sieň so 170 miestami na sedenie, kancelárie a kaviareň s výhľadom na ulicu. V teórii ako ja v praxi je táto budova exemplárny príklad toho, ako budovať komunitu prostredníctvom architektúry.

Moneo budovu navrhol inteligentne, čo dodalo laboratóriám veľkú flexibilitu a spojilo stavbu s centrami pre chémiu a fyziku pomocou lávok, čo vytvorilo základ pre zvýšenie interakcie medzi vednými odbormi. Transparentnosť budovy pomáha rozvíjať tento potenciál pre spájanie. No aj keď na jednej strane budova tvorí dôkaz schopností architekta predpovedať komunitné potreby, nedarí sa jej vytvárať zmysluplný dialóg s okolitými budovami.

Ohromná budova zo skla a ocele je sporným prírastkom do kampusu univerzity, ktorý je projektovaný skôr klasicky a tvoria ho zväčša murované stavby. Pokiaľ ide o štýl, modernizmus pôsobí ako silný vyvažujúci prvok, ktorý je schopný pohodlne splynúť so skoro každým štýlom a umožňuje pretvoriť pravidlá klasickej architektúry bez toho aby bol sentimentálny alebo historicistický. No namiesto toho aby sa budova poučila z minulosti, Severozápadný roh ju bohu žiaľ necháva stáť v diaľke.

V skoro každom ohľade (použité materiály, sfarbenie, mohutnosť) skúša budova hranice prijateľnosti, pokiaľ ide o jej zodpovednosť voči okolitému prostrediu ako aj celému širšiemu okoliu. Diana Center, nová budova Barnard College ktorá stojí na druhej strane cesty je moderná budova, pokrytá oranžovo zafarbeným sklom, predstavuje oveľa decentnejší a dôveryhodnejší prechod pri vytváraní nového architektonického smerovania kampusu.

V Moneovi mala Columbia University architekta, ktorý bol zvyknutý pasovať sa s náročným kontextom maximálne sebaisto. Pri práci na Museo del Prado v Mardride dotiahol do detailov podzemnú prístavbu k múzeu, ktorá bola nanajvýš úspešná. Pre národné múzeum umenia v Meride vybudoval moderný výstavný priestor nad pochovaným Rímskym mestom. No v New Yorku, pri svojej prvej stavbe v tejto krajine, architekt, ktorý získal cenu Pritzker Prize, nesplnil očakávania ktoré so sebou prináša jeho reputácia veľkého znalca kontextu a doposiaľ si táto stavba získala skôr zmiešané reakcie.

Nájsť viac podobných fotografií na stavebnictvo.sk

Jednou z možností vysvetlenia vlažných reakcií môžu byť aj podmienky stavby, ktoré boli príliš náročné a protichodné na to, a by z nich vzniklo dielo, ktoré si získa masy. Ďalšou môže byť to, že v silnom fyzickom kontexte ako je kampus Columbia University nestačí, aby budova fungovala. Musí fungovať tak, ako by tam patrila. Nech už je dôvodom čokoľvek, jedno je isté. V návrhu Severozápadného Rohu prekonáva podiel podlažnej plochy (čo umožnilo aby bola na tomto mieste postavená budova takýchto rozmerov) všetky prekážky.

Jedným z architektov tohto projektu je Davis Brody Bond Aedas.

Sharon McHugh
Korešpondent pre USA

Zdroj : WORLD ARCHITECTURE NEWS