Tlaky Európskej únie na postupné znižovanie energetickej náročnosti budov sa každým rokom zvyšujú. Súčasné trendy navyše podporujú ekologické riešenia, preto nie je žiadnym prekvapením, že sa stavia čoraz viac nízkoenergetických domov. Čo vlastne takýto dom je a ako ovplyvňuje vašu peňaženku?

Podstatou nízkoenergetických domov je zmiernenie alebo úplné odstránenie negatívneho dopadu na životné prostredie a tiež zníženie nákladov na energie. Dalo by sa povedať, že nízkoenergetický dom (NEO) je inteligentná stavba, ktorá je vďaka použitiu správnych izolačných materiálov a moderných vetracích technológií energeticky takmer sebestačná. Slovo takmer je tu podstatné. Ak by bol dom totiž úplne schopný využívať pasívne zdroje energie, hovorili by sme o energeticky pasívnom dome a takých je u nás zatiaľ málo.

Kategorizácia domov podľa spotreby na vykurovanie sa začína pri energeticky náročných domoch, ktoré majú spotrebu viac ako 100 kWh/m2 za rok. Nízkoenergetické domy, ktoré sú čoraz viac vyhľadávanejšie, musia mať pritom ročnú spotrebu 15 až 50 kWh/m2.. Úspora energií sa oproti bežným domom ráta od 50 %, v porovnaní so staršími budovami dokonca až o 70-80 %.

Ako sa projekty domov môžu prispôsobiť ekologickým trendom?

Pre vysoký záujem o nízkoenergetické domy sa tomuto trendu prispôsobuje čoraz viac architektonických a projekčných kancelárií špecializovaných na projekty domov. Dôležité je totiž začať od podlahy a projekt prispôsobiť aj orientácií domu na pozemku. Vzhľadom na svetové strany by nízkoenergetické domy mali mať svoju presklenú (obytnú) časť orientovanú na južnú stranu a technické miestnosti na severnú, vďaka čomu sa zabezpečí efektívne využívanie slnečných lúčov počas dňa.

Pri návrhu treba navyše počítať s kvalitnými okami a tepelnou izoláciou odvodového plášťa domu. Súčasťou úsporného domu by mala byť tiež naprojektovaná rekuperácia vzduchu – inteligentné vetranie domu. Vďaka tejto technológii je v dome automaticky zabezpečený prívod čerstvého vzduchu a tiež odsávanie toho vydýchaného a vlhkého bez toho, aby dochádzalo k stratám tepla.

Za energeticky úsporné sa v takýchto domoch považuje podlahové alebo stenové kúrenie, ktoré na vykurovanie používa vodu ohriatu na menej stupňov ako pri klasickom radiátorovom. Nízkoenergetický dom je taký, ktorý ani v zime (s výnimkou extrémnych mrazov) nepotrebuje bežný vykurovací systém. Dôležité je už pri stavbe vyhnúť sa tzv. tepelným mostom – miestam v obvodovom plášti domu, v ktorých dochádza k únikom tepla.

Vďaka kvalitným stavebným materiálom, izolovanej konštrukcii a rekuperačnej technológii so spätným získavaním tepla si takýto dom nielen udržiava teplo počas zimných mesiacov, ale tiež v lete a v horúčavách je v ňom príjemne chladno.

Vyššiu počiatočnú investíciu vyrovnajú výrazne znížené náklady

Nevýhodou nízkoenergetických domov je najmä potreba počiatočnej vyššej investície, a to kvôli zvýšeným nárokom na kvalitu stavebného materiálu a tiež na samotnú realizáciu stavby. K vyšším nákladom patrí najmä kvalitná izolácia vonkajšieho plášťa a strechy, rekuperačná jednotka, kvalitné okná a dvere, ktoré nebudú prepúšťať teplo, ale tiež investícia do tepelného čerpadla alebo solárnych panelov.

Počas užívania takéhoto domu sa počiatočné náklady svojmu majiteľovi rýchlo vrátia, keďže reálne výdavky na vykurovacie energie sa môžu znížiť aj o 80 % oproti klasickým stavbám. Podstatou znižovania nákladov je najmä aktívne a pasívne využívanie slnečného žiarenia. Rodinný rozpočet v nízkoenergetickom dome môžu výrazným spôsobom ovplyvniť aj úsporné žiarovky, spotrebiče triedy A, ale tiež inteligentná elektroinštalácia, na ktorú však treba myslieť už pri projekte domu.

Často sa na stavbu nízkoenergetických domov využíva drevo, ktoré má výrazne nižší dopad na životné prostredie ako betón. Za ekologické materiály sa tiež považuje nepálená tehla a slama, ktorá sa využíva ako výplňový izolačný materiál.

Výrazným krokom k znižovaniu energetickej náročnosti domov sú dotácie od štátu. Tie sú v súčasnosti poskytované majiteľom starších domov, ktoré sú užívané 10 a viac rokov pred plánovaním zatepľovaním a môžu sa vyšplhať až na 6500 eur (najviac do 30 % reálnych nákladov). Pozitívnou správou je to, že o tieto dotácie je medzi ľuďmi enormný záujem.